Prečo majú vegetariáni až 2x väčšiu šancu trpieť depresiou

Vaša strava hrá spletitú úlohu pri formovaní vašej nálady. Kým nadmerný cukor sa spája s depresiou, niektoré potraviny ako tmavá listová zelenina, huby či kurkuma podporujú skôr pozitívne emócie.

Z dlhodobého hľadiska rozhodne to, čo jete, respektíve, čo nejete. Vytvorí to u vás hladinu istých vitamínov a ďalších látok, ktoré ovplyvnia mozog aj ostatné telesné orgány.

Väčšina ľudí sa rozhodne prejsť na vegetariánsku stravu kvôli zdraviu. Musí sa však brať ohľad aj na duševné zdravie, pretože tento typ stravy podporuje depresiu.

Jedna štúdia skúmala 9700 mužov vegetariánov (vrátane malej vzorky vegánov) a zistila, že je u nich až 2 násobné riziko vzniku depresie než u konzumentov mäsa.

Štúdia neodhalila priame príčiny tohto javu, no prišla s niekoľkými teóriami, prečo tomu tak je.

Prečo vegetariánstvo zvyšuje riziko depresie

Dôvodom zvýšeného rizika depresie môže byť zvýšený objem fytoestrogénov v krvi, hlavne u tých, ktorí konzumujú veľa sóje.

Úlohu môžu zohrávať aj pesticídy, ktorých príjem je u vegetariánov vyšší než u ostatných.

Hlavnú príčinu však vedci vidia v úrovni niektorých živín. Vegetariáni totiž zvyknú mať nižší príjem omega-3 mastných kyselín, vitamínu 12 a kyseliny listovej. Všetky tieto látky môžu ovplyvniť depresiu.

1. Omega 3 mastné kyseliny

Dnešní ľudia na západe nemajú dostatok živočíšnych omega-3 kyselín ako sú DHA a EPA. Omega kyseliny rastlinného pôvodu (ALA) ich dokážu nahradiť len sčasti.

Omega-3 kyseliny sú známe predovšetkým v súvislosti so zdravím srdca, no dôležitú úlohu hrajú aj pri mozgu a duševnom zdraví.

Prvým, kto prišiel s poukázaním na ich dôležitosť pre mozog, bol Harvardský psychiater Dr. Andrew Stoll vo svojej knihe z roku 2001 s názvom Spojitosť omega-3 kyselín: Prelomová diéta pre mozgový program a predchádzanie depresií.

V tejto knihe síce priamo neudáva odporúčané množstvá, no zdravotnícke organizácie odporúčajú konzumovať zhruba 250 až 500 mg EPA a DHA denne pre dospelého človeka. Pri depresii je dávka vyššia a to až do 2000 mg denne.

Dobrým zdrojom živočíšnych omega-3 kyselín sú ančovičky, sardinky, makrely, slede a divoký Aljašský losos.

Odporúča sa tiež dopĺňať omega-3 doplnkami stravy. Kvalitné živočíšne omega-3 kyseliny zoženiete na Slovensku napríklad TU a v Česku TU.

2. Vitamín B12

Vitamín B12 nedávno plnil titulky novín kvôli svojmu silnému účinku na predchádzanie kognitívneho útlmu mozgu a tiež pri prevencii chorôb ako sú Alzheimerova choroba.

Mentálna hmla a problémy s pamäťou sú dvoma najčastejšími príznakmi nedostatku vitamínu B12.

Možná je však aj depresia a úzkosť, pretože jeho nedostatok spomaľuje tvorbu neurotransmiterov serotonínu a dopamínu, ktoré sú zodpovedné za centrá pôžitku, reguláciu nálady a pamäť.

Na Slovensku doplnok stravy s vitamínom B12 kúpite napríklad TU a v Česku TU.

Vegetariáni a zvlášť vegáni trpia častým nedostatkom vitamínu B12. Ten sa nachádza prevažne v mäse, morských plodoch, vajíčkach a mlieku. Hlavne vegáni by mali pouvažovať o jeho dopĺňaní vitamínovými preparátmi.

3. Kyselina listová

Kyselina listová (vitamín B9) je ďalším vitamínom, ktorý pomáha vášmu telu produkovať neurotransmitery dopamín a serotonín.

Podľa štúdie z roku 2012 mali ľudia s vysokým príjmom kyseliny listovej nižšie riziko rozvoja depresie.

Ďalšia štúdia odhalila, že keď pacienti po prekonaní mozgovej príhody užívali komplex B vitamínov, vrátane kyseliny listovej, vitamínu B6 a B12, ich riziko depresie sa výrazne znížilo.

Odstránenie tohto druhu nedostatku by malo byť pre vegetariánov pomerne jednoduché. Kyselinu listovú nájdete v tmavej listovej zelenine, špenáte, avokáde a ďalšej čerstvej zelenine.

Pozor na zvýšený príjem omega-6 kyselín

Vegetariáni majú zvyčajne vyšší príjem omega-6 mastných kyselín. Tie však na rozdiel od omega-3 kyselín riziko depresie zvyšujú.

Hlavnými zdrojmi omega-6 kyselín bývajú rastlinné oleje (repkový, slnečnicový). Okrem rizika depresie zvyšujú tiež riziko srdcového infarktu. Kedysi sa repkový a slnečnicový olej považovali za zdravé, dnes už tomu tak nie je.

Keď sa omega-6 mastné kyseliny konzumujú vo veľkom množstve, telo ich nedokáže spáliť na energiu. Namiesto toho sa ukladajú v bunkových a mitochondriálnych membránach. Tam oxidujú a poškodzujú bunkové mechanizmy pre výrobu energie.

Okrem toho, tento druh olejov býva často vysoko spracovaný a vyrobený z geneticky modifikovaných plodín plných toxických herbicídov.

Vaše telo síce potrebuje trocha omega-6 mastných kyselín, no väčšina ľudí ich konzumuje až príliš veľa, čo už má potom neblahé zdravotné následky. Hlavne keď sa tieto oleje zahrievajú, rýchlo potom oxidujú a upchávajú cievy. Niekedy sa im hovorí aj „zoxidovaný cholesterol“.

Dávajte si tiež pozor na vysoký príjem strukovín a zrnovín, ak nejete mäso

Konzumácia rastlinnej stravy je samozrejme zdravá, hlavne vtedy, ak je vybilancovaná zdravými tukmi. Dlhodobé vyhýbanie sa živočíšnym potravinám však môže mať neblahé následky, pretože niektoré živiny sa nachádzajú iba v mäse.

Ide hlavne o tieto živiny:

• karnozín
• karnitín
• taurín
• vitamín B12
• živočíšne omega-3 kyseliny (EPA a DHA)

Dr. Steven Gundry, autor knihy Rastlinný paradox, ktorý sám bol 15 rokov vegetariánom, uvádza, že mnohí vegetariáni sa dostanú do problémov, pretože nie sú konzumentami zeleniny, ale obilovín a strukovín.

Problém je, že obiloviny a strukoviny sú vysoko zápalové potraviny obsahujúce leptíny – rastlinné bielkoviny,ktoré škodia prostredníctvom takzvanej molekulárneho napodobňovania.

Leptíny, ako napríklad pšeničný aglutinín (WGA) či strukovinové galaktány dokonca podporujú ukladanie tukov napriek tomu, že pochádzajú z rastlín.

Ešte prekvapujúcejšie je, že aglutinín je jedna z najefektívnejších látok, pomocou ktorej výskumníci vyvolávajú u laboratórnych zvierat ochorenia srdca.

Záver

My nie sme proti vegetariánsku ako takému. Platia odporúčania, že živočíšnych bielkovín je vhodné konzumovať striedmo, hlavne ryby a niekedy hydinu i červené mäso.

Mäso nemusí tvoriť základ diéty. Mnohí ľudia by mohli dosiahnuť značný prínos pre svoje zdravie obmedzením konzumácie mäsa. Avšak nemalo by byť zo stravy vylúčené úplne, pretože obsahuje viaceré dôležité živiny, ktoré vaše telo potrebuje.

Bio vajíčka a maslo sú tiež veľmi cennými zdrojmi viacerých výživných látok.

Ak ste sa však rozhodli predsa len stať vegetariánom alebo vegánom z etických dôvodov, potom nezabudnite si chýbajúce látky dopĺňať výživovými doplnkami.