Tajomstvo dlhovekosti francúzskej ženy, ktorá sa dožila 122 rokov

Primárnym faktorom zdravia každého priemerného človeka sú jeho myšlienky. Nie genetika, nie cvičenie alebo strava, ale vaša myseľ.

Vedecké disciplíny ako psychoneuroimunológia, psychoneurokardiológia či psychoneuroendokrinológia to znova a znova dokazujú. A to ani nespomíname výskum rakoviny a rôznych psychosomatických ochorení.

Ak máte pochybnosti o tom, že myšlienky ovplyvňujú zdravie, potom nám bude potešením priviesť na prach vášho domu nákladiak plný dôkazov (na vaše náklady). A vy potom môžete stráviť niekoľko nasledujúcich rokov ich študovaním.

Alebo si radšej prečítajte tento príbeh…

Tajomstvo dlhovekosti Jeanne Calmentovej

Najstaršou zdokumentovanou osobou, ktorá kráčala po tejto zemi, bola francúzska žena Jeanne Calmentová. Dožila sa 122 rokov a 164 dní.

Čo bolo jej tajomstvom?

Podľa francúzskeho výskumníka Jean-Marie Robine „táto žena nikdy neurobila nič špeciálne pre svoje zdravie“.

Jeanne Calmentová fajčila cigarety (začala už vo veku 21 rokov), pila portské víno a zjedla kilo aj viac sladkostí každý týždeň až do svojich 119 rokov.

Svoju dlhovekosť pripisovala veľkej dávke smiechu a nestresovaním sa. Je známa svojim výrokom: „Ak s niečím nedokážete nič urobiť ani to nijako ovplyvniť, nech vás to potom netrápi.“

Jej pohodovému životu prospelo zrejme aj to, že sa narodila do bohatej rodiny. To jej umožnilo žiť život v komforte a bez zbytočného mentálneho stresu.

Ako žije dnešný bežný človek

Porovnajme jej život s jedným našim známym, ktorý žil zdravý životný štýl, zdravo sa stravoval a cvičil. V podstate by sa dalo povedať, že bol vzorovo zdravý.

Umrel vo veku 61 rokov na srdcový infarkt.

Zábavné na tom však je, že to nie je vôbec prekvapujúce. Bol totiž povaha človeka typu A podľa kardiológa Meyera Friedmana (ambiciózny, striktne organizovaný, pohltený vlastným statusom, proaktívny, úzkostlivý).

Tiež si spomíname, že sme ho nikdy nevideli sa smiať. Ani raz.

Čo na to hovorí výskum?

Osobné skúsenosti sú síce pekná vec, ale čo hovorí výskum o myšlienkach a hlavných príčinách úmrtí na srdcové príhody a rakovinu?

Štúdie o vplyve mysle na ochorenia srdca sú natoľko známe, že asi nemá ani zmysel sa im tuto nejako podrobne venovať.

Ako sú ale na tom prípady rakoviny?

Podľa Denníka psychosomatického výskumu (Journal of Psychosomatic Research) bolo „extrémne potláčanie hnevu najtypickejšou identifikovanou charakteristikou 160 pacientok s rakovinou prsníka“.

Ďalší výskum zistil nasledovné:

„U pacientov s rakovinou bolo viacerými štúdiami zaznamenané extrémne nízke skóre hnevu. Takéto nízke skóre naznačuje potláčanie, represiu alebo zadržiavanie hnevu.

Existujú dôkazy o tom, že potláčaný hnev môže byť prekurzorom rozvoja rakoviny, ale aj faktorom ovplyvňujúci jej rast a progresiu po stanovení diagnózy.“

Záver

Podľa nášho názoru, najzaujímavejšou informáciou v tomto článku o 122 ročnej žene je fakt, že 100 rokov fajčila cigarety bez toho, aby to malo negatívny účinok na jej zdravie.

Prečo ju fajčenie nepriviedlo do hrobu predčasne? Povedali by sme, že preto, lebo „myseľ je dôležitejšia ako životný štýl“.

(Poznámka redakcie: Týmto samozrejme nechceme nijako propagovať alebo zľahčovať negatívne dôsledky fajčenia.)