Vedci zistili, prečo by sme mali pracovať maximálne 4 dni v týždni

Nebolo by pekné, keby sme mali trojdňový víkend každý týždeň? Všetci pracujúci ľudia by to určite privítali.

Existuje reálna hranica týkajúca sa našej výkonnosti, ktorú ak prekročíme, nie sme schopní vykonávať svoju prácu najlepšie, ako vieme.

Bohužiaľ, ľudia majú pocit, že tráviť viac času za pracovným stolom znamená, že urobia viac práce. To však nie je pravda. Na konci pracovného týždňa totiž už nepracujeme tak, ako by sme mali. Naša produktivita je vtedy už nízka.

To je dôvod, prečo stále viac a viac spoločností zavádza kratší pracovný týždeň. Ich cieľom je zvýšiť produktivitu svojich zamestnancov, ktorí tak do práce chodia viac pripravení.

Koľko hodín denne práce je ideálne?

Existujú mnohé experimenty uskutočnené psychológmi, ktoré sú zamerané na výkonnosť zamestnancov.

Výsledky ukazujú, že pracovníci dokážu pracovať len štyri alebo päť hodín denne. Potom, ako ich práca dosiahne vrchol, majú tendenciu sa zastaviť.

Od daného momentu už v podstate začínajú trpieť.

Podľa K. Andersa Ericssona, odborníka na psychológiu práce, keď budú spoločnosti tlačiť na svojich zamestnancov, aby pracovali aj po pracovnom čase, tí sa už nebudú sústrediť, ich výkon pôjde dole a navyše si vytvoria zlé pracovné návyky.

A čo je ešte horšie, tieto nesprávne návyky sa prejavia v okamihu, kedy sú zvyčajne najproduktívnejší.

32 hodín práce týždenne

Ryan Carson, výkonný riaditeľ spoločnosti Treehouse, zaviedol v roku 2006 32 hodinový pracovný týždeň.

Od tej doby sú jeho zamestnanci spokojní a viac produktívni. Všetci tak prinášajú spoločnosti milióny dolárov ročne.

Firma Reusser Design tiež prešla na štvordňový pracovný týždeň v roku 2013 a jej zakladateľ Nate Reusser hovorí, že výkon jeho zamestnancov je teraz oveľa vyšší.

Vzdajte sa len jedného pracovného dňa

V rámci prieskumu zverejneného v mesačnom hodnotení práce 28% respondentov uviedlo, že by sa vzdalo jedného dňa výplaty za jeden ďalší deň voľna.

V roku 2014 školské noviny na Stanfordovej univerzite zistili, že úspech zamestnancov klesá po 50 hodínách práce týždenne s tým, že ľudia produkujú menej. V inej štúdii, ktorú uskutočnil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, bolo zistené, že ľudia, ktorí sa cítia byť prepracovaní, robia viac chýb pri práci.

Takže, v určitom bode klesá nielen produktivita práce, ale zamestnanci robia viac chýb.

V štúdii, ktorú uskutočnili zdravotné sestry pracujúce dlhé hodiny, bol vypočítaný vzťah medzi trvaním pracovnej doby a chybami.

Vedci zistili, že chyby a nepriaznivé udalosti majú výrazný vplyv na prácu vykonávanú v priemere viac ako 40 hodín týždenne.

Prepracovanie a depresie

Keď sme prepracovaní, klesá nielen naša výkonnosť, ale rovnako začína trpieť aj naše zdravie.

V jednej štúdii, ktorú uskutočnili malí a strední podnikatelia v Japonsku, bolo zistené, že účastníci pracujúci desať hodín denne a spiaci len šesť hodín, hlásili až 97% vyššiu šancu depresie v porovnaní s tými, ktorí pracovali iba 6 až 8 hodín denne a viac spali.

Teoretici často predpokladajú, že náš pracovný týždeň by sa mohol skracovať, keby sme boli technologicky schopnejší.

Štyridsaťhodinový pracovný týždeň je štandardný v mnohých firmách, ale naozaj prispieva k celkovej produktivite?

Zdá sa, že máme určité hranice, kedy sme schopní byť produktívni. Po ich prekročení nám klesá pozornosť pre detail, začneme zlyhávať a robíme chyby.

Štvordňový pracovný týždeň tak môže byť prínosom pre našu myseľ aj fyzické zdravie.