Mali by ste cvičiť po prekonaní srdcového infarktu?

Choroby srdca sú hlavnou príčinou úmrtí. Platí to tak u mužov, ako i žien.

Každý rok má na Slovensku svoj prvý srdcový infarkt zhruba 90 tisíc ľudí. Ďalších 40 tisíc prekoná svoj druhý, tretí, prípadne následný infarkt.

U chorôb srdca hrá primárnu úlohu strava a svoje zohráva samozrejme aj fyzická aktivita a stres. Výskum pritom ukazuje, že tieto posledné dva faktory vedia výrazne znížiť vaše riziko ochorenia.

Navyše, cvičenie je dvojitá zbraň, pretože okrem zlepšenia kardiovaskulárneho zdravia výborne odstraňuje stres.

Ako fyzická aktivita znižuje riziko zlyhania srdca

Výskum¹ publikovaný v roku 2015 došiel k záveru, že existuje nepriama úmera medzi fyzickou aktivitou a rizikom zlyhania srdca, pričom úplne postačuje aj cvičenie strednej intenzity.

Cvičenie výrazne pomáha srdcu a cievam dokonca aj vtedy, ak s ním začnete neskôr v živote. Preto naň nikdy nie je neskoro.

V priemere, ľudia so 150 minútami stredne ťažkého cvičenia alebo 75 minútami ťažkého cvičenia týždenne mali až o 33% nižšie riziko srdcového infarktu než neaktívni ľudia.

U kratších časov, než je vyššie uvedené, bol stále výrazný pokles rizika, a to okolo 20%.

Prínos má dokonca aj obyčajná chôdza. Tí ľudia, ktorí robievali iba 30 minút chôdze týždenne, mali riziko srdcového zlyhania nižšie až o 12%.

Iný vedecký výskum² skúmal v roku 2013 rozdiel medzi užívaním liekov a fyzickou aktivitou. Zistil, že fyzická aktivita mala rovnakú účinnosť pri prevencii srdcových infarktov ako lieky.

Ide o memento toho, ako efektívny dokáže byť pohyb.

Cvičenie po infarkte – áno alebo nie?

Mnohí pacienti, ktorí prekonali srdcový infarkt, sa obávajú, že ich srdce zvýšenú námahu nezvládne. V minulosti sa totiž verilo, že cvičenie môže vyvolať ďalší infarkt, preto lekári odporúčali pokoj.

V 60-tych rokov minulého storočia sa po infarkte dokonca predpisoval úplný 6 týždňový odpočinok na lôžku.

Odvtedy sa však veľa zmenilo. Najnovší výskum³ z roku 2018 prezentovaný Európskou kardiologickou spoločnosťou ukázal, že fyzická aktivita v skutočnosti znižuje riziko úmrtia počas 4 rokoch po infarkte až o polovicu.

Ako uvádza Dr. Orjan Ekblom, švédsky profesor na Fakulte športu a zdravotníckych vied v Štokholme:

„Sledovali sme vyše 22 tisíc pacientov, z ktorých počas 4 rokov po infarkte zomrelo 1087. Rozdelili sme ich do skupín podľa veku, pohlavia a ďalších klinických faktorov.

Zistili sme, že oproti pacientom bez fyzickej aktivity mali pacienti s malým množstvom fyzickej aktivity riziko úmrtia nižšie o 37%,pacienti so zvýšenou aktivitou nižšie o 51% a stále aktívni pacienti nižšie až o 59%.“

Podľa profesora ich štúdia potvrdila, že cvičenie po infarkte v skutočnosti riziko úmrtia znižujea nie zvyšuje, ako sa dovtedy predpokladalo.

Myslí si preto, že cvičenie by malo byť súčasťou každého predpísaného liečebného plánu podobne, ako sú odporúčania prestať fajčiť, zlepšiť stravu či zredukovať stres.

Profesor Ekblom ďalej uvádza, že to platí pre všetky prípady infarktov – tak malé, ako aj veľké.

Aký čas po infarkte začať s cvičením?

Natíska sa tu otázka, že ako skoro po prekonaní infarktu je potrebné začať s cvičením.

Vo vyššie uvedenej štúdii sa vedci pýtali pacientov, či cvičili predošlý aspoň 30 minút denne, a to v 6. týždni, 10. týždni a potom znova po 1 roku.

Výsledky ukázali, že s cvičením je dobré začať pomerne skoro – už v 4. až 5. týždni po infarkte.

Zvyšuje cholesterol v krvi riziko infarktu?

Konvenčná medicína sa stále sústredí na predstavu, že cholesterol vytvára v cievach nánosy a upcháva artérie. Posledné dôkazy však hovoria, že táto teória má vážne nedostatky.

Súčasné výskumy naopak tvrdia, že vyššia hladina cholesterolu v skutočnosti predlžuje život a že neexistuje súvis medzi vysokým cholesterol a úmrtiami.

Ako uvádza Dr. Giorgio Baroldi vo svojej knihe Etiopatogenéza koronárnych chorôb srdca⁴:

„Len 41 pacientov, ktorí utrpeli srdcový infarkt mali zablokované artérie a 50% blokácií ciev nastáva až po infarkte, nie pred ním.

Z toho vyplýva, že minimálne 80 prípadov infarktu vôbec nesúvisí s upchatými artériami.“

Čo teda infarkty spôsobuje?

3 hlavné faktory, ktoré vyvolávajú srdcový infarkt

Podľa Dr. Cowana existujú 3 hlavné faktory vedúce k srdcovému infarktu:

1. Nerovnováha v autonómnom nervovom systéme

Ide prevažne o chronicky potlačenú aktivitu parasympatetického nervového systému (takzvaná funkcia tela „odpočívaj a tráv“).

Uvedenú funkciu potláčajú hlavne faktory ako sú stres, nedostatok spánku, vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký krvný cukor a fajčenie.

Všetky tieto veci majú značne škodlivý účinok na činnosť bunkových mitochondrií.

2. Zlá mikrocirkulácia krvi v srdci

Je všeobecne rozšírený názor, že krv do srdca prúdi jedine koronárnymi artériami. Nie je to však pravda.

V skutočnosti má srdce množstvo menších ciev a kapilár, ktoré mu prinášajú živiny a kyslík.

Ak sa jedna alebo viaceré hlavné cievy upchajú, vaše telo začne automaticky vytvárať nové cievy, aby kompenzovali znížený prísun krvi do srdca.

Inými slovami, telo začne vytvárať svoj vlastný bajpas.

Podľa Cowana je vaše telo perfektne spôsobilé zásobovať srdce živinami, pokiaľ je vaša sieť kapilár neporušená. Vtedy ste pred infarktom chránení.

Avšak tie isté faktory, ktoré spôsobujú útlm parasymatetického nervového systémum (stres, nedostatok spánku, fajčenie, vysoký krvný cukor a chronické zápaly) vyvolávajú aj stratu mikrocirkulácie.

No a jedným z najlepších spôsobov, ako túto mikrocirkuláciu srdca podporiť, je fyzická aktivita. Po infarktoch sa tak stáva o to dôležitejšia,aby sa obnovilo adekvátne zásobovanie srdca krvou.

3. Hromadenie kyseliny mliečnej kvôli poškodenej funkcii mitochondrií

Zlá mitochondriálna funkcia spôsobuje hromadenie kyseliny mliečnej, čo spúšťa bolesti a kŕče svalov. Ak sa to stane v srdci, nazývame to srdcová angína.

Problém je, že nahromadená kyselina mliečna blokuje prísun krvi do srdca a vyvoláva toxicitu tkanív.

Pri kŕči v lýtku ním prestanete hýbať a vtedy sa kyselina mliečna začne z neho postupne odbúravať. Srdce sa však nemôže zastaviť a tak sa v ňom kyselina ďalej hromadí.

Nakoniec kvôli tomu dôjde k zlyhaniu prísunu vápnika do srdcového svalu, čo následne znemožňuje jeho kontrakciu. Inými slovami, srdce má problém s udržaním svojho tlkotu.

Pokračujúca acidóza stále viac a viac poškodzuje srdcové tkanivá, až nakoniec je z toho infarkt.

Ďalší rizikový faktor infarkty, ktorý sa týka hlavne žien

Existuje jeden pomerne zriedkavý spúšťač srdcového infarktu, ktorý postihuje prevažne mladé a zdravé ženy.

Ide o takzvanú spontánnu koronárnu disekciu artérie⁵ (SCAD), ktorú je veľmi ľahké prehliadnuť. Len málo pacientov má totiž históriu alebo rizikové faktory tohto ochorenia.

Ide o hlavnú príčinu úmrtia na srdcové choroby u žien mladších ako 55 rokov. Priemerný vek je len 42 rokov.

Ku SCAD dochádza vtedy, keď sa jednotlivé vrstvy stien krvných ciev od seba oddelia a vo vzniknutom medzipriestore uväznia krv. Cievy sa nafúknu, zablokujú prietok krvi a následne dochádza k odumieraniu srdcových tkanív. Konečným výsledkom je srdcový infarkt.

Príčiny SCAD sú zatiaľ neznáme, no medicínski experti teoretizujú, že to má niečo dočinenia s hormónmi.

Všeobecné rizikové faktory pre SCAD sú:

• ženské pohlavie (80% pacientov sú ženy)
• nedávny pôrod (20% pacientiek sú krátko po pôrode)
• iné chorenie ciev, ako napríklad fibromuskulárna dysplasia(abnormálny rast buniek vo vnútri artérií)
• extrémne fyzické cvičenie
• ťažký emocionálny stres

Medzi typické príznaky infarktu zaraďujeme citlivosť na svetlo, potenie, bolesť vystreľujúca z krku, chrbta alebo sánky a lapanie po dychu.

Pacientky často hlásia aj bolesti a tlak na hrudi (ako keby podprsenka bola zrazu priúzka),bolesti žalúdka, únavu a bolesť smerujúcu dole pozdĺž oboch rúk.

Problém je, že toto ochorenie postihuje aj inak zdravé ženy. Preto je dôležité ihneď vyhľadať lekársku pomoc, ak sa u vás náhle vyskytnú niektoré z vyššie uvedených príznakov.

O téme SCAD si môžete pozrieť nasledujúce video (v angličtine):

Stratégie prevencie srdcového infarktu

Čo teda môžete urobiť, aby ste sa vyhli príčinám vedúcim k srdcovému infarktu? V poslednej časti tohto článku vám ponúkneme zopár účinných stratégií prevencie.

Tieto stratégie sú zamerané hlavne na zabránenie ukladaniu kyseliny mliečnej v srdci, zlepšenie mikrocirkulácie a nastolenie rovnováhy vo vašom parasympatetickom nervovom systéme.

1. Jedzte ketogénnu diétu

Do takejto diéty zaraďujeme celé nespracované potraviny s nízkym podielom sacharidov a vysokým podielom zdravých tukov. Sú totiž výborné na optimalizáciu mitochondrií.

Ďalej sú to potraviny ako šťava z červenej repy (optimalizácia krvného tlaku) alebo čerstvá rukola.

2. Buďte aktívni

Majte dostatok pohybu, ktorý sa nepovažuje za cvičenie, ako je napríklad chôdza či chodenie po schodoch.

Okrem toho zakomponujte do svojho denného rozvrhu aj nejaké cvičenia strednej intenzity v časovom objeme, ako je to uvedené v predošlých častiach nášho článku.

3. Striedavá hladovka

Aspoň niekoľko dní v mesiaci držte hladovku v trvaní 20 hodín.

Ak to zvládnete, neskôr k tomu pridajte 4 až 5 dňové hladovky len o čistej vode, niekoľkokrát do roka.

4. Vypšená externá protipulzácia (EECP)

Ak už máte nejaké ochorenie srdca, pouvažujte o EECP procedúre. Ide o vysoko efektívnu a neinvazívnu liečebnú metódu, ktorá zlepšuje mikro prekrvenie srdca a uvoľní až 80% srdcových angín.

Ide jednoznačne o najlepší spôsob, ako napraviť už existujúce poškodenie srdca.

Pri tejto metóde sa nafúknu plášte okolo stehien, ktoré sú zosynchronizované s vaším EKG.Keď je vaše srdce v diastóle (uvoľnené), balóniky sa nafúknu a tlačia krv smerom do srdca, pričom sa v ňom začnú vytvárať nové kapiláry.

U väčšiny ľudí ide o naozaj bezpečnú a veľmi účinnú terapiu, ktorá je alternatívou ku koronárnym bajpasom.

Namiesto obídenia jednej či dvoch artérií bajpasom, vytvoríte tisíce nových kapilár, ktoré do srdca privedú dokonca viac krvi než by priviedli artérie.

Jedno sedenie trvá zhruba hodinu a väčšina pacientov bude potrebovať okolo 35 sedení.

Okrem srdcovej angíny je to účinné aj pri srdcových zlyhaniach a diastolickej disfunkcii. Túto terapiu využívajú dokonca aj inak zdraví atléti, ktorí si chcú udržať kapacitu svojho srdca počas zranení, keď nie sú schopní trénovať.

Dá sa povedať, že EECP funguje ako akási pasívna forma cvičenia.

5. G-strofantín

G-strofantínje hormón nadobličiek, ktorý pomáha stabilizovať neurotransmitery parasympatetického nervového systému, čím tento systém podporuje.

Pomáha tiež odstraňovať z tela kyselinu mliečnu.

Nájdete ho napríklad v bylinke strofantus, ktorej aktívna látka je spomínaný g-strofantín. Môže ju byť ale problém zohnať,skúste pohľadať na internete.

6. Optimalizujte svoje hladiny vitamínu D

Najjednoduchší spôsob na získanie vitamínu D je byť dostatok času stráveného na slnku.

V zimnom období je vitamín D potrebné telu dodávať vo forme doplnkov stravy.

7. Optimalizujte svoje hladiny horčíka

Nedostatok horčíka ovplyvní mnohé vaše metabolické funkcie, vrátane činnosti mitochondrií.

Okrem toho horčík pomáha uvoľňovať napätie v krvných cievach a normalizuje krvný tlak, ktorý je neraz významným faktorom pri srdcových infarktoch. S nedostatkom horčíka súvisia mnohé kardiovaskulárne ochorenia, vrátane arytmie a náhlych srdcových zlyhaní.

Najlepšie bude, ak si dáte urobiť RBC test, ktorý meria množstvo vápnika vo vašich červených krvinkách. Taktiež si skontrolujte príznaky nedostatku horčíka, ktoré sú uvedené v tomto článku.

Jedzte potraviny bohaté na horčík a užívajte také doplnky, ktoré okrem horčíka obsahujú aj vitamín D3 a K2, ktoré jeho vstrebávanie podporujú.

Taktiež sledujte svoje hladiny draslíka a vápnika, keďže sú s horčíkom významne previazané.

8. Praktizujte vďačnosť

Ide o trocha netradičné odporúčanie, no psychické faktory sú pri ochoreniach srdca nezanedbateľným faktorom.

Vďačnosť praktizujte napríklad tak, že budete viac času tráviť so svojimi blízkymi alebo sa venovať dobročinným aktivitám.