„Zo všetkých 54 miliónov úmrtí po celom svete za rok 2015 bola viac než polovica (54 %) zapríčinená 10 najčastejšími príčinami úmrtia. Srdcový infarkt a mozgová mŕtvica sú z nich na prvom mieste a v roku 2015 sa spolu podpísali celkovo pod 15 miliónov úmrtí.
Infarkt a mŕtvica sú za posledných 15 rokov najčastejšími príčinami úmrtí po celom svete.“ – Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Ischemická choroba srdca je zdravotný problém, pri ktorom dochádza k slabému zásobovaniu srdca kyslíkom. Príčinou sú zúžené, resp. úplne upchaté srdcové tepny a do srdcového svalu (myokardu) sa tak dostáva nepostačujúce množstvo okysličenej krvi.
Známa tiež ako choroba koronárnych artérií, alebo aj ako koronárna choroba srdca, ischémia (obmedzený tok krvi do) srdca môže nakoniec vyústiť do srdcového infarktu.
Podobne aj mozgová mŕtvica sa objavuje vtedy, keď do niektorej či viacerých častí mozgu prestane prúdiť potrebné množstvo okysličenej krvi. Bunky mozgu sú takto ukrátené o kyslík a začínajú odumierať. Výsledkom je strata ovládania tých telesných a duševných funkcií, ktoré sú riadené časťou alebo časťami mozgu zasiahnutými nedostatkom kyslíka.
Ročne na mŕtvicu umrie na celom svete viac ako 6 miliónov osôb a ďalších 5 miliónov v jej dôsledku zostáva na trvalej invalidite.
Infarkt aj mŕtvica síce môžu byť zapríčinené dedičnými faktormi, ale rovnako za nimi môže stáť aj naša životospráva. Je jasné, že dedičné faktory nezmeníme, no zmena nášho životného štýlu je len a len v našich rukách.
Poďme sa teraz pozrieť na 8 zdravých návykov, ktoré sú účinnou prevenciou tak pred srdcovým infarktom, ako aj mozgovou mŕtvicou.
1. Cvičme aspoň 30 minút každý deň
Nikto asi nebude pochybovať o tom, že polhodina stredne náročného cvičenia päť dní v týždni musí znižovať riziko srdcového infarktu.
Výborne nám tu poslúži rýchla chôdza, jogging (pomalý beh resp. poklus), plávanie alebo kalistenika (cvičenie s vlastnou váhou) – všetky môžeme považovať za veľmi zdravé formy pohybu. A do zvyšných dvoch dní zaraďme nie príliš náročný, krátky silový tréning.
Uvedených 30 minút cvičenia môžeme absolvovať naraz alebo si ich tiež môžeme rozdeliť na polovicu. V tom prípade by ale každý tréning, ak je to možné, mal naozaj trvať tých 10 až 15 minút.
Cvičením chceme predsa pomôcť najmä nášmu srdcu a 10 až 15 minút rýchlejšieho tepu mu môže iba prospieť.
2. Fajčeniu povedzme „Nie!“
Ak ste tipovali, že toto bude hneď druhý bod, uhádli ste!
Teraz však trochu vážnejšie. Fajčenie zvyšuje riziko infarktu a mŕtvice o 200 až 400 percent, v závislosti od frekvencie fajčenia a genetických predpokladov. A ani pasívne fajčenie nie je celkom neškodné.
Osoby, ktoré sú pravidelne vystavené pasívnemu fajčeniu či už doma alebo na pracovisku, majú o 25 až 30 percent vyššie riziko vzniku nejakej srdcovej choroby, a o 20 až 30 percent vyššiu pravdepodobnosť, že utrpia mozgovú mŕtvicu.
V mnohých krajinách po celom svete sú riziká pasívneho fajčenia už dobre známe, a preto je fajčenie na uzatvorených verejných priestranstvách zákonom zakázané.
3. Stravujme sa zdravo
O vyváženosť našej stravy by sme mali dbať každý deň. Jeden z najväčších zdravotníckych internetových portálov odporúča, aby sme do našej stravy zahrnuli najmä zmes rôznych druhov ovocia a zeleniny, celozrnné potraviny, ryby a chudé mäso.
Potraviny s obsahom konzervačných látok v našej strave buď obmedzme, alebo ich z nej úplne vylúčme.
Priemyselne spracované potraviny a polotovary často obsahujú nielen hromadu konzervačných látok, ale aj veľké množstvo pridaných cukrov a sodíka. Preto by sme ich konzumáciu tiež mali obmedziť, alebo sa ich úplne vzdať.
4. S alkoholom to tiež nepreháňajme
Pravdou je, že umiernená konzumácia alkoholických nápojov môže nášmu srdcu dokonca pomôcť. Podľa expertov na výživu sa za miernu konzumáciu alkoholu považuje u žien skonzumovanie 1 a u mužov 2 alkoholických nápojov za deň.
Ako sa však dalo čakať, nadmerné pitie môže viesť k mnohým zdravotným problémom. Ak už nič iné, tak nemiernou konzumáciou alkoholu riskujeme zvýšený krvný tlak, choroby srdca a mŕtvicu.
5. Trochu schudnite
Väčšina z nás má nejaké to kilečko navyše. Áno, pravdepodobne aj vy. Ak však chceme minimalizovať zdravotné riziká v súvislosti s našou miernou nadváhou, neznamená to ešte, že musíme začať behávať maratón či triatlon.
„Zníženie našej telesnej hmotnosti o 5 až 10 % sa prejaví zlepšením hladiny cholesterolu, znížením krvného tlaku a zníženou hladinou krvného cukru.“
6. Pouvažuje nad niektorými doplnkami stravy
Zváźte úžívanie výživových doplnkoch zameraných na doplnenie omega-3 mastných kyselín.
Tieto doplnky obsahujú pre zdravie veľmi prospešnú kyselinu dokozahexaénovú (DHA) a kyselinu eikozapentaenovú (EPA) a preto vám ich odporúčame zaradiť do každodennej stravy.
Výživové doplnky s obsahom omega-3 mastných kyselín sú pre naše srdce naozaj veľmi zdravé.
7. Trochu horkej čokolády nám nezaškodí
Konečne niečo, čo dokážeme splniť všetci!
Horká čokoláda je plná antioxidantov a iných cenných živín, ktoré pomáhajú chrániť naše srdce. Malá rada – kupujme čokoládu s obsahom kakaa aspoň 70 %.
Odporúčaná porcia sú tri nie príliš veľké úlomky horkej čokolády za deň.
8. Neignorujme varovné príznaky
Dýchacie ťažkosti, bolesť v hrudi a necitlivosť či tŕpnutie (obvykle na jednej strane tela) sú tri varovné príznaky, ktoré by sme určite nemali ignorovať. Zabudnime na to, že by tieto príznaky pominuli samé od seba a čo najskôr sa poraďme so svojím lekárom.
Dajme si tiež záväzok absolvovať komplexnú lekársku prehliadku aspoň raz za rok. Musíme brať do úvahy, že s pribúdajúcimi rokmi sa môžu objaviť niektoré zdravotné riziká či problémy, nad ktorými sme v mladšom veku rozmýšľať ešte nemuseli.
A takisto si treba uvedomiť, že pokiaľ ide o starostlivosť a udržanie si pevného zdravia, muži a ženy majú rozdielne potreby.
Samozrejme, toto všetko a omnoho viac by však dobrý doktor (pohľadajme ho na internete alebo sa popýtajme známych) mal suverénne ovládať.
Záver
Ako bonus vám na záver článku ešte prinášame zoznam niektorých potravín, ktoré svojím tvarom či textúrou pripomínajú niektoré orgány v našom tele. A práve tieto orgány sa uvedeným potravinám potešia najviac:
- paradajky – sú prospešné pre naše srdce
- citrusové ovocie – má priaznivé účinky na zdravie prsníkov
- mrkva – nič nové, pomáha nám udržať ostrý zrak
- zeler – prispieva k pevnosti našich kostí
- hrozno – udržiava zdravie našich pľúc
- zázvor – pomáha žalúdku
- huby – zlepšujú sluch
- červená fazuľa „kidney“ – je dobrá na obličky
- avokádo – veľmi dobre vplýva na zdravie maternice
- vlašské orechy – poteší sa im náš mozog
Veru, nič nie je náhoda. Sme to, čo jeme! Ktorú z týchto pochúťok si dáte nabudúce?
lubomír
Pohyb je zdravý. Ale koľko ho potrebujeme? Podstatné je kde cvičiť a behať. A hlavne ako sa pred športovaním stravovať.
Ja som si zničil bedrové kĺby behom v nekvalitnej obuvi. Behal som vtedy , keď som nemal napríklad po bohatej sviatočnej strave. V krvi bolo potom veľa „ odpadu“ a ten ničil chrupavku .
Súhlasím s Vami pohyb je liek takmer na všetko. Dobrý pre telo aj pre „ dušu“ . Mnohí z nás ho potrebujeme najmä po pracovnom dni, aby sme odbúrali stres. Pravidelnosť je dôležitá spolu s otužovaním. Pravidelným pohybom si však polepšíme viac. Tak ako píšete – Môžeme vďaka nemu predísť srdcovo-cievnym ochoreniam a poruchám metabolizmu.
Nie každý však vie – koľko pohybu potrebuje .
Kde a ako cvičiť v prírode.
Nie vo fitness ale v nie v priestoroch budov – ale športovať najmä v prírode. To som vtedy nevedel a nikto mi neporadil.