Keď sa nachádzate uprostred stresovej alebo zúfalej situácie, ako napríklad rozpad manželstva či strata blízkej osoby, váš vnútorný hlas často prichádza s každou možnou myšlienkou.
Napadajú vás veci ako to, čo ste chceli povedať, no nepovedali, alebo aj hnev, frustrácia, smútok a podobne.
V tomto článku vám prezradíme 3 jednoduché spôsoby, na ktoré sa môžete spoľahnúť pri riešení podobných situácií. Dajú sa ľahko zapamätať a vykonať aj vtedy, keď sa cítite úplne na dne či kompletne vyhorení.
Ide o metódy, ktoré sú postavené na našom prirodzenom spracovávaní informácií pomocou: zraku, sluchu, čuchu, hmatu a chuti. – teda v podstate na 5 základných zmysloch.
Ako fungujú tieto metódy?
Uvedené metódy vychádzajú z dvoch princípov.
Prvým je fakt, že keď sa nachádzate v šoku, vznikajú vo vás rozmazané, surrealistické pocity. Vtedy strácate na vykonávanie rôznych činností schopnosť pamätať si viac ako len pár krokov dopredu. Máte potom ťažkosti sústrediť sa na zložitejšie úlohy.
Druhým je fakt, že naše fyzické vnemy sú najzákladnejšími informačnými vstupmi a spôsobmi spracovávania. Zjednodušene povedané to znamená, že vždy, keď niečo zažijete, uloží sa vám to do pamäti ako obrázok, zvuk, farba, chuť či pach.
Urobíme si teraz malý pokus. Ja vám za chvíľu poviem slovo a vy si skúste zapamätať hneď prvú vec, ktorá sa vám pri tom slove vybaví – či už je to obrázok, zvuk, vôňa, chuť, spomienka, teplota, farba alebo čokoľvek iné.
Ste pripravení? To slovo je víťazstvo. Čo sa vo vás udialo? Čo ste videli, počuli, zacítili, pocítili alebo aká chuť sa vám vybavila?
Za tie roky sa mi od ľudí dostalo rôznych odpovedí, ako napríklad:
- „horúci pocit prameniaci zo srdca“
- „obrázok muža s rukami zdvihnutými nad hlavou“
- „chce sa mi smiať“
Ak sa spýtate 30 rôznych ľudí, dostanete 30 rôznych odpovedí.
Zaujímavosťou tiež je, že ak by ste sa túto otázku opýtali tých istých ľudí v rozstupe niekoľkých mesiacov, niekedy by ste dostali odlišnú odpoveď.
Pointou tu je, že táto technika je pre nás veľmi prirodzená, preto je ju možné veľmi ľahko a s vysokým stupňom úspešnosti používať v rôznych ťaživých situáciách.
Ďalším aspektom pre pochopenie toho, prečo tieto metódy fungujú je, že náš vnútorný hlas tvorí súčasť nášho vedomého hlasu. A to v tom zmysle, že dokážete váš vedomý hlas použiť na vytesnanie vnútorného hlasu.
Alebo inými slovami odpútať od neho pozornosť a tak ho nepočuť.
To je aj jedným z dôvodov, prečo máme radi byť zaneprázdnení, keď sa nám stane niečo zlé. Keď sa totiž naše vedomie sústredí na niečo iné, náš vnútorný hlas sa náhle vytratí. Vracia sa len vtedy, ak nemáme nič iné na práci.
Čiže jednoduchým kontrolovaním toho, čo robíte na lingvistickej úrovni, mali by ste byť schopní pomerne jednoducho kontrolovať aj svoj vnútorný hlas.
1. spôsob: Popisovanie vecí
Popisovaní vecí je proces, pri ktorom buď popisujete všetko okolo vás alebo detailne, krok po kroku opisujete to, čo robíte. Tento nástroj funguje veľmi dobre, keď máte naozaj tie najhoršie bujné myšlienky.
Môže to znie až príliš jednoducho, no ak sa cítite naozaj veľmi zle, budete prekvapení, aké ťažké to bude robiť.
Poobzerajte sa po predmetoch okolo vás a začnite ich detailne popisovať. Napríklad: „Toto je zelený pohár, je v ňom čaj“.
Alebo popisujte čo robíte: „Siaham po zelenom pohári, dvíham ho a pijem z neho čaj. Čaj som dopil, teraz pokladám pohár na nočný stolík. Na nočnom stolíku vidím položenú knihu.“
Môžete si to vravieť len vo svojej hlave alebo aj nahlas. Cieľom je udržiavať vaše lingvistické centrum v mozgu zaneprázdnené, aby vás nezahltili ostatné myšlienky, ktoré vám behajú mysľou.
V čím horšej situácii sa nachádzate, tým viac bude potrebnejšie uvedené vety hovoriť nahlas, aby ste sa dokázali na ne sústrediť. Čím dlhšie to budete robiť, tým lepšie sa začnete cítiť.
Až napokon nebudete na upokojenie svojej mysle potrebovať žiadne odpútavanie pozornosti.
2. spôsob: Rozprávanie sa s niekým
Trávenie času tým, že sa budete s niekým rozprávať, funguje z rovnakých dôvodov, ako predošlý spôsob – urobí to vaše lingvistické centrum v mozgu zaneprázdnené, čím nenechá priestor pre vyplavovanie negatívnych myšlienok.
Tu je však dôležité si rozumne vybrať človeka, s ktorým strávite čas, pretože táto taktika funguje len vtedy, keď budete do rozhovoru skutočne zahĺbení.
Totižto, niekto, kto na vás bude bez prestávky sám rozprávať, spôsobí vo vašej hlave prázdnotu a vy sa potom prepnete do „zombie“ módu. Poslucháč je vždy lepší ako rozprávač.
Pri tejto metóde navyše existuje aj riziko, že začnete verbalizovať svoje myšlienky.
Zmyslom takéhoto cvičenia je dať vám priestor na prekonanie zlej situácie, aby ste boli schopní sa s touto situáciou vysporiadať. Ak ju ale budete znova, tentokrát nahlas počúvať, môže to byť pre vás rovnako zničujúce, ako keby ste nechali myšlienky divoko bežať hlavou.
Najlepšie je teda nájsť si pre rozhovor človeka, ktorý bude s vami rozvíjať vyvážený dialóg a zároveň bude vedieť, ktorým témam je lepšie sa u vás vyhýbať.
3. spôsob: Spievanie
Opäť, spievanie funguje z toho istého dôvodu, ako predošlé dva spôsoby – zamestnáva vaše aktívne lingvistické centrum v mozgu a tým odvádza pozornosť od negatívnych myšlienok.
Okrem toho, pesničky, ktoré spievate, vám môžu pozdvihnúť náladu.
Táto metóda upokojenia mysle je výborná vtedy, keď je človek sám. Môžete si vtedy dať na uši slúchadlá alebo zapnúť prehrávač hudby a začať spievať na plné pľúca.
Divoké a hlasné spievanie s hlboko vyjadrovanými emóciami dokáže uvoľniť časť emočného stresu, ktorý pociťujete vo svojom vnútri. A to všetko bez nutnosti plaču alebo cítenia sa úplne na dne.
Pridaj komentár