Vynájdenie stoličky prinieslo do života ľudí obrovské zmeny. Hlavne z hľadiska fungovania ľudského tela a zapájania jeho jednotlivých častí.
Stolička odbremenila náš chrbát a „ubrala“ z váhy, ktorú musí pohybový aparát niesť. Samozrejme, možnosť si sadnúť tu existovala vždy – či už na trávu alebo na konár stromu. Stolička sa však stala nenahraditeľným kusom nábytku, ktorý úplne zmenil fungovanie nášho tela.
Mnohí z nás dnes pociťujú neblahé dôsledky dlhého sedenia na vlastnej koži. Niektorí výskumníci dokonca označujú sedenie termínom „nové fajčenie“, čím naznačujú, aké škodlivé dôsledky má sedenie pre ľudské telo.
Len sa zamyslite nad tým, koľkí z nás pracujú celé dni za počítačom… Táto informácia by nás mala zaujímať, pretože sedenie telu skutočne škodí. Našťastie si túto hrozbu uvedomuje čoraz viac ľudí a písacie stoly a stoličky nahrádzajú novšie modely. Tie by mali efektívne odstraňovať problémy, ktoré prináša dlhé sedenie na stoličke.
Trh dnes ponúka napríklad ergonomické stoličky pre zdravšie sedenie alebo pracovné stoly pre prácu v stoji. Neexistuje však náhodou aj niečo oveľa jednoduchšie, na čo už ľudia zabudli?
Zabudnuté pozitíva drepov
Drepy boli prirodzenou súčasťou pohybu ľudí po tisíce rokov (a v mnohých kultúrach sú prítomné dodnes). Ak cvičíte jogu, túto pozíciu poznáte pod názvom Malasana. V skutočnosti ide o hlboký drep. Jeden jogový guru raz povedal, že „problém západných krajín spočíva v tom, že nerobia drepy”. Vlastne má pravdu.
Veď okrem jogínov a ľudí v posilňovniach dnes už drepy nerobí nikto. Ak si chceme oddýchnuť, zvyčajne sa zvalíme na stoličku alebo do pohodlného kresla. Nedrepujeme.
Sedíme pri jedení, pri šoférovaní, na záchode, vo vlaku – vlastne môžeme povedať, že chodíme len vtedy, keď sa presúvame z jednej stoličky na druhú. Pravdou je, že mnohí z nás by si zrejme bez predchádzajúceho strečingu nedokázali ani len čupnúť.
Nedostatok drepov má však negatívny dopad na naše zdravie, a to po biomechanickej aj fyziologickej stránke. Znemožňuje nám stáť nohami pevne na zemi.
Drep je užitočný v tom, že dokáže človeka lepšie „uzemniť“. Ľudia západných civilizácií robia drepy zriedkavo, pritom na svete existuje veľa kultúr, ktoré využívajú pozíciu v drepe tak často, ako je to možné. Pri jedení, pri modlení, pri vykonávaní potreby – áno, je to tak. V Ázií majú ľudia záchody, kde si musia čupnúť. Napokon, dáva to zmysel.
Ženy v menej rozvinutých krajinách v tejto pozícií aj rodia. Keď sa nad tým zamyslíte, je to prirodzenejšie ako rodiť v ľahu na chrbte (na nemocničnom lôžku).
V „menej pokrokových“ krajinách príslušníci strednej vrstvy a bohatí drepy nerobia. Pozícia v drepe je príznačná pre chudobu. Táto poloha sa považuje za nepohodlnú a je fyzicky náročná.
Takže hoci drepy bývali prirodzenou súčasťou ľudského života, dnes ich väčšina z nás vykonáva s námahou (najmä ak ich máme robiť dlhší čas). Máme však veľké šťastie… Naše telo je také prispôsobivé, že si na drepy dokáže – za pomoci tréningu – opäť rýchlo zvyknúť!
V čom sú pre nás drepy také osožné?
Podľa Dr. Bahrama Jama, zakladateľa inštitútu Advanced Physical Therapy Education Institute v Ontáriu v Kanade, „každý kĺb v ľudskom tele obsahuje synoviálnu tekutinu (mazivo kĺbov).“
„Tento druh maziva je výživou pre chrupavku,“ tvrdí Jam.
„Na to, aby sa táto tekutina mohla tvoriť, sú potrebné dve veci: pohyb a tlak. To znamená, že ak kĺb neohýbate v celom jeho rozsahu – ak bedrové a kolenné kĺby neprekonávajú 90-stupňový uhol, telo nie je dostatočne používané, degeneruje sa a prestáva produkovať kĺbové mazivo.”
Zdravý muskuloskeletálny systém má oveľa dôležitejšiu úlohu, ako len robiť nás pružnými, silnými a ohybnými.
V roku 2014 vyšla v European Journal of Preventive Cardiology zaujímavá štúdia. Zistila, že účastníci, ktorí mali problém vstať zo zeme bez použitia rúk, lakťov alebo nohy, mali o 3 roky kratšiu predpokladanú dĺžku života ako tí, ktorí sa postavili bez ťažkostí.
Prečo sme teda prestali robiť drepy?
Na západe ľudia zrejme prestali robiť drepy zhruba v tom čase, ako im bolo predstavené moderné WC. Nezdá sa, že toto by samo o sebe mohlo mať výrazný vplyv na našu fyziológiu.
Jam hovorí:
„Drepy sú pre nás veľmi nepohodlné, pretože ich nerobievame. Ak by ste však išli na toaletu 1-2x za deň, aby ste vyprázdnili obsah čriev a 5-6x za deň, aby ste vyprázdnili svoj močový mechúr, celkovo by ste drepmi posilnili svoje zdravie 5-6x denne.
„Dnes sedíme na kancelárskych stoličkách a v nepohodlnom odeve hľadíme do obrazovky počítača – muži v košeliach a nohaviciach a ženy v úzkych šatách a sukniach.
Viete si vôbec predstaviť, že by ste mali v takomto oblečení robiť drepy alebo sedieť v tureckom sede? Určite nie. Jedno aj druhé by však bolo pre vaše zdravie oveľa lepšie ako sedenie na stoličke. Je zvláštne pýšiť sa tým, akí sme civilizovaní a pokročilí, keď nám tento arogantný postoj neprináša nič dobré.
Keby sme začali niekde len tak robiť drepy, verejnosť by to považovala za prejav primitívnosti, ktorý svedčí o našom nízkom spoločenskom postavení,” hovorí Jam.
„Pri slove „drepy“ sa nám vybavujú roľníci z Indie, príslušníci afrických kmeňov alebo špinavá mestská dlažba. Sme hrdí na to, ako sme pokročili. No v skutočnosti sa vraciame späť.”
Nastal čas opäť začleniť drepy do svojho života
Ak je to možné, robte drepy aspoň párkrát denne. Ak vám to nejde, začnite strečingom a skúste si čupnúť čo najnižšie. Ak ste veľmi stuhnutí, môže to chvíľu trvať.
Každodenný ľahký strečing alebo joga vám s tým však dokážu pomôcť. Je to naozaj prospešné pre naše zdravie.
Ak väčšinu dňa presedíte v práci na stoličke, môžete si v telefóne nastaviť pripomienku a aspoň párkrát počas pracovnej doby urobiť niekoľko drepov. Prajeme vám veľa odhodlania a úspechov!
Pridaj komentár