5 hrozivých faktov o najviac konzumovanom umelom sladidle aspartáme

Kontroverzia obkolesujúca najpoužívanejšie umelé sladidlo na svete – aspartám (E951), pokračuje aj vyše 30 rokov po jeho zavedení na trh.

Samotný povoľovací proces ohľadne jeho bezpečnosti bol robený veľmi narýchlo a napokon schválený, napriek dobre zdokumentovaným vážnym negatívnym účinkom na zdravie človeka.

Mnohí ľudia do dnešných čias nepoznajú túto históriu aspartámu a to sa ani nezmieňujeme o tom, ako sa vyrába alebo, ako ničivá je jeho konzumácia na ľudský mozog.

Pritom sa v súčasnosti pridáva už takmer do všetkého. Kedysi to boli len malé sáčiky v podobe náhrady cukru do kávy. Dnes sa aspartám nachádza v:

• takmer všetkých žuvačkách
• mnohých cukríkoch pre deti
• diétnych limonádach (light, zero, bez cukru a podobne)
• mnohých bežných nápojoch a džúsoch (najčastejšie sú to zmesi cukru a viacerých umelých sladidiel)
• diétnych potravinách
• dokonca v liekoch, aj tých pre deti
• ďalších spracovaných potravinách

Ak sa v súčasnosti chcete aspartámu vyhnúť, musíte naozaj čítať zloženie už na každom výrobku.

Pre mnohých je aspartám len ďalšou schválenou potravinovou prísadou, ktorá musí byť bezpečná, lebo veď inak by ju úrady nepovolili.

Avšak pravda o aspartáme je oveľa zlovestnejšia.

Mnoho o jeho schvaľovacom procese a účinkoch na človeka však ostáva pred verejnosťou utajované kvôli korupcii vládnych úradníkov silnými záujmovými skupinami chemického a farmaceutického priemyslu.

Poďme sa teraz bližšie pozrieť na fakty o tomto nebezpečnom sladidle.

1) Aspartám sa v tele metabolizuje na rakovinotvorný formaldehyd

Aspartám je zložený z troch toxických chemikálii. Po jeho rozpade v tele na tieto 3 zložky sa ich synergický toxický efekt znásobuje.

Dokonca, aj samostatne sú tieto 3 látky, z ktorých pozostáva, veľmi toxické. Ide o kyselinu asparágovú, fenylalanín a metanol.

Obzvlášť toxický je voľný metanol, ktorý sa najprv premieňa na formaldehyd a neskôr na kyselinu mravčiu.

Na rozdiel od metanolu, ktorý sa občas vyskytuje v alkoholických nápojoch či v niektorom ovocí a zelenine, metanol z aspartámu nie je sprevádzaný etanolom, ktorý chráni pred otravou z metanolu.

Metanol balzamuje živé tkanivá a poškodzuje DNA buniek. Môže tiež vyvolávať lymfómy, leukémiu a ďalšie formy rakoviny.

2) Aspartám spôsobuje obezitu a metabolický syndróm

Umelé sladidlá sú považované za bezpečnú náhradu cukru, ktorý je pri zvýšenej konzumácii príčinou priberania a metabolických porúch ako sú cukrovka.

Mnohé štúdie však zistili, že chemikálie podobné aspartámu škodia dokonca ešte viac, pretože podporujú priberanie spôsobmi, ktoré priamo nesúvisia s kalóriami.

Štúdia publikovaná v denníku Appetite (Chuť) v roku 2013 zistila, že v porovnaní so sacharózou (forma cukru) je aspartám, čo sa týka priberania, oveľa horší. (zdroj)

Podobný výskum publikovaný v Yalskom žurnále biológie a medicíny zistil, že aspartám mení telesnú produkciu hormónov, zvyšuje chuť do jedla a žiadostivosť po cukre.

3) Reaganom menovaný úradník pomohol schváliť aspartám napriek dôkazom o jeho toxicite

Verte tomu, či nie, no aspartám bol objavený náhodne pri vývoji lieku na žalúdočné vredy jednou farmaceutickou firmou (G.D. Searle), ktorú neskôr kúpila neslávne známa firma Monsanto, v roku 1985.

Keď výskumníci zistili, že nová chemikália má sladkú chuť, požiadala firma G.D . Searle úrady o jej schválenie ako náhrady cukru.

Avšak už skoré testy bezpečnosti ukázali, že aspartám vyvolával u opíc záchvaty a dokonca i smrť. Tieto informácie boli pred schvaľovacími orgánmi zatajené.

Keď vedci pracujúci pre vládu zistili, že aspartám nie je bezpečný, firma G.D. Searle urobila strategický ťah. Počkala si na vymenovanie nového vedenia regulačného úradu FDA dosadené Reaganovou vládou, ktorá potom pretlačila schválenie.

Aspartám sa tak dostal na trh na základe korupcie a dnes sa nachádza už vo vyše 9000 produktoch určených pre konzumáciu.

4) Aspartám sa vyrába z fekálií geneticky modifikovaných baktérií E.coli

Ďalším znepokojujúcim faktom o aspartáme je, že sa vyrába z výkalov geneticky modifikovaných baktérií E.coli.

Podobne ako pri fermentácii, baktérie E.coli sú modifikované tým spôsobom, že začnú produkovať neprirodzene veľké množstvo špeciálneho enzýmu, ktorý, ako vedľajší produkt, produkuje fenylalanín potrebný pre výrobu aspartámu.

5) Aspartám prechádza mozgovo-krvnou bariérou a potenciálne vyvoláva nezvratné poškodenie mozgu

Aspartám je zložený z približne 40% kyseliny asparágovej, voľnej aminokyseliny, ktorá má schopnosť prechádzať cez mozgovo-krvnú bariéru.

Pri nadmernej konzumácii aspartámu začne byť mozog bombardovaný veľkým množstvom vápnika. Výsledkom je potom poškodenie neurónov a dokonca aj ich smrť, čo môže vážne poškodiť mozog.

V extrémnych prípadoch vystavenie kyseline asparágovej môže spôsobovať neurologické ochorenia ako sú epileptické záchvaty, Alzheimerová choroba či demencia. Aspartám je totiž známy „excitotoxín“, ktorý príliš stimuluje mozog.

Okrem toho pôsobí aj ako narúšač endokrinného systému, čo potom vedie k nerovnováham v produkcii viacerých pre telo dôležitých hormónov.