Chôdza je ten najzákladnejší pohyb, aký ľudia robia. Pokiaľ nemá niekto nejaké telesné postihnutie, berieme ho ako niečo úplne prirodzené.
Jedna francúzska štúdia došla k záveru, že prínosom chôdze by sme mali venovať oveľa väčšiu pozornosť, ako to zatiaľ robíme. Platí to hlavne s pribúdajúcim vekom.
Zdravotné prínosy chôdze
Prínos chôdze u ľudí vo veku nad 65 rokov je priam neskutočný.
Počas 12 ročnej štúdie o vplyve chôdze na túto vekovú kategóriu ľudí sa zistilo, že iba 15 minút chôdze znížili úmrtnosť až o 22%!
Uvedený efekt bol ešte výraznejší s pribúdajúcimi minútami.
Ako uvádza Dr. David Hupin, lekár z Oddelenia klinickej a pohybovej fyziológie z Univerzitnej nemocnice v Etienne vo Francúzku, ktorý sa na uvedenej štúdii1 podieľal:
„Vek nie je žiadna výhovorka pre necvičenie. Je dokázané, že pravidelná fyzická aktivita má na zdravie oveľa lepší vplyv ako medicínske terapie.
Avšak len menej ako polovica starších ľudí máva odporúčaných 150 minút stredne namáhavej alebo 75 minút náročnejšej fyzickej aktivity každý týždeň.“
Uvedené zistenie by nemalo byť nijakým prekvapením. Keďže chôdza je najnákladnejším pohybom pre človeka, jej efekt na rôzne ochorenia bol dôkladne preskúmaný.
Prečo ľudia ignorujú chôdzu
Chôdzu väčšina ľudí nepovažuje za takzvané aeróbne cvičenie a preto jej prínosy zvyknú ignorovať.
Definícia „aeróbneho cvičenia“ je, že takéto cvičenie musí stimulovať srdce a pľúca k tomu, aby napumpovali do tela extra kyslík pre svaly.
Skutočnosť je však taká, že k tomuto dochádza dokonca aj pri pomalej chôdzi. Samozrejme, čím rýchlejšie kráčate, tým je uvedený efekt väčší.
Zvýšená kardiovaskulárna aktivita znamená, že živiny idú tam, kde musia, aby telo dokázalo zvládnuť uvedené cvičenie. Energia sa tak vydáva namiesto jej uskladňovania. To posilňuje vaše orgány, svaly i kosti.
Naše telá sa totiž vyvinuli pre pohyb, nie pre sedenie či ležanie.
Je bez pochýb, že sedavý spôsob života, ktorý nezahŕňa adekvátne množstvo pohybu, vedie k chorobám. Nízke hladiny fyzickej aktivity spôsobujú takzvaný „syndróm úmrtia zo sedenia“.
Zrejme ste o takomto syndróme ešte nepočuli, no jedná sa o reálnu vec, ktorá sa považuje za veľkú zdravotnícku ťarchu spôsobujúcu každoročne u mnohých ľudí vznik viacnásobných chronických ochorení a dokonca úmrtí.
Ako vraví staré príslovie: „Orgán, ktorý sa nepoužíva, zakrpatieva“. To platí nielen o svaloch, ale o každom orgáne, vrátane kostí, srdca či pľúca. A pohyb je život.
Ďalšie štúdie o tom, ako chôdza vplýva na organizmus
Štúdia z roku 2016 zistila, že zvýšenie množstva chôdze u detí s obezitou na 45 minút denne, 5 dni v týždni, dokázalo zvýšiť kapacitu ich pľúc už za 6 týždňov.
Navyše, intervalový tréning nie je len pre vysoko intenzívne aeróbne cvičenia.
Striedanie rýchlej a pomalej chôdze zvyšuje vašu kondičnú úroveň lepšie, než chôdza o konštantnej rýchlosti.
Zvlášť prínosné sú prechádzky vonku v prírode a to hlavne pre duševnú pohodu a zdravie. Prostredie vonku bez rušivých vplyvov mobilov a počítačov zlepšuje náladu, znižuje stres a znižuje pocity depresie.
Navyše slnečné svetlo stimuluje v pokožke tvorbu vitamínu D, ktorého nedostatok sa v dnešnom rozvinutom svete považuje priam za epidémiu.
Ak nemáte možnosť ísť von, aj chodenie vnútri dokáže poskytnúť telu mnohé prínosy.
Štúdia uskutočnená Standfordskou univerzitou zistila, že chôdza vo vnútri na bežiacom páse mala takmer rovnaký vplyv na telo ako chôdza vonku (samozrejme, bez extra bonusu v podobe vitamínu D).
Preto, či už vonku alebo v vnútri, chôdza výrazne víťazí nad vysedávaním čo sa týka zlepšenia mentálneho zdravia.
Prechádzka v parku ako prevencia a liek
Ak nás niečo bolí, inštinktívne sa toho nechceme dotýkať. Paradoxom však je, že pravidelná chôdza zlepšuje mobilitu a znižuje riziko úrazov.
Každé cvičenie, pri ktorom ide o prekonávanie váhy a gravitácie posilňuje kosti a spojivové tkanivá (väzy, šľachy, chrupavky a kĺby), v ktorých sa zvyšuje prekrvenie a zásobovanie živinami.
Asociácia pre artritídu z týchto dôvodov vrelo odporúča chôdzu ako terapiu pri bolestiach kĺbov. Ako uvádza:
„Keď nechodíte, kĺby sú ochudobnené o životne dôležité živiny, čo môže prispievať k ďalšiemu zhoršovaniu ich stavu a degenerácii“.
Americká asociácia srdcových ochorení uvádza, že obyčajná chôdza znižuje riziko vysokého krvného tlaku, hromadenia cholesterolu v cievach, infarktu a mozgovej mŕtvice.
Preto odporúča mať zdravý pohyb aspoň 30 minút každý deň, celkovo 150 minút do týždňa (počíta aj s dňami oddychu) miernej aktivity alebo 75 minút intenzívnejšej aktivity.
Chôdza pritom vôbec nemusí byť urobená v jednom kuse, môže sa rozložiť. 15 minútová prechádzka je rovnako dobrá ako 30 minútová. Začnite pomaly a postupne pridávajte.
To nie je všetko. Ďalšie prínosy chôdze…
Zdravotné prínosy chôdze zďaleka nekončia vyššie vymenovanými.
Mávate problémy so spánkom? Prejdite sa.
Združenie pre spánok vyhodnotilo jednu štúdiu, z ktorej vyplynulo nasledovné:
„Stredne intenzívne aeróbne cvičenie, akým je napríklad chôdza, znížila čas potrebný na zaspatie a zvýšila dĺžku spánku u ľudí s nespavosťou v deň vykonania v porovnaní s dňom bez fyzickej aktivity“.
To je vskutku pôsobivý výsledok pre jednu prechádzku, čo poviete?
Záver
Na záver spomeňme ešte jednu meta-analýzu zo 7 krajín, ktorá trvala 11 rokov.
Zistila, že pravidelná chôdza znížila výskyt srdcovocievnych príhod (infarktov a mŕtvice) o 31% a úmrtnosť na nich o 32%.
Chôdza pár kilometrov denne rýchlosťou len 3 až 4 km/h vás ochráni pred mnohými vážnymi ochoreniami.
Nie každý z nás môže cvičiť hodiny v telocvični alebo behať po schodoch. Takmer každý z nás však môže chodiť.
Všetky prínosy uvedené v tomto článku skutočne stoja za to, aby ste sa každý deň trocha poprechádzali. Jediné, čo k tomu potrebujete, je pár kvalitných topánok a 15 minút denne.
Tak čo poviete, pôjde to?
Pridaj komentár