Uniknuté emaily odhaľujú, že obľúbené umelé sladidlo robí do mozgu diery

Organizácia Wikileaks pred časom uverejnila súbor uniknutých emailov od známeho amerického politika Johna Podestu, z čoho sa stala pomerne veľká aféra.

Tieto emaily okrem iných zaujímavých vecí obsahujú aj odhalenia týkajúce sa v súčasnosti zrejme najpoužívanejšieho umelého sladidla, ktoré sa nachádza v tisíckach rôznych potravín a liekov.

Čo odhalili emaily ohľadne aspartámu

Okrem poukázania na hrozivo nebezpečné zdravotné následky konzumácie aspartámu (E951), v emailoch sa nachádzali aj popisy podvodov, ktoré sprevádzali schvaľovací proces tohto umelého sladidla.

Podľa portálu Wise Mind Healthy Body (Bystrá myseľ, zdravé telo) predmetné emaily poslala Podestovi pani Wendy Abramsová.

Píše sa v nich nasledovné:

„Mám priateľa, ktorý pracoval pre vedcov na Univerzite v Chicagu, kde sa nachádza špičkové pracovisko neurológie. Lekári uviedli, že ak dali aspartám zjesť myšiam, v ich mozgu narobil doslova diery.

Ako navyše uviedli, radšej by tehotnej žene dali vypiť alkohol než nealkoholický nápoj sladený aspartámom. Je to až natoľko zlé.“

V správach, ktoré si navzájom posielali Wendy Abramsová a Don Kennedy, sa ďalej píše o tom, ako sa aspartám pôvodne schvaľoval:

„Deň po inaugurácii Ronalda Regana za prezidenta USA 21.1.1981 si spoločnosť Searle (pôvodný vynálezca aspartámu, dnes súčasť Monsanta) druhýkrát podala žiadosť pre schválenie aspartámu ako umelého sladidla. Predtým bol totiž aspartám zakázaný.

Arthur Hayes Hull, Reganov nový riaditeľ americkej Agentúry pre lieky a potraviny (FDA), vymenoval 5 člennú vedeckú komisiu pre posúdenie tejto žiadosti.

Keď bilo zrejmé, že komisia potvrdí zákaz aspartámu v pomere hlasov 3:2, Hull doplnil do komisie šiesteho člena, aby bol výsledok hlasovania nerozhodný 3:3. Následne Hull osobne zaloboval v prospech schválenia aspartámu.“

Ak je aspartám nevhodný pre ľudskú konzumáciu, prečo sa potom pridáva do tisícok potravín a liekov?

Organizácia Mission Possible World Health International je vyčerpávajúcim zdrojom na problematiku aspartámu. Jej zakladateľka Dr. Betty Martiniová venovala celé roky odhaľovaniu nebezpečenstva tejto chemikálie.

Aspartám sa dnes nachádza takmer všade – v sladených nápojoch, žuvačkách, cukrovinkách a dokonca i v mnohých liekoch a vitamínových doplnkoch.

Tu je zopár príkladov informácií, ktoré sa na uvedenej stránke nachádzajú:

1. Na zozname FDA je uvedených 92 zdokumentovaných príznakov konzumácie aspartámu, vrátane ochorení ako:

• úzkosť a depresia
• únava
• bolesti hlavy, podráždenosť a závrate
• vertigo (točenie hlavy)
• nespavosť, slabosť
• priberanie, strata chute
• disfunkcia pohlavných orgánov
• bolesti kĺbov
• znecitlivenie nervov
• pískanie v ušiach
• zahmlené videnie, dokonca aj slepota
• vyrážky a ekzémy

2. Medzi vážne chronické ochorenia spojené s aspartámom patria:

• skleróza multiplex
• fybromyalgia
• chronický únavový syndróm
• Alzheimerová a Parkinsonová choroba
• cukrovka
• mentálna retardácia
• lymfómy (rakovina lymfatických uzlín)
• poškodenia DNA
• vrodené defekty či dokonca smrť

3. Aspartám vytvára závislosť, je neurotický, teratogenický, karcinogénny a navyše excitotoxín. Ide o látku, ktorá nemá miesto v ľudskej strave.

Zlí ľudia robia zlé rozhodnutia

Je ľahké pochopiť, že chamtivosť a korupcia stačia na to, aby náš potravinový reťazec bol kontaminovaný jedmi akým je aspartám.

Stret medzi vládou, farmaceutickými firmami a výrobcami potravín sa tak stal faktom a súčasťou našich životov.

Ešte sa tu na záver žiada uviesť jeden fakt – Donald Rumsfeld, ktorý zastával vysoké posty v americkej vláde bol súčasne riaditeľom spoločnosti Searle v čase, keď FDA schvaľovala ich žiadosť o povolenie aspartámu.

Má však táto kontroverzia aj hlbšiu, záludnejšiu úroveň?

Veď napokon, ak nás určité sily dokážu zmanipulovať k tomu, aby sme si sami a dobrovoľne platili za potraviny otrávené jedmi a poškodzovali tak svoje zdravie a mozog ako zdroj logického myslenia, nie je to potom aj cesta k tomu, aby populáciu ľahšie ovládali pre svoju globálnu agendu?

Stali sme sa chorými a oslabenými ľuďmi, ktorí sú závislí na vonkajšej podpore.

Na druhej strane silní a zdraví ľudia by si dokázali sami zvoliť cestu a odolávať snahám o spoločenskú konformitu. Takých ľudí by sa však vlády a korporácie báli.