Všetko, čo vám doteraz lekári a médiá hovorili o konzumácii soli, je nesprávne

Myslíte si, že veľké množstvo soli spôsobuje smäd a prispieva k zvyšovaniu krvného tlaku a vzniku srdcových ochorení? Ak áno, tak sa mýlite.

Štúdie sa nepretržite mýlili, keď podporovali takéto myslenie. Tým v skutočnosti potvrdili len to, že opak je pravdou.

Pozrite si zhrnutie rôznych zistení, ktoré vás môžu prekvapiť:

1. Konzumácia veľkého množstva soli nemá za následok smäd alebo väčšie vylučovanie moču (čo môže viesť k dehydratácii).

Štúdia, do ktorej boli zapojení aj ruskí kozmonauti, odhaľuje, že keď sa zje viac soli, v skutočnosti dôjde k zníženiu pocitu smädu, zintenzívni sa ale hlad.

Nedávny výskum uskutočnený na zvieratách potvrdzuje tieto výsledky a ukazuje, že strava s vysokým obsahom soli vyústila do zintenzívneného metabolizmu a prinútila zvieratá jesť o 25 % viac kalórií, len aby si udržali hmotnosť. To naznačuje, že soľ môže mať prekvapujúci vplyv na vašu váhu.

2. Existujú dôkazy o tom, že správna rovnováha medzi draslíkom a sodíkom ovplyvňuje riziko vysokého krvného tlaku a srdcových ochorení.

Tento vplyv je oveľa väčší než samotný vysoký obsah sodíka. Priemyselne spracované potraviny majú spravidla nízky obsah draslíka a vysoký obsah sodíka.

3. Štúdie naznačujú, že strava s nízkym obsahom soli môže v skutočnosti len zhoršiť kardiovaskulárne ochorenia a skôr zvýšiť než znížiť riziko skorého úmrtia pacientov s vysokým rizikom srdcových ochorení.

4. Prevažná väčšina, približne 71 % príjmu soli, pochádza zo spracovaných potravín. Ak sa teda vyhýbate spracovávaným potravinám, nevystavujete sa v podstate takmer žiadnemu riziku toho, že by ste konzumovali príliš veľa soli.

Jedenie celistvej stravy zabezpečí aj to, že v tele bude vhodnejší pomer sodíka a draslíka.

5. Mnohí výrobcovia potravín začali vtedy, keď sa stalo trendom znižovať obsah soli v spracovaných potravinách, pridávať do potravín glutamán sodný (MSG) ako nahrážku namiesto soli.

Jeho pridaním sa zosilnila chuť, ale došlo k rozšíreniu obezity. Glutamán sodný sa totiž spája s obezitou, bolesťami hlavy, poškodením očí, únavou a depresiou.

Vzhľadom na svoju schopnosť nadmerne vzrušovať neuróny, glutamán monosodný (MSG) môže zvýšiť riziko vzniku neurologických porúch, akými sú Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a Lou Gehrigova choroba.

Absurdné výsledky ukazujú, ako málo rozumieme soli

Je to dosť bizarné, že naše znalosti o soli sú veľmi chatrné. Dá sa to však pochopiť. Keď si človek myslí, že veda už všetko objavila, že jej zistenia sú ustálené a nemenné, tak to berie za vybavené a vyriešené a nič s tým ďalej nerobí.

Ako uvádza The New York Times:

„Ak budete jesť veľa soli, čiže chlorid sodný, vysmädnete a budete piť vodu. Tým sa vám rozriedi krv natoľko, že je schopná udržať  správnu koncentráciu sodíka. Výsledok je ten, že močom vylúčite väčšinu prebytočnej soli a vody.

Táto teória je intuitívna a jednoduchá. A môže byť úplne pomýlená… Výsledky nedávno ukončeného výskumu sú v rozpore so zažitou poučkou o tom, ako telo zvláda soľ a predpokladá sa, že vysoké hladiny soli zohrávajú svoju úlohu pri chudnutí.“

Tento výskum je vyvrcholením pátrania Dr. Jensa Titzeho, nefrológa, špecialistu na obličky Medicínskeho centra univerzity vo Vanderbilt. V roku 1991 ho zmiatlo zistenie, že kozmonauti močili v sedemdňových cykloch.

Zdá sa, že neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa ich vylučovanie moču týmto cyklickým spôsobom zvyšovalo a znižovalo.

Ľudské telo si udržuje konštantnú sodíkovú rovnováhu bez ohľadu na to, aký je príjem soli

Neskôr, v roku 1994 Titze študoval vzorky vylúčeného moču posádky na vesmírnej stanici Mir a objavil 28-dňový rytmus zadržiavania sodíka. Zistil tiež, že množstvo sodíka v telách kozmonautov nesúviselo výhradne s ich vylučovaním moču. Bol to skutočne záhadný nález.

Ako sa uvádza v predmetnom článku:

„Hladina sodíka by mala stúpať a klesať s objemom moču. I keď štúdia nebola až taká dokonalá, príjem sodíka členov posádky nebol presne nakalibrovaný.  Dr. Titze bol presvedčený, že zásoby sodíka v telách členov posádky ovplyvňuje niečo iné a nie je to príjem tekutín. Záver – lekár si uvedomil, že to je „kacírstvo“.

Keď jedla posádka viac soli, vylúčila viac soli; množstvo sodíka v krvi zostalo konštantné a objem moču sa zvýšil. Ale potom sme sa pozreli na príjem tekutín a boli sme viac než prekvapení.

Namiesto toho, že by boli pili viac, členovia posádky pili menej… i keď ich telá prijali viac soli. Odkiaľ teda pochádza vylučovaná voda?

Existoval len jeden spôsob, ako by sa dal tento jav vysvetliť. Telo s najväčšou pravdepodobnosťou generovalo alebo produkovalo vodu vtedy, keď bol príjem soli vysoký.“

Soľ má prekvapivé účinky na metabolizmus

Druhým záhadným zistením bolo to, že kozmonauti sa stále sťažovali na hlad po tom, keď im bola podaná vyššia dávka soli.

Zaujímavé je to, že podľa testov moču kozmonauti produkovali vyššie množstvá glukokortikoidných hormónov. Sú to hormóny, ktoré ovplyvňujú ľudský metabolizmus aj činnosť imunitného systému.

Následným testovaním na zvieratách sa potvrdili výsledky, ktoré ukázali, že čím viac soli dali myšiam, tým menej pili vody, a tým viac potravy potrebovali na to, aby zabránili strate svojej hmotnosti. To bolo dôvodom, prečo schudli natoľko, až boli priesvitné. Vzhľadom na zvýšenie príjmu soli zvieratá produkovali vyššie množstvá glukokortikoidných hormónov, čo spôsobilo zvýšené odbúravanie tukov a svalov.

Tieto rozbité svalové proteíny sa potom menia na močovinu, o ktorej je známe, že telu pomáha vylučovať odpad močom.

Prostredníctvom niektorých, ešte stále neznámych mechanizmov, táto močovina pomáha ľudskému telu udržať si ešte aj vodu. Inými slovami, vedľajším účinkom vyššej spotreby soli je to, že soľ uvoľňuje vodu, aby ju  telo používalo.

Tento proces je však energeticky náročný. To je dôvodom, prečo zvieratá vyžadovali viac potravy vtedy, keď ich držali na strave s vysokým obsahom soli. Zároveň to isté bolo aj príčinou toho, že astronauti sa sťažovali na hlad. Titze je presvedčený, že zvýšenie glukokortikoidných hormónov nejakým spôsobom zodpovedá aj za bizarné cyklické výkyvy v produkcii moču.

The New York Times uvádza, že „vedci vedeli, že hladujúce telo bude spaľovať svoj vlastný tuk a svaly, aby malo výživu. Ale uvedomenie si toho, že niečo podobného sa stalo aj použitím slanej stravy, bolo ako blesk z jasného neba.“

„Ľudia robia to isté, čo robia ťavy,“ poznamenal doktor Mark Zeidel, nefrológ na Harvardskej lekárskej fakulte, a zároveň autor redakčného sprievodného textu k štúdii Dr. Titzeho.

„Ťava putuje púšťou, kde niet vody, ktorej by sa dalo napiť. Ťava preto získava vodu odbúraním tuku zo svojho hrbu. Jednou z mnohých aplikácií tohto zistenia môže byť aj to, že soľ sa môže podieľať na úbytku hmotnosti.

Väčšina vedcov, vo všeobecnosti predpokladá, že strava s vysokým obsahom soli vyvoláva väčší príjem tekutín, čím zvyšuje telesnú hmotnosť. Ak si však vyváženie už prijatej vyššej dávky soli vyžaduje od tela, aby odbúralo tkanivo, môže to takisto zvýšiť energetický výdaj tela.“

Dr. Melanie Hoenig, nefrologička a lekárka Harvardskej lekárskej fakulty uviedla, že „táto štúdia naznačuje, že naozaj nerozumieme účinku chloridu sodného na ľudské telo.“

Pomer sodíka a draslíka je kľúčom k normalizácii krvného tlaku v tele

Zatiaľ čo si soľ získavala zlú reputáciu, pretože bola podozrivá z viny na riziku vysokého krvného tlaku a srdcových ochorení, výskumy ukazujú, čo je skutočným kľúčom k uvoľneniu tepien a k zníženiu krvného tlaku. Je ním pomer sodíka k draslíku. Nie je ním len samotný príjem sodíka.

Draslík je minerál, ktorý sa vyskytuje prirodzene. Ľudské telo ho používa ako elektrolyt (látka v roztoku, ktorá vedie elektrickú energiu) a je nevyhnutný pre udržanie optimálneho zdravia a normálneho fungovania organizmu.

Väčšina draslíka sa nachádza vo vnútri buniek, na rozdiel od sodíka, ktorý sa nachádza mimo buniek. Úlohou draslíka v tele je uvoľňovať steny tepien, udržiavať svaly v pružnom stave, aby nedošlo k ich bolestivému stiahnutiu, kŕčom. Okrem toho draslík znižuje krvný tlak.

Keď sa podáva draslík s cieľom znížiť krvný tlak, znižuje sa tým aj riziko mŕtvice. Potvrdili to štúdie.

Takisto sa zistilo, že u žien, ktoré nemajú vysoký krvný tlak a konzumujú najviac draslíka (takmer 3 200 mg denne), sa riziko mŕtvice znižuje o 21% a u týchto žien bola v čase trvania štúdie o 12% nižšia pravdepodobnosť úmrtia, než u tých, ktoré konzumovali najmenej draslíka.

V roku 1997 bola publikovaná metaanalýza, ktorou sa spracovali výsledky 29 štúdií. Z nich vyplynulo, že nízke hladiny draslíka viedli k vyšším hodnotám systolického krvného tlaku. Neskôr sa tieto výsledky potvrdili.

Aká je vaša rovnováha medzi sodíkom a draslíkom?

Vo všeobecnosti sa odporúča, aby človek konzumoval päťkrát viac draslíka ako sodíka. Štatistiky však ukazujú, že väčšina obyvateľov rozvinutých krajín konzumuje dvakrát viac sodíka ako draslíka.

Ak budete konzumovať prevažne spracované potraviny a menšie množstvo čerstvej zeleniny, rovnováha medzi sodíkom a draslíkom je v podstate zaručená.

Nerovnováha v pomere týchto dvoch zložiek môže viesť nielen k vysokému krvnému tlaku, ale môže prispieť aj k mnohým ďalším zdravotným problémom, vrátane obličkových kameňov, osteoporózy, reumatoidnej artritídy, straty pamäte, erektilnej dysfunkcie, rakoviny žalúdka, šedého zákalu a žalúdočných vredov.

Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako si skontrolovať pomer sodíka a draslíka, je použitie online kronometra, ktorý automaticky vypočíta pomer sodíka a draslíka v tele na základe potravín, ktoré zadáte do online systému.

Veľa užitočných informácií sa dá získať preštudovaním odporúčaní z oblasti verejného zdravia so zameraním na vysokokvalitnú stravu bohatú na draslík, a nie na redukciu sodíka. Draslík totiž pomáha vyrovnať hypertenzívne účinky sodíka. Draslík poskytuje aj ďalšie dôležité zdravotné výhody.

Ďalšie zdravotné prínosy draslíka

Primerané množstvá draslíka prispievajú k rýchlejšiemu zotaveniu po cvičení a nárastu svalovej sily. Draslík je elektrolytom a ako taký napomáha regulácii rovnováhy tekutín v bunkách a v celom ľudskom tele.

Táto rovnováha tekutín je nevyhnutná pre udržanie života, životných funkcií, zabránenie dehydratácii na bunkovej úrovni a udržiavanie požadovaných funkcií mozgu.

Draslík je napríklad dôležitý pri transmisii nervových impulzov v mozgu, mieche a periférnom nervovom systéme. Nervové impulzy, ktorými sa prenášajú informácie z jedného nervu do druhého, sú výsledkom elektrickej aktivity. Táto aktivita je to, čo sa meria elektrokardiogramom pri sledovaní činnosti srdca.

Nízke hladiny draslíka sú spájané aj s vysokou hladinou inzulínu a glukózy, ktoré majú väzbu na metabolický syndróm a cukrovku 2. typu.

Tieto výsledky boli zistené niekoľkými štúdiami. Vedúci výskumníci odporúčajú stravovacie modely, ktoré zvyšujú hladiny draslíka.

Vaša kľúčová stratégia: Jedzte skutočné, prirodzené jedlo

Získanie výživných látok priamo z potravín je oveľa vhodnejšie, než užívanie kupovaných výživových doplnkov. Priamo v potravinách je vždy obsiahnutých viacero živín a v rôznych formách, čo sa nedá očakávať od výživových doplnkov.

Napríklad draslík sa v ovocí a zelenine nachádza v podobe citrátu draselného alebo malátu draselného, zatiaľ čo výživové doplnky obsahujú len jednu z jeho foriem, ktorou je často chlorid draselný.

Odšťavovanie listovej zeleniny je vynikajúcim spôsobom, ako si zabezpečiť dostatok živín (vrátane draslíka) pre udržanie optimálneho stavu zdravia. Potravinami bohatými hlavne na draslík sú tieto:

• mangold, 1 šálka = 1g draslíka
• avokádo, 1/2 odroda Florida = 0,8g
• pečené zemiaky, 1 veľký kus = 0,9g
• varený špenát, 1 šálka = 0,8g
• biela fazuľa, 1 šálka = 1g
• sušená marhuľa, 1/2 šálky = 0,9g
• zimná tekvica, 1 šálka =0,9g
• červená repa, 1 šálka = 0,4g

Citrátové a malátové formy pomáhajú produkovať alkalické látky, ktoré môžu podporiť zdravie kostí a chrániť svalovú hmotu počas starnutia organizmu.

Ubúdanie, rednutie kostí môže viesť k tomu, že kosti sa stávajú krehkými, lámavými a môže to dokonca viesť aj k osteoporóze.

Zatiaľ čo draslík v ovocí a zelenine môže pomôcť budovať pevné a zdravé kosti, chlorid draselný takýto účinok mať nemusí. Dr. Bess Dawson-Hughes, výskumný pracovník z Tuftsovej univerzity o tom hovorí takto:

„Ak nemáte v tele dostatok alkálií, čiže zásaditých látok, ktorých úlohou je vyvažovať kyslé zaťaženie, spôsobené obilninami a bielkovinami prítomnými v typickej západnej strave, stratíte vápnik v moči a ubúda vám kostná hmota…

Keď má telo viac kyseliny, než je schopné bez problémov vylučovať, kostné bunky dostanú signál, že telo potrebuje neutralizovať kyselinu alkalickými látkami… A kosť je veľkou zásobárňou alkalických látok, takže telo začne rozkladať niektoré z kosti, aby pridalo do systému alkalické látky.“

Dawson-Hughes výskumom sa zistilo, že ľudia, ktorých telo sa nachádzalo v neutrálnom rozmedzí čistého vylučovania kyseliny, t. j. mali pomerne ustálenú rovnováhu pre udržanie zdravých kostí a svalov, jedli len o niečo viac než osem porcií ovocia a zeleniny denne a k tomu 5,5 porcií obilnín.

Keď sa to zaokrúhli, tak obilniny tvorili zhruba polovicu toho, čo tvorilo ovocie a zelenina.

Pre mnohých ľudí západného stravovacieho režimu platí jednoduché odporúčanie: treba zvýšiť príjem zásaditých potravín (a draslíka) a zároveň znížiť príjem potravín kyslého charakteru.

To znamená, že je potrebné jesť viac zeleniny a menej obilnín a spracovaných potravín. Keď si budete pripravovať jedlo takým spôsobom, že všetky zložky si ručne sami opracujete, počnúc od škrabania, nemôže sa stať, že by ste nemali úplnú kontrolu nad tým, koľko soli pridáte do jedla.

Zdravá verzus nezdravá soľ

Prv, než použijete soľ, najprv si overte, či je neupravovaná a či je spracovaná len v minimálnej miere.

Vhodnou a neupravovanou soľou môže byť himalájska ružová soľ, v ktorej sú bohato zastúpené prirodzene sa vyskytujúce stopové minerály, potrebné pre zdravé kosti, rovnováhu tekutín a celkové zdravie organizmu.

To isté sa nedá povedať o modernej stolovej soli. Soľ je zlatou baňou živín, samozrejme za predpokladu, že konzumujete jej správny druh. Soľ je zdrojom dvoch prvkov, sodíka a chloridu. Obe sú životne dôležité.

Vaše telo si nemôže tieto prvky samo vyrobiť, preto mu ich musíte dodať stravou. Soľ má kľúčový význam v mnohých biologických procesoch.

1. Je hlavnou súčasťou krvnej plazmy, lymfy (tekutiny, ktorá prúdi v lymfatických cievach), mimobunkovej (extracelulárnej tekutiny, ktorá tvorí 1/3 celkovej telesnej vody) tekutiny a dokonca aj plodovej vody.

2. Udržiava a reguluje krvný tlak.

3. Prenáša živiny do a z buniek. Pomáha udržiavať acidobázickú rovnováhu.

4. Pomáha mozgu pri komunikácii so svalmi, preto sa viete pohybovať na povel svojho mozgu, umožňuje to iónová výmena medzi sodíkom a draslíkom.

5. Zvyšuje počet gliálnych buniek v mozgu (bunky, ktoré majú v mozgu na starosti „údržbu“), ktoré zodpovedajú za tvorivé myslenie a proces dlhodobého plánovania. Ako sodík, tak aj chlorid sú nevyhnutné pre zapaľovanie, štartovanie neurónov.

6. Podporuje fungovanie nadobličiek, ktoré produkujú tucty hormónov, nevyhnutných pre život.

7. Typická prírodná soľ obsahuje štandardne 84 % chloridu sodného a 16 % prirodzene sa vyskytujúcich stopových minerálov vrátane kremíka, fosforu a vanádia. Spracovaná (stolová) soľ oproti tomu obsahuje viac ako 97 % chloridu sodného; zvyšok tvoria chemicky vyrobené chemikálie, akými sú pohlčovače vlhkosti a prietokové činidlá. Do stolovej soli sa zvykne pridávať aj malé množstvo jódu.

8. Niektoré európske krajiny, kde sa praktizuje fluorizácia vody, pridávajú fluorid aj do svojej soli. Napríklad vo Francúzsku, 35% predanej stolovej soli obsahuje buď fluorid sodný alebo fluorid draselný. V Južnej Amerike je rozšírené používanie fluoridovanej soli. Tu treba poznamenať, že pridávanie fluóru do vody alebo do potravín je vysoko kontroverzné, lebo podľa niektorých vedcov môže spôsobovať neurologické ochprenia či dokonca rakovinu.

Záver

Okrem týchto základných rozdielov v nutričnom obsahu, aj proces spracovávania radikálne mení chemickú štruktúru soli.

Takže zatiaľ čo soľ určite potrebujete na udržanie optimálneho zdravia, hocijaká soľ túto úlohu nesplní. To, čo vaše telo potrebuje, je prirodzená, nespracovaná soľ, bez pridanej chemikálie.