Psychologička vysvetľuje, ako najlepšie prinútiť mozog zbaviť sa negatívnych myšlienok

Už zrejme viete, že pozitívne myslenie vedie k viac naplňujúcemu životu. To je nám pomerne jasné. Ako ale myslieť pozitívne, keď naša myseľ sa neustále sústredí na negatívne veci?

A ako prinútiť mozog, aby nemyslel na negatívne veci čisto prírodným spôsobom, bez liekov či alkoholu? To je presne téma, ktorou sa zaoberá psychologička Alison Ledgerwoodová.

Zaujímavé zistenie psychologičky ohľadne negatívnych myšlienok

Ako profesionálna pozorovateľka a sociálna psychologička sa Alison vždy zaujímala o to, prečo ľudský mozog inklinuje k negatívnym myšlienkam.

Všimla si to aj na sama na sebe, keď publikovala svoje vedecké práce. Keď náhodou jej článok bol odmietnutý, stále na to myslela. Dokonca aj vtedy, keď iný jej článok bol akceptovaný.

Čo sa tu vlastne deje? Prečo zlyhanie sa v mysli udrží oveľa dlhšie než úspech?

Ak rozumiete anglicky, v nasledovnom videu si môžete vypočuť to, na čo prišla:

Ak anglicky nerozprávate, máme tu pre vás stručný preklad videa.

Čo zistila psychologička

Všetci intuitívne vieme, že existujú rôzne spôsoby premýšľania nad vecami. Ako sa hovorí, ten istý pohár môžete vidieť ako poloplný alebo ako poloprázdny.

Výskum potvrdil, že spôsob, akým opíšete uvedený pohár, mení aj to, ako to preciťujete.

Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo sa stane, ak vedome zmeníte spôsob, akým sa na daný pohár pozeráte? Je vôbec možné si zvoliť spôsob nazerania alebo je nám dopredu daný?

Na zodpovedanie týchto otázok sa Alison podujala vykonať jednoduché experimenty.

V jednom z experimentov povedala účastníkom o novej operačnej metóde. Jednej skupine prízvukovala prínosy procedúry (70% účinnosť), kým u druhej skupiny sa zamerala na riziká (30% miera zlyhania).

Nie je divu, že novú procedúru vnímala pozitívnejšie tá skupina, ktorej hovorila o jej prínosoch.

Ak však tejto prvej skupine následne povedala, že je tu aj 30% riziko neúspechu, okamžite zmenili názor a uvedenú procedúru už viac nemali radi.

Ale u druhej skupiny, keď im následne povedala o 70% miere úspešnosti, tak názor nezmenili a procedúru stále nemali radi. Uviazli vo svojom prvotnom obraze.

Čo z týchto experimentov vyplýva

Podľa Alison Ledgerwoodovej tieto experimenty ukazujú, že náš pohľad na svet má prirodzenú tendenciu nakláňať sa k negatívnemu.

Je ľahké ísť od dobrého k zlému, no oveľa ťažšie prejsť od zlého k dobrému.

Doslova sa musíme oveľa viac snažiť, aby sme začali vidieť pozitívnu stránku vecí. Vyžaduje si to síce námahu, no napriek tomu dokážeme mozog natrénovať, aby to dokázal.

Existuje jeden výskum vykonaný Inštitútom UC Davis pri Univerzite v Kalifornii, ktorý hovorí, že svoje šťastie a pohodu dokážete dramaticky zmeniť iba tým, že si budete pár minút denne písať o veciach, za ktoré ste v živote vďační.

Taktiež môžeme preformulovať správy do pozitívneho jazyka a až potom ich zdieľať s ostatnými.

Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohí z nás sa často sťažujeme na rôzne veci. Je to akoby sme boli na sťažovaní závislí. Keď sa rozprávame s inými ľuďmi, akoby sme zabudli sa s nimi podeliť o dobré veci a rozprávame iba o tých zlých.

To je však presne to, čo si náš mozog musí nacvičovať – vedome pretvárať príbehy a udalosti v našej mysli na viac pozitívne.

Inými slovami, začnite si viesť denníček vďačnosti a o svojich životných potešeniach druhým aj rozprávajte!

Záver

Na druhej strane, musíme o tom myslieť aj z perspektívy druhých ľudí. Musíme si byť vedomí, že zlo sa zvykne nalepiť. Jedná zlá poznámka môže s človekom pretrvať aj celý deň či dokonca týždeň.

Niekto vás vytočí, tak vytočíte aj vy jeho a tiež ešte niekoho ďalšieho nevinného.

Čo ale, ak tomu človeku, ktorý na vás nabudúce vybehne, odpustíte? Napríklad budete mať nepríjemnú čašníčku, no vy jej napriek tomu necháte veľké prepitné?

Nikdy neviete, aký reťazový účinok môže váš čin vyvolať.

Určite dokážeme preprogramovať svoju myseľ a byť viac pozitívni, viac odpúšťajúci a viac vďační za tie krásne príležitosti, ktoré nám ponúka život.