Pred niekoľkými mesiacmi som začal pociťovať závažný pokles úrovne svojej energie. Každý deň som sa prebúdzal s pocitom, akoby ma v spánku niekto zbil, z postele som vyliezal s ubolenými svalmi a úplne bez energie.
Vyjsť hore schodmi mi pripadalo ako nadľudské úsilie – a to som v dobrej fyzickej kondícii. Vôbec sa to na mňa nepodobalo. V našom dome robíme všetko možné, aby sme zostali zdraví.
Jeme tie správne tuky, cvičíme, meditujeme, pracujeme s tradičnými liečebnými postupmi, obradmi – robíme všetko, čo vám zíde na um. Napokon, veď sa tým živím!
Toto „nové“ ja mi pripadalo cudzie a bol som trochu znepokojený. Dni ubiehali a ja som si začínal robiť starosti, či sa niečo naozaj nedeje.
A tak som zatelefonoval svojmu priateľovi Dr. Williamsovi a požiadal ho o vykonanie komplexných krvných testov pre zistenie, čo nie je v poriadku.
Keď prišli výsledky a všetko bolo v poriadku, viedli sme zaznamenávaný rozhovor, v ktorom mi položil zdanlivo pochopiteľnú otázku: „Nick, koľko hodín venuješ spánku?“
„Neviem,“ odpovedal som. „V poslednom čase mám skutočne veľa práce, spím preto o čosi menej. Takých šesť hodín?“
„Nick, tu máš svoju odpoveď. Kedy chodíš večer spať?“
„O polnoci.“
„Nick, šesť hodín spánku je pre teba primálo, aj keby si chodil spávať v optimálnu nočnú hodinu – čo je vo všeobecnosti najneskôr o desiatej.
Pravidelne však spávať šesť hodín a ulíhať o polnoci – najmä keď máš mladú rodinu, ktorá vstáva na svitaní… to je recept na katastrofu.“
Ja hlupák! Ako mi to mohlo uniknúť? Kedysi som bol na spánok expert, no postupne som sa kdesi stratil a, čo bolo ešte horšie, nedostatok spánku mi pomohol zabudnúť, aký je spánok dôležitý. Ejha!
Zlozvyky sa môžu hromadiť, narúšať našu disciplínu tými najneočakávanejšími spôsobmi. Nech vám ako príklad poslúži moje sabotovanie spánku.
Povedzme, že ste poctivo ulíhali do postele pred desiatou večer po celé tri mesiace a úroveň vašej energie, osobné vzťahy a nasledovanie vašich snov fungujú naplno. Jupí, svet, maj sa na pozore!
Potom príde niečo, čo si vyžaduje investovať niekoľko predĺžených večerov a pracovať dlho do noci. Môže ísť o nejaké pracovné povinnosti, rodinnú oslavu či toľko potrebný dlhý rozhovor s vaším partnerom, keď všetko okolo stíchne.
A tak sa rozhodnete vrodenú potrebu spánku svojmu telu na pár dní odoprieť a venovať pozornosť svojmu životu.
Prejdú dva dni a vy ste vykonali, čo bolo treba. Je čas znova sa vrátiť do krajiny spánku. Lenže vaša myseľ si možno zvykla, že má na konci dňa týchto pár novozískaných hodín a zisťuje, že tento čas presúva do kategórie zábavný „čas voľna“, namiesto zvyčajného stavu Chŕŕŕ.
Nie je nič nezvyčajné, keď sa ráno po všetkom tom ponocovaní cítite trochu mizerne. Možno to napraví trocha kofeínu – len tentoraz… alebo dvakrát… či trikrát. Všetko však má vedľajšie účinky a s kávou, čiernym čajom či energetickými nápojmi to nie je inak.
Okrem nervozity môže kofeín počas dňa vyvolávať aj silné výkyvy energie, nútiac vás piť ďalšiu kávu a ak sa to deje počas popoludnia či večer, môže byť váš mozog prehnane aktívny ešte dlho do noci.
O pár týždňov neskôr ste už možno zabudli (alebo si to ospravedlnili) na starú stratégiu „skorého ulíhania“, ktorú ste zvykli tak dodržiavať.
Možno vám v živote začínajú zlyhávať drobnosti, či už ide o vaše fyzické zdravie, schopnosť „predviesť sa“ svetu s mladíckym elánom a objektivitou, alebo o kombináciu oboch týchto záležitostí.
Zvýšené pocity stresu sa môžu začať hromadiť aj počas vášho dňa, čo vedie k ešte nepokojnejším nociam.
Práve tam som sa ocitol ja pri rozhovore s Dr. Williamsom, celkom čakajúc, že sa dozviem, že ide o nedostatok nejakých živín. A svojím spôsobom som mal pravdu: chýbal mi vitamín, zvaný spánok.
Trochu stručnej vedy o spánku
Začarovaný kruh: „stres spôsobujúci zlý spánok, ktorý vedie k ďalšiemu stresu, spôsobujúcemu ešte horší spánok“ je dobre zdokumentovaným hlavolamom, postihujúcim mnohých ľudí.
Keď vo vašom živote nastane nejaká stresujúca udalosť, či už skutočná, alebo len tak vnímaná, aktivuje sa zabudovaný systém vášho tela „bež alebo utekaj“, známy ako hypotalamo-hypofýzo-adrenokortikálna os (HPA).
Byť vybavený touto vlastnosťou príde veľmi vhod, keď vás na africkej savane naháňa lev. Našu HPA os však po väčšinu času spúšťa udalosť (či dokonca spomienka), ktorá neohrozuje náš život viackrát za deň, čo môže viesť k najrôznejším fyzickým problémom a poruchám správania.
Nedávne štúdie z posledných desiatich rokov ukazujú, že aktivácia osi HPA počas dňa, t.j. „stresová udalosť“, priamo ovplyvňuje kvalitu nášho spánku.
Zápletka sa priostruje s množstvom údajov dokazujúcich, že kvôli zlému spánku viac reagujeme na vonkajšie stresory, ktoré aktivujú našu HPA os a vedú k ešte nezdravším spánkovým modelom.
Zrátané a podčiarknuté: mať viac spánku je DOBRÉ. O tom niet pochýb. Ak sa cítite trochu nesvoj – ako som sa cítil ja – a akosi sa toho neviete zbaviť, skúste si každú noc pridať pár hodín spánku.
Babské povedačky vravia, že hodiny spánku pred polnocou sú dvakrát cennejšie než tie, ktoré prespíte po polnoci.
Súčasná veda sa to s veľkým úsilím a s istým úspechom snaží postaviť do správneho svetla, z nejakého dôvodu však u môjho tela toto staré praktické pravidlo funguje.
Ísť spať pred deviatou (a niekedy pred ôsmou) je mojím tajným receptom na skvelý, posilňujúci spánok. Na úplné vyliečenie mojej únavy a poskytnutie hlbokej jasnosti mi stačilo iba pár nocí.
Spánok je ďalšou oblasťou na experimentovanie s hľadaním zázračného receptu, ktorý nám funguje. Čokoľvek však robíte, nezabúdajte, že zavreté oči sú pre vašu fyzickú, duševnú a duchovnú pohodu rovnako dôležité ako jedlo a voda.
Spánková výzva pre vás: je taká ľahká, že by ste ju zvládli aj v spánku. Vlastne, tak trochu aj musíte. Počas nasledujúcich troch dní odložte všetky svoje obľúbené nočné rozptýlenia – Netflixové seriály, napínavú knihu či pohár vína – a choďte si zavčasu ľahnúť.
Cieľom je byť vo vodorovnej polohe so zatvorenými očami aspoň 9 hodín.
To je všetko! Skúste to robiť tri dni a potom nám, prosím, dajte vedieť, ako to ovplyvňuje váš život. Radi by sme sa dozvedeli, aké sú vaše skúsenosti.
Zostaňte zvedaví.
Pridaj komentár