Ak ste boli dieťa, ktoré sa narodilo v časovom rozpätí začiatku päťdesiatych až konca sedemdesiatych rokov, potom je vysoká pravdepodobnosť, že ste buď vy, alebo niekto, koho poznáte, podstúpili tonzilektómiu alebo adenotómiu.
Ja som jedným z tých detí bol. Ešte v škôlke mi dali odstrániť nosné mandle. Vtedy som už trpel silnou bronchiálnou astmou, vyžadujúcou si niekoľkokrát do roka naliehavú liečbu v nemocnici a občas aj trikrát do mesiaca.
Odstránenie nosných mandlí bolo vykonané údajne pre „zmiernenie“ obštrukcie prínosových dutín. Po zákroku sa mi však symptómy zhoršili. Ako šestnásťročný som už potreboval ďalšiu operáciu pre obštrukciu prínosových dutín, tentoraz kvôli nosovým polypom a vychýlenej prepážke.
Hoci v uplynulých desaťročiach zaznamenal počet prípadov pokles, tonzilektómie a adenotómie sú stále celosvetovo dve najbežnejšie na deťoch vykonávané operácie.
Zatiaľ čo od prvých zdokumentovaných prípadov odstránenia krčných a nosných mandlí bol pomer rizík voči prínosom zákrokov prinajlepšom sporný, nedávno uverejnená dánska štúdia možno konečne nachýlila misky váh v neprospech tejto „štandardnej starostlivosti“.
Prečo je odstraňovanie mandlí zlý nápad
Podľa knihy „Krátka história tonzilektómie“ sú krčné mandle lymfatické orgány, nachádzajúce sa na vstupe do tráviaceho a dýchacieho systému, ktorých zápal viedol po tri tisícročia k dokumentovaným postupom odstránenia.
Krčné mandle sa deťom často odstraňujú pri zápale alebo infekcii – bežne sa vyskytujúcim pred pubertou – napriek tomu, že sú nástrojom obrany imunitného systému, ktorý môže telu pomáhať odrážať iné druhy infekcií.
Každý rok sa v Európe u detí mladších ako 15 rokov vykonajú státisíce tonzilektómií. Indikuje sa ako štandardná liečba u detí s celým radom ušných, nosných a krčných chorôb, no nie je preháňaním povedať, že operácia krčných mandlí sa predpisuje prehnane.
Mandle sa často odstraňujú skôr ako profylaktické opatrenie na zamedzenie opakujúcich sa infekcií, než ako posledná šanca na prinavrátenie zdravia v zriedkavých a extrémnych prípadoch.
To isté platí pre odstránenie nosných mandlí. Lekári, ktorí sa slepo držia prevládajúcich liečebných trendov, často zabúdajú predložiť rodičom tlačivo o informovanom súhlase, a tým potom chýba patričné pochopenie rizík aj obmedzení týchto „rutinných“ operácií.
Táto klíma slepej dôvery predstavuje stále neznáme riziká pre dlhodobé zdravie miliónov detí na celom svete.
Čo zistili štúdie
Štúdia z júna 2018, realizovaná na vyše milióne dánskych detí, pridala ďalší znepokojivý argument proti až príliš ľahostajne vykonávaným tonzilektómiám.
Vo vôbec prvej štúdii o dlhodobých účinkoch tonzilektómie získali výskumníci z Melbournskej univerzity v Austrálii a Kodanskej univerzity v Dánsku prístup k zdravotným záznamom 1,2 milióna detí z tokov 1979 až 1999.
Z celkového počtu skúmaných detí ich 11 830 podstúpilo tonzilektómiu (odstránenie krčných mandlí), 17 460 malo adenotómiu (odstránenie nosných mandlí – lymfatických žliaz, nachádzajúcich sa nad a za krčnými mandľami, ktorých úlohou je chrániť pred infekciou) a 31 377 malo kombinovanú liečbu, pri ktorej im odstránili krčné aj nosné mandle.
U skupiny detí, na ktorú sa zamerali, neboli prítomné žiadne ďalšie závažné zdravotné problémy.
Údaje boli analyzované za dvadsaťročné obdobie, počnúc vekom, kedy boli deti mladšie ako 15 rokov, až do obdobia po ich tridsiatke, čo poskytlo celý rad údajov, schopných indikovať vznik rôznorodých dlhodobých zdravotných stavov.
Ako povedal jeden z vedúcich štúdie, Dr. Sean Byers:
„Riziká ochorení sme kalkulovali na základe toho, či im boli v prvých 9 rokoch života odstránené nosné alebo krčné mandle, prípadne oboje, lebo v tomto veku sú tieto tkanivá vo vyvíjajúcom sa imunitnom systéme najaktívnejšie.“
Výsledky, publikované v časopise Journal of the American medical Association Otplaryngology Head and Neck Surgery, donútili vedcov požiadať o „opätovné posúdenie alternatív“ k tomuto až príliš obvyklému postupu. Dosah operačného odstránenia krčných a nosných mandlí na budúce zdravotné výsledky bol vyhodnotený ako „významný“.
U detí, ktoré podstúpili tonzilektómie, bolo zistené takmer trojnásobne vyššie riziko vzniku určitých ochorení horného respiračného traktu, ako sú astma, chrípka, zápal pľúc, chronická bronchitída a emfyzém (rozdutie pľúc).
Keď boli okrem krčných odstránené aj nosné mandle, tak sa viac než štvornásobne zvýšili šance na vznik alergií, zápalu stredného ucha a sínusitídy (zápalu prínosových dutín).
Vedci pripúšťajú, že tonzilektómia môže nakrátko pomôcť pri obmedzení ušných, nosných a krčných infekcií a ich sprievodných nepríjemností. Avšak dlhodobé pozorovanie zdravotných trendov silne naznačuje, že tieto prínosy sú len krátkodobé, že nevytvárajú žiadne dlhodobé zmiernenia abnormálneho dýchania ani chronickej sínusitídy, dvoch najčastejších dôvodov odstránenia krčných mandlí.
Namiesto toho riziko týchto problémov buď významne vzrástlo, alebo sa významne nelíšilo od detí, u ktorých nebola vykonaná tonzilektómia ani adenotómia.
Šokujúco sa u dospelých, ktorí podstúpili jednu z týchto dvoch operácií, o 78% častejšie vyskytovali nesúvisiace zdravotné problémy, ako niektoré kožné choroby, očné a parazitické infekcie, v porovnaní s dospelými, ktorí krčné mandle ešte mali.
Výskumníci vyslovujú predpoklad, že tieto žľazy môžu vytvárať ochrannú bariéru medzi inváznymi baktériami a vírusmi, usilujúcimi sa uchytiť v citlivých a receptívnych tkanivách pľúc a hrdla. Umiestnenie týchto žliaz môže zabezpečovať dôležitú filtračnú funkciu na tejto dôležitej križovatke, kde sa zráža náš dych so zvyškom vonkajšieho sveta.
Keď vezmeme do úvahy, že štúdia zistila prudký nárast rizikových faktorov pre viac ako 28 ochorení, nenaznačujú výsledky, že tieto zdanlivo neškodné žľazy hrajú vo fungovaní imunitného systému oveľa dôležitejšiu úlohu, než sa im dosiaľ pripisovalo?
Ľudské telo nie je iba súborom oddelených orgánov
Podľa Dr. Byersa je jasné, že tieto zistenia hovoria prinajmenšom za odloženie operačného odstránenia krčných a nosných mandlí, aby sa umožnil úplný vývoj detského imunitného systému.
Jasné tiež je, že prevládajúca lekárska učenosť potrebuje prekonať pohľad, že naše vnútorné orgány fungujú izolovane a že zle fungujúce časti tela je možné jednoducho odstrániť bez ovplyvnenia celku.
„To, že toho zisťujeme čoraz viac o činnosti imunitných tkanív a celoživotných následkoch ich odstránenia, najmä v citlivom veku, kedy sa telo vyvíja, snáď rodičom a lekárom pomôže pri rozhodovaní o liečbe,“ vyjadril sa Dr. Byers.
Je vrcholne dôležité, aby si zdravotnícky establišment nové zistenia, ako sú tieto, okamžite osvojil, aby kvôli rigidnému pridŕžaniu sa takýchto pomýlených tradícií netrpela ďalšia generácia mladých ľudí.
Čo sa týka mojej osobnej skúsenosti s odstránením nosných mandlí vo veku šesť rokov, vyše desať ďalších rokov som zažíval neustále sa vracajúce záchvaty astmy, vyžadujúce si okamžitý zákrok. Ako som už spomenul, neskôr aj operáciu dutín pre nápravu zhoršujúcej sa obštrukcie mojich prínosových dutín.
Zistenia štúdie, že operácia vo všeobecnosti postupom času človeku zdravie zhoršuje, očividne potvrdzuje aj moja osobná skúsenosť s týmto postupom.
Za povšimnutie tiež stojí, že zdravotnícky establišment rutinne odporúča odstránenie orgánov ako „štandardnú starostlivosť“.
Napríklad, v článku „Pozor na odstránenie orgánov kvôli prevencii rakoviny: Príbeh Angeliny Jolie“ je rozoberané médiami líčené Jolieovej rozhodnutie dať si odstrániť prsníky (a neskôr vaječníky) kvôli vnímanému „rozsudku smrti“, vyvolaného tým, že ju identifikovali ako nositeľku „mutácie“ génov BRCA1, 2.
Jej následné rozhodnutie nechať si odstrániť prsníky, zobrazované a celosvetovo šírené mainstreamovými médiami, bolo považované nielen za rozumné, ale aj hrdinské.
Záver
Kvôli agresívnym a pomýleným programom skríningu rakoviny zdravotní prognostici – ktorí sú nevedomky súčasnými ekvivalentmi hádačov z ruky a čarodejníkov – rutinne odstraňujú štítnu žľazu, prsníky a prostatu pod hrozbou istej smrti miliónom ľudí.
Lenže mnohé z týchto takzvaných „rakovín“ sú aj podľa Národného inštitútu pre výskum rakoviny v skutočnosti len nezhubné lézie epiteliálneho pôvodu.
Dúfam, že štúdie ako bola táto, prispejú k zrušeniu tohto znepokojujúceho spôsobu uvažovania o tele a riziku ochorenia, a že pri rozhodovaní o „štandardnej starostlivosti“ bude ako následné poradenstvo znovu zavedený základný princíp lekárskej etiky „neškodiť“.
Pridaj komentár