Náš mozog nie je uspôsobený na to, aby si zapamätal všetko, s čím prídeme do styku. Pokiaľ nie ste jeden z tých vyvolených s fotografickou pamäťou, detaily z toho, čo si prečítate, sa veľmi rýchlo vytratia.
Ako často sa vám stáva, že si vybavujete, ako ste článok čítali, ale za nič na svete si nespomínate, o čom bol?
Spoznávate názov filmu, ale vôbec sa vám nevynára jeho obsah, aj keď ste ho videli? Ak bežne zabúdate na veci, ktoré ste čítali alebo filmy, ktoré ste videli, nie ste v tom sami.
Spomeňte si na to, čo ste mali včera na obed alebo čo ste robili cez víkend. Tieto spomienky sú zrejme hmlisté, pretože sú pre vaše prežitie nepodstatné.
Náš mozog má približne 8 GB kapacitu na spomienky, ktoré si dokážeme vyvolať okamžite, a do tohto výberu sa dostanú len tie najdôležitejšie informácie. Preto sú nepodstatné informácie akoby rozmazané.
Ľudský mozog nie je predurčený zapamätať si kvantá informácií a údajov. Každý deň sme bombardovaní množstvom stimulov.
Keby sme všetky spracovali a zapamätali si ich, zrejme by sme nemohli správne fungovať. Mozog triedi všetky druhy informácií a zážitkov a oddeľuje tie podstatné od bezvýznamných.
Keď niečo čítate po prvý raz, cieľom je dočítať to do konca
Nezáleží na tom, ako veľmi sa tešíte, že si nejaký film pozriete alebo prečítate knihu. Pokiaľ sa ich obsah nespája s vaším prežitím, je možné, že čoskoro zabudnete, čo ste videli či čítali.
Sčasti je to preto, lebo vaším hlavným cieľom bolo pozrieť si film alebo prečítať knihu. Ak sú pre vás nové a nepoznané, zameriavate sa hlavne na to, aby ste „dokončili príbeh“.
Keď si túto túžbu naplníte, zrejme zabudnete, čo ste videli. Dopozeranie filmu či dočítanie knihy neznamená zapamätať si všetky detaily.
U ľudí sa spomienky ukladajú pomocou procesu nazývaného kódovanie. Náš mozog kóduje informáciu lepšie vtedy, ak si ju dokáže dať do súvislosti s už existujúcimi skúsenosťami.
Keď sa s informáciou stretávame po prvý raz, podobá sa to tomu, keď míňame neznámych chodcov na ulici. Neuróny spracovávajú, že ste niekoho stretli a tam to aj končí.
Nedochádza k žiadnemu rozpoznaniu a keď situácia pominie, pravdepodobne si už nepamätáte, koho ste to vlastne videli.
Niektorí ľudia si však pamätajú, čo videli. Prečo?
Môže byť pre vás frustrujúce, keď sa vám nedarí spomenúť si na to, čo ste práve videli, alebo situácia, kedy narazíte na človeka, ktorý si akoby pamätá úplne všetko, vás môže privádzať až do šialenstva.
Môže to byť kamarát citujúci detailné výňatky z filmu, ktorý ste spolu videli pred niekoľkými mesiacmi. Už je to dávno, čo sa skvelé vety z filmu vytratili z vašej mysle, no váš kamarát o nich stále rozpráva. Ako to len robí?
Títo ľudia nemajú nejakú výnimočnú pamäť, ale pristupujú k informácii aktívne. Tým, že informácie spracovávajú aktívne, dokážu v krátkom čase opakovane prežiť detaily z knihy alebo scény z filmu.
Informácie si opakujú a spájajú, až si ich osvoja. Je to ako keď chodíte každý deň rovnakou cestou a stretávate tých istých ľudí. Začnete ich rozpoznávať a všímate si ich viac, pretože už sa vám zdajú pomerne známi.
Podobne aj vaše neuróny môžu poľahky vytvoriť nové spojenia, ak ich požiadate, aby sa „vrátili“ a opätovne analyzovali novú informáciu namiesto toho, aby ju len pasívne „pozorovali“.
Kľúčové je vidieť, spojiť si a zopakovať
Čím aktívnejšie pristupujete k spracovávanému obsahu, tým ľahšie si ho zapamätáte. Ak vaše neuróny opakovane „navštevujú“ ten istý objekt, je pre ne jednoduchšie vytvoriť nové spojenia.
Predstavte si to ako prechádzku lesom. Najprv nevidíte žiadnu cestičku, ale ak tadiaľ budete chodiť pravidelne každý deň, napokon vytvoríte chodník.
Tam, kde ste museli kráčať opatrne a pomaly, sa budete môcť pohybovať rýchlo a bez problémov. Váš mozog podobne narába s pamäťou. A vy chcete pre svoje neuróny vytvoriť známe chodníky.
Nespoliehajte sa na svoju krátkodobú pamäť
Keď niečo vnímate po prvý raz, pravdepodobne zabudnete mnoho detailov. Je ťažké zapamätať si detaily a špecifiká, pretože je to priveľa nových informácií.
Pri čítaní knihy či pozeraní filmu sa možno niekedy pristihnete, ako ste posadnutí tým, čo sa ide diať. Vaším cieľom je dostať sa na koniec.
Pomáha, ak sa k obsahu vrátite niekoľkokrát. Keďže už budete vedieť, čo sa stane a ako to skončí, lepšie si vychutnáte detaily.
Opätovné pozeranie alebo čítanie nestačí
Ak aj dookola vnímate nejakú informáciu, neznamená to, že ostane uložená vo vašej hlave. „Bifľovanie“ (memorovanie) vám nepomáha vytvárať si významové prepojenia s tým, na čo sa pozeráte.
Aby ste si niečo zapamätali, musíte to niekde „aplikovať“, použiť. Namiesto pasívneho prijatia informácie alebo snaženia sa nabifľovať sa ju naspamäť, pokúste sa vytvárať spojenia a súvislosti.
Ak dokážete použiť to, čo ste sa naučili či zistili, a získate aj spätnú väzbu, a potom znovu použijete túto koncepciu so spätnou väzbou, zapamätáte si tak veci oveľa ľahšie.
To, že si prečítate recept, vás nenaučí variť. Varenie jedla a spätná väzba, ktorú vám poskytnú vaše chuťové poháriky a pochvaly od ostatných, vám už zrejme v mysli utkvejú. To, že sa na niekoho pozeráte ako cvičí, určite nemá ten istý efekt, ako keď cvičíte vy sami. Celá koncepcia je vám zbytočná, pokiaľ ju nepoužijete v praxi.
Keď túto koncepciu aplikujete vo svojom živote, informáciu si osvojíte jednoduchšie. Porovnajte si, aké to bolo, keď ste museli do práce vycestovať po prvý raz a aké je to dnes.
Prvý raz ste rozmýšľali nad každým jedným krokom, dnes sa už nad tým ani nepozastavíte. Neurónové prepojenia upevňuje práve kombinácia opakovania a používania.
Prv než začnete čítať či pozerať, majte v hlave pripravenú otázku, na ktorú chcete nájsť odpoveď
Keď si vyberiete knihu alebo si sadnete k filmu, majte na to v mysli pripravený dôvod. Ak to bude celé „len tak“, pôjde jednoducho len o to, aby ste dočítali alebo dopozerali do konca.
Pripravte si predtým otázku, na ktorú sa chystáte nájsť čítaním knihy alebo pozeraním filmu odpoveď. Ak napríklad idete „len tak“ čítať knihu Sila zvyku, asi vám táto kniha veľa nedá. Pre každého, kto nemá záujem vypestovať si nejaký zvyk, bude táto kniha bezvýznamná, bez ohľadu na to, či je dobrá.
Na druhej strane, ak máte už pred čítaním v pláne skoncovať s nejakým vaším konkrétnym zlozvykom, môžete si to, čo čítate, prepájať so sebou.
Keď narazíte na kapitoly, ktoré sa vás týkajú, snažte sa prepojiť ich so svojím životom. Zvýraznite ich, píšte si poznámky alebo si ich inak označte či zopnite. Veľmi nápomocné je písať si poznámky z dôležitého obsahu rukou.
Ľudia, ktorí pozerajú veľa filmov a čítajú veľa kníh, ale nedokážu si ich zapamätať, plytvajú svojím časom.Vlastne nenačerpali žiadne informácie, ktoré by im mohli byť na osoh.
Ak sa chcete vyhnúť tomu, že všetko zabudnete, aplikujte to ihneď, ako sa dá a obsah si často opakujte.
Myseľ ako oceľová pasca
Je možné, že pokiaľ si tento článok neuložíte, nezvýrazníte a neprepojíte so svojím životom, zajtra si už nebudete pamätať, že ste ho čítali.
Označte si ho a vráťte sa k nemu neskôr, aby ste si zapamätali, čo treba robiť, aby vaša pamäť lepšie fungovala. Bezmyšlienkovité pozeranie filmov a čítanie kníh je stratou času. To, čo vidíte a čítate, sa snažte prepojiť si s významom.
Myslite na to, o čo prídete, ak nevyužijete túto šancu naučiť sa zapamätávať si veci.
Pridaj komentár