Aké faktory zohrávajú úlohu pri formovaní, raste a metastázovaní rakovinových buniek, je téma, ktorá často delí vedeckú komunitu na viacero táborov. Pri nesprávnom pochopení mechanizmov vzniku rakoviny, nie je možná ani jej účinná liečba.
Diagnostika rakoviny za posledné obdobie zaznamenala výrazné zlepšenia, hoci niektoré metódy, využívajúce prevažne ionizujúce žiarenie, sú značne kontroverzné. Čo sa však týka liečby rakoviny, tak tá v podstate prešľapuje na jednom mieste.
Cukor identifikovaný ako hlavný počiatočný faktor rakoviny
Zatiaľ čo Kanadská spoločnosť pre rakovinu jasne vyhlásila, že cukor nemá žiaden vplyv na rast rakovinových buniek, ani jeho urýchľovanie, iné rovnako vierohodné zdroje nesúhlasia a tvrdia presný opak.
Nedávny výskum publikovaný v Journal of Clinical Investigation (časopis zaoberajúci sa medicínskymi objavmi v ich ranných štádiách) zverejnil výsledky experimentu, ktoré dokazujú, že vedci bojujúci proti cukru mali po celý čas pravdu.
Takzvaný Warburgov efekt popisuje, ako si väčšina rakovinových buniek získava energiu v kyslom prostredí z anaeróbnej glykolýzy, čo znamená, že dokážu spracovať cukor formou kvasenia bez prítomnosti kyslíka.
Normálne tkanivo vykazuje veľmi nízke glykolické hodnoty, približne 200-krát nižšie ako rýchlo rastúce rakovinové bunky.
Tento proces je pomenovaný po Ottovi Warburgerovi, ktorý ako prvý tvrdil, že takáto zmena v metabolizme môže byť stavebným kameňom pre vznik rakoviny.
Aj napriek tomu, že Warburgova teória získala v čase svojej publikácie mnoho pozornosti a dokonca priniesla svojmu autorovi i Nobelovú cenu, bola neskôr potlačená do pozadia.
Prečo cukor podporuje rast rakovinových buniek
Väčšina súčasnej literatúry vidí zmeny v aeróbnej glykolýze skôr ako výsledok rakoviny, nie jej príčinu. Najnovšie výskumy sa však vracajú späť k Warburgovej teórii.
Yasuhito Onodera a jeho kolegovia potvrdili, že zvýšený príjem cukru podporuje rozvoj rakoviny a onkogenetiku. Výskumný tím, poukázal na to, že zvýšená aktivácia glykolýzy spôsobuje prehnanú reakciu GLUT 3 (prenos molekúl glukózy typu 3) v nezhubných materských bunkách.
Toto tvrdenie viedlo k zahájeniu už známych aktivít signalizujúce onkogenetiku.
Ak zhubné nádorové bunky dostanú menej glukózy, podporí to vznik organizovaných štruktúr (nádory sú neorganizované štruktúry tkaniva) a nebudú rásť tak rýchlo, čím sa potláča onkogenický rozvoj.
Inými slovami, ak by bunky nemali prísun cukru, rakovinové bunky by začali meniť svoju štruktúru z rakovinovej na predrakovinovú. Vrátili by sa teda do stavu, kedy v nich ešte rakovina nevypukla.
Vedci použili 3D model, aby dokázali, že zvýšená hladina cukru rozhoduje o tom, či bunky rakoviny prsníka vytvoria zhubné alebo nezhubné kolónie.
Tieto nové vedecké objavy zvyšujú dôveryhodnosť tých teórií, ktoré sú postavené na tom, že správnou stravou sa naozaj dá bojovať proti rakovine.
Zistilo sa, že ketogénna diéta, v ktorej sa cukry a sacharidy dostávajú na takmer nulové hodnoty a dôraz sa kladie na zdravé tuky a proteíny, je veľmi účinná pri liečbe najagresívnejších typov rakoviny.
Medicína významný objav odmietla, no jeho zistenia skryte používala
Aj napriek tomu, že úloha cukru pri vzniku rakoviny bola v minulosti spochybnená a do liečby sa tento poznatok nedostal, Warburgové objavy sa využívali v diagnostike rakoviny.
PET snímky používajú rádioaktívne označenú glukózu, na to, aby sa dali odhaliť nádorové bunky „túžiace“ po cukre.
Rovnako Európski lekári používajú SCMT (Systemic Cancer Multistep Therapy – Viackrokovú terapiu), ktorá zahŕňa podávanie glukózových injekcií pacientom, aby sa zvýšila hladina glukózy v krvi.
Takto sa zabezpečí to, že nádor rastie rýchlejšie, vďaka čomu je jednoduchšie naň priamo aplikovať chemoterapiu a radiáciu.
Záver
Priemerný človek na Západe skonzumuje ročne približne 72 kilogramov cukru. Táto hodnota zahŕňa, samozrejme, aj „skryté cukry“ v cestovinách, chlebe či iných jedlách.
Rakovina je komplexný fenomén a existuje mnoho faktorov prispievajúcich k jej vzniku. Ak však máte obavy z rakoviny, redukcia cukrov a jednoduchých sacharidov môže byť celkom správnym krokom.
Dr.Jozef Tlamka
K CA sa nerád vyjadrujem, po NDE viem, že sú to bohužiaľ aj Georgijské kamene a ich granity smerníc……..
O.H.Warburg našiel čiastočné riešenie v kompenzácii prekyslení organizmu, ale podľa môjho názoru
sa musíme vrátiť do genómovej podstaty existencie ľudskej bytosti a filozofie hermetizmu „čo je hore, je aj dole“ to značí analyzovať proces embryonálnej blastogenézy a najmä orgánovej metamorfózy v jej primárnej orgánovej funkčnosti, ale je to na dlhšiu reč mimo rámec tohto článku…
Pragmaticky…cukru sa nevyhneme, ale všetkého s mierou a Warburg vedel o čom hovorí……