„Lahodná chuť. Vhodné na teplú aj studenú kuchyňu. Súčasť pestrej a vyváženej stravy. Podporuje zdravý životný štýl. Obsahuje prospešné tuky,“ atď…
Aj takéto bývajú tvrdenia propagujúce margaríny a iné rastlinné nátierky. Tak sa teda pozrime bližšie na to, ako sa táto neskutočne „zdravá“, priam gurmánska pochúťka vyrába.
Krok 1: Výber ingrediencií
Primárnymi ingredienciami margarínov zvyčajne bývajú najlacnejšie a zároveň tie najhoršie oleje. Vyrábajú sa väčšinou zo sójoveho, kukuričného, bavlníkového alebo repkového oleja.
Občas do nich pridajú aj zdravý olivový olej. Podstatné však je, čo sa s týmito olejmi následne udeje.
Krok 2: Extrakcia oleja
Kvalita oleja a jeho využiteľných zložiek okrem samotného druhu závisí vo veľkej miere aj od spôsobu spracovania.
Oleje určené pre produkciu margarínov sa získavajú aplikáciou vysokých teplôt a tlaku. Ide o tú najnevhodnejšiu metódu získavania olejov. Teda, najnevhodnejšiu z hľadiska zdravotných účinkov. Z ekonomického hľadiska je najefektívnejšia.
Pri nej sa na jednej strane znehodnocujú takmer všetky prospešné zložky a na strane druhej sa vytvárajú látky škodlivé.
Krok 3: Čistenie olejov
Po prvej fáze získavania olejov nasleduje fáza ich čistenia. Počas nej sa používajú veľmi škodlivé chemikálie, ako napríklad hexán a tiež rôzne riedidlá.
Bohužiaľ, stopy týchto látok natrvalo ostávajú súčasťou aj výsledného produktu, ktorý si natierate na chlieb alebo pomocou neho pečiete koláče.
Krok 4: Odobratie vitamínov
Teraz je už olej dostatočne zoxidovaný a zatuchlý. Pre istotu sa ešte podrobí prefukovaniu horúcou parou.
Počas tohto procesu sa z neho odstráni aj to posledné málo vitamínov a minerálov, ktoré v ňom ešte po predchádzajúcom spracovaní ostali. Čo je však podstatné, pesticídy a riedidlá ostávajú.
Krok 5: Mixovanie s niklom
V tejto fáze sa do hmoty pridáva niklový katalyzátor. Už to však radšej nenazývame olejom, ale hmotou, pretože to, na čo sa pôvodný olej zmenil, sa už olejom dá nazvať len ťažko.
Zdravotné efekty niklu sú rozsiahle. Medzi tie miernejšie patrí napríklad precitlivelosť a alergia ľudí na nikel (preto sa dnes už priveľmi nepridáva do mincí).
Medzi závažnejšie zdravotné následky niklu zaraďujeme:
- zvýšené riziko rakoviny pľúc, nosových dutín a prostaty
- pľúcna embólia
- respiračné zlyhanie
- pôrodné defekty
- astma a chronická bronchitída
- srdcovocievne ochorenia
Mohli by sme pokračovať vo vymenovávaní aj ďalej, ale nechceme vás strašiť až príliš. Obraz ste si určite spravili aj na základe vyššie uvedeného.
Krok 6: Hydrogenácia
Hmota z predošlého kroku sa vo vysokotlakovom reaktore pri vysokej teplote vystaví vodíkovému plynu. Vodík sa naviaže na tukové molekuly hmoty a pozmení ich chemickú štruktúru. Preto sa aj tieto oleje nazývajú hydrogénované.
Hydrogenáciou sa zvyšuje ich bod topenia. Preto sú margaríny na rozdiel od olejov v tuhom skupenstve aj pri izbovej teplote. Problém je, že takto chemicky pozmenené tuky už majú úplne iné biologické a metabolické účinky. V tele človeka tak narobia poriadny zmätok.
Krok 7: Emulzifikácia
V predošlých krokoch sa do olejovej hmoty popridávalo množstvo ďalších ingrediencií. Ako však ale vieme, nie všetky látky je možné len tak ľahko namiešať do homogénnej formy.
Preto sa v tomto kroky pridajú emulgátory, ktoré už zabezpečia to, aby bola výsledná tekutina pekne a rovnomerne popremiešaná. No a hlavne, aby tak nejaký ten čas aj ostala. Inak by sa po čase mohli jej jednotlivé zložky oddeliť, ako to napríklad býva u rezaného piva či mlieka so smotanou na vrchu a zbytkom mlieka naspodu.
Krok 8: Dezodorizácia
Po doterajšej alchímii už zrejme tušíte, ako hrozne naša margarínová hmota musí páchnuť… Osobne som raz navštívil výrobňu margarínov a ten zápach by som vám nedoprial.
Ak sa pamätáte ako pred rokmi zapáchalo okolie Slovnaftu, tak asi tak nejako to páchne aj v rafinérii na margaríny. Rafinériou sa predsa výrobňa margarínov nenazýva len tak pre nič za nič. Ono to z technologického hľadiska aj rafinériou naozaj je.
No a keďže v určitom štádiu je nutné všetky tie pachy odstrániť, udeje sa tak práve teraz. Používa sa na to podobne, ako v štvrtom kroku, horúca para.
Krok 9: Bielenie
Margaríny ako výsledný produkt, ktorý si kúpite v obchode, majú krásnu bielu farbu, prípadne také to žltkasté zafarbenie.
To však nie je ich prirodzená farba. Bez technického bielenia (podobne ako sa bieli papier alebo bielizeň) by boli nepríťažlivo šedé. No a preto sa pomocou technických bielidiel pekne krásne vybielia.
A áno, predpokladáte správne, časť bielidiel v nich aj zostáva. Pri najbližšom natieraní rastlinných nátierok na to pamätajte…
A viete, čo je na celej tej veci najhoršie?
To, že vystavení margarínu nie ste len vtedy, keď ho priamo konzumujete ako nátierku na chleba či používate pri varení. Dnes už je súčasťou veľkého množstva iných produktov ako keksíky, sušienky, zákusky, koláče, niektoré druhy pečiva a mnohé ďalšie.
Krok 10: Pridanie vitamínov, farbív a príchutí
Po doterajšom opise si asi viete predstaviť, ako by margarín v tomto štádiu výroby asi chutil. Kúpili by ste si ho len raz a po prvom súste by zrejme skončil v koši. Takto by však ich výrobcovia z dlhodobého hľadiska veľa nezarobili. No a preto v tomto kroku ich dochutia a prifarbia.
Z marketingového hľadiska dnes už však chuť a farba nestačí. Preto do našej mŕtvej hmoty pridajú aj nejaké tie vitamíny (ktoré predtým odstránili), esenciálne mastné kyseliny, prípadne ďalšie látky.
Následne vám budú v reklame 100-krát vyhadzovať na oči, že aké sú tie ich výrobky pre vás zdravé… O tom, že to je len 0,1% ich objemu už radšej taktne pomlčia.
Krok 11: Balenie
Tak, blížme sa pomaly do cieľa. Hmotu však treba ešte pekne zabaliť do téglikov či krabičiek s peknými obrázkami. Samozrejme, celý výrobný proces prebieha na najmodernejších strojných linkách a v hygienicky bezchybnom prostredí.
Koho by už zaujímalo, čo sa v téglikoch v skutočnosti skrýva. Hlavne, že to bolo vyrobené podľa všetkých tých európskych noriem, ISO predpisov a kadejakých byrokratických nariadení.
Na forme dnes predsa záleží oveľa viac ako na samotnom obsahu. Hlavne, že sa v nich nebude nachádzať žiadna kontaminácia. To, že kontamináciou by sa dal nazvať produkt, podstatné vôbec nie je.
Krok 12: Propagácia margarínu ako zdravého produktu
Tak a po dlhej ceste útrap, rafinácie či bielenia sa náš margarín konečne dostáva na pulty obchodov. Paralelne s tým beží v médiách silná reklamná kampaň zdôrazňujúca zdravotné tvrdenia od výmyslu sveta, že aké sú tie ich margaríny zdravé, ako znižujú cholesterol, krvný tlak a podobne.
Príklady najčastejších zavádzajúcich tvrdení týkajúcich sa margarínov:
- neobsahujú žiadne nasýtené tuky (v skutočnosti práve tie sú pre človeka dôležité)
- neobsahujú žiaden cholesterol (len z čoho si má potom telo vytvárať hormóny?)
- ľahké na trávenie (to určite, skúste zjesť formičku z umelej hmoty, že ako vám to telo strávi)
Záver
Takže milí čitatelia, ako? Ešte stále máte chuť si na chleba natrieť ten „zdravý“ margarín či chutnú (prichutenú) rastlinnú nátierku?
Tak potom teda dobrú chuť.
Dr.Jozef Tlamka
Konzumácii margarínu sa nevyhneme…je všade aj v každej domácnosti….jeho potencionálne negatívne účinky
kompenzujem na báze hexagonálnych impulzov v elektromagnetickom poli…….platonská geometria a kvantová fyzika……
Nevyštudovaný
ale
Jožo, čo ti blinká, vyser sa na margarín, niet nad bravčovú masť…
Jozef
Najlepší ,,margarín „je domaca skvarená bravčová masť a maslo.Skuste zjesť halušky,alebo pirohy omastene,,pravou sestrou masla“