Vyliečte sa tak, že odnaučíte svoj mozog udržiavať telo choré

Naše mozgy sú mimoriadne dôležité a veľmi potrebné orgány, bez ktorých by sme nedokázali žiť. Sú miestom, kde sa zhromažďujú naše myšlienky.

Mohli by sme povedať, že v našom mozgu sa nachádza naša minulosť i budúcnosť. Pamätáme si skutočnosti, ktoré sa stali. Vieme premýšľať o tom, čo sa stane. Dokážeme predpokladať, predstavovať si a predstierať.

Náš mozog využívame na množstvo rôznych úloh a ten popri tom ukladá a zhromažďuje životné udalosti ako spomienky.

Mozog sa tiež naučí, ako udržiavať telo v chorobe. Dokážete ho však aj odnaučiť určité prepojenia, ktoré sa uvedených chorôb týkajú, a tým vlastne takúto chorobu jednoduchou zmenou myslenia vyliečiť.

Sila spomienok

Naše spomienky často tvoria bolesti, ktoré sme prežili. To, čo si mozog pri bolestiach pamätá, sú negatívne asociácie. Niekedy sú mozog a telo vystresované do extrémov a mozog si tieto extrémy pamätá.

Neuróny, ktoré tvoria mozog, sú veľmi efektívne vo vzájomnej komunikácii. Jednotlivé časti mozgu sa navzájom rozprávajú prostredníctvom vibrácií.

Ak by sa neurón A chcel rozprávať s neurónom B, je to akoby jeden človek rozprával a ten druhý počúval. Komunikáciu neurónov dokážeme do určitej miery kontrolovať.

Kontrolovať uvedenú komunikáciu nielenže môžeme robiť, ale aj musíme. Prečo? Pretože mozgové dráhy sa oslabia alebo dokonca poškodia, keď sa jeden neurón presunie preč zo svojho miesta.

Ale skôr, ako prejdeme k vedeckému vysvetleniu, prečítajte si tento príbeh:

Príbeh malého Filipa

Neurológ raz liečil malého pacienta – Filipa vo veku 12 rokov. Filip nedávno pohorel pri svojej prezentácii pred spolužiakmi. Začal sa zvíjať v kŕčoch. Dostal záchvat.

Pre Filipa to bolo niečo celkom nové, nikdy predtým sa mu niečo také nestalo. Mal pred svojou triedou prednášať dielo Havran od amerického spisovateľa Edgara Allana Poeho.

Pamätal si ho a dokázal by ho odrecitovať, ale keď predstúpil pred svojich spolužiakov, niečo sa stalo. Keď sa Filip dostal k časti obľúbeného refrénu tejto básne: „Havran povedal: Nikdy viac“, zachveli sa mu pery.

Tieto záchvevy a tras silneli čoraz viac, až kým sa Filip úplne nezrútil. Stratil kontrolu nad celým svojím telom, močovým mechúrom a črevami.

„Havran povedal: Nikdy viac“

Neurológ dal Filipovi recitovať osudovú báseň a Filip sa opäť takmer zrútil. Lekár dospel k jasnému záveru – u chlapca existovalo spojenie medzi určitými rečovými vzormi a nástupom záchvatov.

Keď Filip recitoval báseň, jeho zuby drkotali a pery sa skrivili nabok. Vedel, čo má povedať a ako to povedať, ale jeho mozog mu to nedovolil.

„Sila mozgu spočíva v schopnosti nervového systému učiť sa, dokonca i v dospelosti. Ale niekedy sú neuróny vo svojej práci až príliš dobré. Mozog so svojou mimoriadnou výpočtovou schopnosťou dokáže naučiť jazyk a logiku. Môže sa však tiež naučiť, ako byť chorý.“

Váš mozog sa vždy učí. Vy ste schopný učiť ho.

Tu nasleduje ďalší zaujímavý príbeh:

Príbeh pána Glovera

Aj Danny Glover, herec z filmu Smrtonosná zbraň, trpel záchvatmi.

Až keď mal 31 rokov, pustil sa do svojho problému a rozhodol sa mu čeliť. Pán Glover čakal v zákulisí a bol pripravený predstúpiť pred publikum. Začalo mu však zvoniť v ušiach, čo si spájal s blížiacim sa záchvatom.

Danny utrpel prvý záchvat, keď mal 15 rokov. Odvtedy vedel, čo hlasité zvonenie v ušiach znamená. Nechcel, aby mu táto neurologická porucha zničila jeho prvú šancu na scéne. Tak si v mysli opakoval:

„Nebudem mať záchvat. Nebudem mať záchvat.“

Zakaždým, keď si túto vetu zopakoval, zvonenie v ušiach strácalo svoju intenzitu. Mozog totiž nedokáže rozlíšiť medzi tým, či hovoríte niečo ako fakt alebo ako želanie. Preňho sú obe situácie rovnocenné. Takže zakaždým, keď si to opakoval, veril tomu stále viac a viac.

Zakaždým, keď si Danny Glover povedal, že nedostane záchvat, naučil svoj mozog, aby záchvat zastavil. A tento jednoduchý trik mu pomohol dostať sa na scénu a do filmového biznisu.

Som príliš starý, aby som dostal záchvat

Po štyroch rokoch opakovania uvedenej techniky, ktorú pán Glover nazval „seba-hypnóza“, jeho problém úplne zmizol. Dlhšie už záchvatmi netrpel.

V súčasnosti vedci vytvárajú implantáty, ktoré doslova šokujú váš mozog. Tieto implantáty sa používajú v boji proti Parkinsonovej chorobe, epilepsii a dokonca aj pri depresii.

Uvedené implantáty vidia, kedy dôjde k záchvatu – je to vtedy, keď určité neuróny vibrujú, a zbrzdia ich pohyby. Táto mierna šoková terapia však nie je prirodzený spôsob, ako zastaviť problémy.

Niektorí potápači dokážu spomaliť svoj metabolizmus, aby si udržali kyslík. Majstri jogy zámerne znižujú svoju srdcovú frekvenciu.

Podobne, epileptici, ktorí nereagujú na lieky, sa môžu mentálne naučiť zastaviť svoje záchvaty s ohľadom na svoju mozgovú aktivitu.

Terapie využívajúce elektrickú energiu

Keď viete, čo spúšťa záchvaty, môžete ich zastaviť. Musíte len naučiť svoj mozog zaoberať sa blížiacim sa problémom – záchvatom, chorobou, atď. Avšak, môže to byť ťažká úloha. Môžete si dať zaviesť elektro implantáty, o ktorých sme hovorili vyššie.

No oveľa lepším spôsobom, ako si nechať niečo implantovať do mozgu, je vycvičiť si svoj mozog.

Nemôžete sa síce zbaviť cukrovky len tým, že sa ju odnaučíte. Ani sa rýchlo nevyliečite z rakoviny len premýšľaním nad tým, že odíde preč (hoc exitsujú aj také prípady). Môžete si ale zdokonaliť silu a schopnosť svojej mysle.

Váš mozog vie, čo je choré. Pamätá si to. Chápe, kedy vaše telo ochorie a kedy vysiela signály.

Ak viete, že na vás prichádza záchvat alebo prechladnutie, vaše neuróny odošlú signály do zvyšku tela a zabezpečia, že si budete chorobu uvedomovať.

Vycvičte si svoj mozog

Život je séria vzorov a čím viac vieme o týchto vzoroch, tým lepšie prechádzame svojím životom. Keď vidíme vzory, môžeme reagovať.

Keď si všimneme, že „x“ sa rovná „y“ a „y“ je zlé, potom neodmysliteľne zastavíme „x“ od toho, aby sa naplnilo. Nemôžeme zmeniť svoju minulosť, ale môžeme kontrolovať našu budúcnosť, ak sa poučíme z minulosti.