Päť úžasných liečivých účinkov slnečného svetla, o ktorých ste doteraz nepočuli

O slnečnom svetle je známe, že vyvoláva v našej pokožke tvorbu veľmi potrebného vitamínu D. Okrem toho má však aj množstvo ďalších vlastností.

Naše biologické napojenie a závislosť na slnku je nepopierateľné.

Rozdiel vo sfarbení pokožky medzi jednotlivými rasami sa začal datovať do obdobia približne pred 60 tisíc rokmi, kedy naši spoloční predkovia sa vybrali z Afriky do oblastí vyšších zemepisných šírok vyznačujúcimi sa nižšou mierou slnečného svitu.

Aby telo kompenzovalo nedostatok slnečného svetla, začalo sa zbavovať svojho prirodzeného ochranného faktoru – kožného pigmentu melanínu, ktorý utlmuje tvorbu vitamínu D.

Určite vás teraz prekvapí, koľko génov je regulovaných práve týmto vitamínom.

Je ich vyše 2000! Preto ho považujeme skôr za hormón než za vitamín. Bez neho by sa totiž celá naša genetická infraštruktúra destabilizovala.

Je dokázané, že vitamín D dokáže ovplyvniť až 200 rôznych ochorení a zdravotných problémov. Preto by sme hladinu tohto vitamínu, hlavne v zime, sa mali snažiť udržiavať na primeranej úrovni.

Tu už nasleduje 5 úžasných liečivých účinkov slnečného svetla na ľudské telo:

1. Slnečné svetlo pôsobí ako analgetikum proti bolestiam

V roku 2005 bola v Žurnále psychosomatickej medicíny publikovaná štúdia pod názvom „Vplyv slnečného svetla na pooperačné užívanie analgetík: Perspektíva pre pacientov podstupujúcich operáciu chrbtice“.

V nej vedci analyzovali pacientov, ktorí sa po operácii nachádzali na slnečnej strane nemocnice a mali v priemere o 46% viac svetla než ostatní pacienti.

U týchto pacientov bolo preukázané, že zažívali menej stresu a potrebovali užívať až o 22% menej liekov proti bolestiam.

2. Slnečné svetlo spaľuje tuk

Štúdia z roku 2011 publikovaná v Žurnále investigatívnej dermakológie ukázala ohromné účinky slnečného svetla na metabolizmus. Expozícia ľudskej pokožky UV lúčom mala za výsledok zrýchlenie podkožného metabolizmu tukov!

Hoci podkožný tuk nie je na rozdiel od tuku v brušnej dutine rizikom pre kardiovaskulárne ochorenia, je známe, že nedostatok vitamínu D súvisí so zvýšenou tvorbou tuku práve tam.

Veľa výskumov poukazuje tiež na súvis medzi nedostatkom vitamínu D a obezitou.

Jeden z nich bol publikovaný v roku 2005 v Žurnále výskumu rakoviny, ktorý potvrdil, že nedostatok tohto vitamínu spôsobuje priberanie hlavne v oblasti brucha a pásu.

Aké je z toho ponaučenie?

Ponaučenie je, že UVB žiarenie môže byť účinnou stratégiou pre podporu prirodzeného spaľovania tukov.

3. Slnečné svetlo prostredníctvom solárnych cyklov môže priamo ovplyvňovať dĺžku života u ľudí

V roku 2010 bol v Žurnále medicínskych hypotéz publikovaný článok s názvom „Efekty solárnych cyklov na dĺžku ľudského života v USA: Ako zmeny v svite ovplyvňujú ľudský genóm“.

Podľa výskumníkov ľudia splodení na vrchole 11 ročných slnečných cyklov sa dožívajú v priemere o 1,7 roka viac než ľudia splodení mimo nich.

Vedci to vysvetľujú tým, že mimo vrcholu slnečného cyklu vyžaruje slnko menej energie. To údajne ovplyvňuje ľudský genóm a zvyšuje predispozície na rôzne ochorenia, čo v konečnom dôsledku skracuje život.

Je pravdepodobné, že táto energia zvyšuje pozitívne variácie v genóme, ktoré zlepšujú schopnosť adaptácie človeka na meniace sa prostredie.

Vystavenie slnečnému žiareniu tak môže priamo ovplyvniť dĺžku vášho života a zrýchliť genetické zmeny zlepšujúce vaše šance na prežitie.

4. Vystavenie slnečnému svetlu počas dňa zlepšuje sústredenosť večer

Ďalšia štúdia z roku 2012 publikovaná v Žurnále behaviorálnej neurovedy pod názvom „Účinky vystaveniu svetla na večerný výkon, spánok a hormonálnu sekréciu“ zistila, že účastníci štúdie sa cítili oveľa bystrejší na začiatku večera, ak boli počas dňa aspoň 6 hodín vystavení dennému svetlu zo slnka.

Súčasne, neskôr večer sa stali viac ospalými, čo im umožnilo ľahšie zaspať a počas noci si udržať kvalitnejší spánok.

5. Slnečné svetlo sa môže premeniť na metabolickú energiu

Existuje jedna nová hypotéza, prvýkrát publikovaná v roku 2008 v Žurnále alternatívnej a komplementárnej medicíny, že živočíchy si dokážu podobne ako fotosyntetizujúce rastliny prekonvertovať slnečné žiarenie na energiu.

Inými slovami, vaša pokožka môže obsahovať ekvivalent slnečných panelov, pomocou ktorých si pretransformuje a uchová energiu priamo zo slnka.

Melanín má u rôznych živočíchov viacero rozmanitých úloh. Od farbiva u chobotníc, cez ochrannú vrstvu u baktérií a húb, až po ochranu pred viacerými typmi hrozieb – predátormi, biochemickými nebezpečenstvami, UV žiarením či chemickými hrozbami (ťažké kovy a oxidanty).

Avšak často prehliadanou vlastnosťou melanínu je jeho schopnosť konvertovať gama a UV žiarenie na metabolickú energiu v živých tvoroch.

Napríklad, vo vybuchnutom jadrovom reaktore v Černobyle objavili jednobunkovú hubu, ktorej sa vcelku darilo. Energiu pritom získavala pretváraním gama žiarenia z reaktora. Keď skúmali huby albínov bez melanínu, tak tie nedokázali využiť uvedené gama žiarenie.

Lekárom sú známe ochorenia kože či zraku z dôvodu nedostatku melanínu. V súčasnosti sa však ukazuje, že s ním môžu súvisieť aj ochorenia mozgu ako napríklad Parkinsonova choroba, či prípady hluchoty.

S melanínom sa ale spájajú aj isté paradoxy, nakoľko rovnako zohráva zatiaľ presne nešpecifikovanú úlohu pri vzniku melanómov (druhu rakoviny).

Jeho ďalší výskum preto predstavuje vzrušujúcu výzvu pre vedeckú komunitu.