Bolesti hlavy z migrén sú veľmi časté a môžu trvať od niekoľkých hodín až po 3 dni. Bohužiaľ, tento typ bolestí patrí medzi najmenej pochopené a tým pádom sa im od lekárskej komunity venuje aj málo pozornosti.
Je tomu tak preto, lebo správne odhalenie ich príčin by si vyžadovalo komplexné vyšetrenia, vrátane zohľadnenia genetických, environmentálnych a neurologických faktorov, ktoré sa líšia od človeka ku človeku.
Výsledkom potom je, že sťažnosti pacientov na časté migrény lekári odbijú tým, aby ste na ne užívali lieky proti bolesti.
Najčastejšie prejavy migrén
Medzi jednotlivými pacientmi sa môžu symptómov migrény výrazne odlišovať.
Okrem typických príznakov, ako sú pulzujúca či ubíjajúca bolesť hlavy, ktorá môže byť jedno alebo obojstranná, niektorí pacienti zažívajú pred nástupom migrény aj akési „aury“ či hmlisté videnie.
Migrény môžu tiež zahŕňať nasledovné prejavy:
- zimnica
- potenie
- nevoľnosť
- zvracanie
- zvýšená teplota
- citlivosť na svetlo alebo zvuky
- v niektorých prípadoch dokonca aj pociťovanie pachov
Výskumy ukázali, že celosvetovo trpí migrénami až 300 miliónov ľudí, z ktorých 20 miliónov postihuje migréna každý jeden deň.
Čo sa týka rozloženia medzi mužov a ženy, tak častejšie postihuje ženy – okolo 15 až 18%, pričom u mužov sa vyskytuje v 6 až 7%.
Príčiny migrén
Príčiny vzniku migrén boli skúmané mnohými štúdiami, avšak žiadna z nich nedokázala kompletne vysvetliť ich pôvod u všetkých trpiacich.
Niekedy dokonca vznikajú aj konfliktné teórie. Napriek tomu sa podarilo nájsť určitý prienik a čiastočnú zhodu v tom, čo ich zrejme vyvoláva. Ide o nasledovné 4 faktory:
1. Nadmerné zvýšenie objemu krvi v mozgu
Sú názory, že migréna nevzniká vtedy, keď sa obmedzí prítok krvi do mozgu, ale naopak vtedy, keď sa jej prítok zvýši a to niekedy až 3 násobne.
Keď je však migréna už v plnom prúde, prietok krvi v mozgu je často späť v normále.
2. Neurologické poruchy týkajúce sa aktivity nervových buniek
Ďalšie zistenia poukazujú na to, že rôzne poruchy v aktivite nervových buniek, ktoré ich zasahujú plošne naprieč celým mozgom, môžu prispievať ku vzniku migrénových bolestí.
3. Zmeny úrovne serotonínu
Zistilo sa, že zápaly ciev v tele, vrátane mozgu, sa objavujú často vtedy, keď dôjde k poklesu serotonínu – jedného z prenášačov nervových vzruchov.
Na hladinu serotonínu vplývajú viaceré faktory.
Patria medzi ne napríklad rovnováha črevnej mikroflóry, príjem aminokyseliny tryptofánu, z ktorej sa serotonín metabolizuje a tiež celkový stav organizmu ovplyvnený napríklad stresom alebo dostatkom spánku.
4. Sťahovanie ciev v mozgu
Migrény môžu tiež vzniknúť vtedy, keď dôjde v mozgu k počiatočnému stiahnutiu krvných ciev a poklesu prietoku krvi a potom k ich následnému rozšíreniu, čo aktivuje neuróny indikujúce bolesť.
Chýbajúce vitamíny pri migrénach
Podľa jednej z najnovších štúdií bolo zistené, že doplnky stravy obsahujúce vitamíny B6 (piridoxín), B9 (kyselina listová) a B12 (kobalamín) viedli k trojnásobnému zníženiu výskytu migrén v priebehu 6 mesiacov.
Podobné závery obsahovala aj iná štúdia z roku 2004, uverejnená v Európskom žurnále neurológie, ktorá poukazovala na to, že záchvatom migrény sa dá vyhnúť užívaním vysokých dávok vitamínu B2 (riboflavín).
Okrem toho, hladiny homeocysteínu, ktorý je zodpovedný za mnohé zápaly v tele, môžu byť zvýšené nefunkčnosťou alebo mutáciami niektorých génov. To vás potom učiní viac citlivými na migrénu.
Zistilo sa, že vitamíny B6 a B12 znižujú hladinu homocysteínu. Množstvo, ktoré potrebujete užívať môže ovplyvňovať váš genotyp. Takže vám bude stačiť buď malé množstvo, alebo budete potrebovať vyššie dávky.
Podľa profesorky Lyn Griffithsovej:
„…ak by všetci pacienti dostali rovnaké dávky vitamínov počas rovnakého obdobia, očakávali by sme, že ľudia s genotypom TT, ktorí majú zníženú enzymatickú aktivitu, by syntetizovali nižšie množstvo homeocysteínu ako pacienti nesúci gén C-allele.
To by súčasne znamenalo aj nižšie zníženie homeocysteínu a následných príznakov migrény.
Vyzerá to zvláštne, no ľudia s genotypom TT majú väčšie riziko migrén a zároveň si vyžadujú vyššie dávky vitamínov skupiny B, aby dosiahli ten istý účinok ako nosiči génu C-allele. Na otestovanie tejto hypotézy však budú potrebné ešte ďalšie a väčšie štúdie.“
Záver
Okrem vitamínov skupiny B existuje ešte ďalší, oveľa viac rozšírený nedostatok jedného vitamínu.
Pred rokom jedna pozorovacia štúdia, diskutovaná na 50. výročnom zasadnutí Americkej asociáce pre bolesti hláv, zistila, že približne 42% pacientov s migrénami trpí nedostatkom vitamínu D.
Výskumníci tiež zistili, že čím dlhšie trpíte chronickými migrénami, tým je vyššia pravdepodobnosť, že máte nedostatok vitamínu D.
Pridaj komentár