Po 40 rokoch masového používania vyšla na povrch nepríjemná pravda o mamografoch

Pred časom početné britské denníky priniesli správu o štúdii vypracovanej Oddelením verejného zdravia na Oxfordskej univerzite, ktorá zistila, že mamografia v skutočnosti vôbec neznižuje počet úmrtí na rakovinu prsníka.

Štúdia bola uverejnená v prestížnom odbornom časopise Journal of the Royal Society of Medicine.

Čo o mamografe odhalili štúdie

Skúmaním dát v rozsahu takmer 40 rokov sa zistilo, že neexistujú žiadne dôkazy o vplyve mamografie na zníženie úmrtnosti žien, ktoré sa mamografiám podrobili.

Do úvahy boli vzaté dáta spred takmer 40 rokov, teda z rokov pred zavedením mamografie a dáta od roku 1988, kedy sa mamografia masívne rozšírila. Štúdia tak uzavrela niekoľkoročnú debatu o užitočnosti mamografií, ktoré britský zdravotnícky systém stoja 75 miliónov libier ročne.

Keď boli v roku 1988 v Británii mamografie hromadne zavedené, zdravotníctvo si sľubovalo až tretinový pokles úmrtí na rakovinu prsníka.

Toto odhalenie je však v rozpore z menším prieskumom z roku 2012, ktoré financovalo ministerstvo zdravotníctva. To došlo k záveru, že mamografie môžu znížiť úmrtnosť až o 20%.

Vedúci novšej a rozsiahlejšej štúdie, nezávislej na financovaní medicínskym priemyslom, Toqir Mukhtar poukázal na fakt, že za znížením úmrtnosti na rakovinu prsníka stoja iné faktory, avšak nie mamografie. Uviedol tiež závažný fakt, že, citujem:

„V štúdii sme zistili, že u žien, ktoré mamografiu nemali, je menšia úmrtnosť na rakovinu prsníka, čo je jasným dôkazom toho, že mamografia nepriniesla očakávaný úžitok“.

Profesor medicíny a expert na skríningy prsníka z Geisel School of Medicine v New Hampshire komentoval, že, citujem:

„Podľa mňa, výsledok štúdie znamená, že úžitok z mamografie, ktorý pravdepodobne u niektorých žien je, je omnoho menší, ako sme mali tendenciu veriť“.

Ďalej dodal:

„Myslím, že pravda je taká, že mamografie nedokážu odhaliť rakoviny, ktoré je potrebné odhaliť čo najskôr.

Obávam sa, že najnebezpečnejšie formy rakoviny, ktoré rastú rapídne a majú tendenciu metastázovať, sú veľmi nebezpečné už vo veľmi skorých štádiách, kedy je ich veľmi ťažké odhaliť.

Neskoršie odhalenie už nemá podstatný význam na zníženie úmrtnosti“.

Čo naozaj znížilo úmrtnosť na rakovinu prsníka?

Ignorujúc najnovšiu rozsiahlu štúdiu, riaditeľka skríningu prsníkov v Británii profesorka Julietta Patnick napriek tomu tvrdí niečo iné.

Podľa nej skríning prsníkov v národnom zdravotníckom systéme údajne zohráva kľúčovú úlohu v odhaľovaní rakoviny v skorých štádiách, čo ženám zabezpečí lepšiu nádej na úspešnú liečbu.

Profesor Sir Michael Marmot, ktorý mal nad prieskumom dohľad, pre média uviedol, že na zníženie mortality rakoviny prsníka mali za posledné desaťročia vplyv dva hlavné faktory:

1. zmena v príčinách rakoviny
2. zmena v spôsobe liečby rakoviny

Skríning prsníkov podliehal v Británii v posledných rokoch horúcej debate, keďže sa čoraz viac objavovali dôkazy o škodlivých vplyvoch samotnej mamografie, ako aj o rizikách zbytočných operácií a liečebných procedúr kvôli nesprávnej interpretácií výsledkov mamografov.

Britské ministerstvo zdravotníctva uznalo, že na každú ženu, u ktorej sa úspešne odhalila smrteľná rakovina, pripadli tri ženy, ktorým bolo odhalená ranné štádium rakoviny, a podrobili sa amputácií prsníka, chemoterapii a ožarovaniu.

To všetko napriek tomu, že rakovina pre nich nebola nebezpečné a nijako by ich neohrozila na zdraví či živote.

Najavo vyšli aj informácie o mnohých chybných diagnózach, kedy ženám bola diagnostikovaná rakovina, no neskôr po podrobnom overovaní sa došlo k záveru, že ide o cystu, kalcifikát alebo inú nezhubnú chorobu.

Záver

Dokedy bude trvať stredovek v konvenčnej onkológii? Dokedy sa budú ženám vkladať prsníky do „zverákov“ a nezmyselne ožarovať?

Kedy sa konečne prebudia aj naše onko-celebrity a prestanú na ženách prevádzkovať tieto zastaralé a dnes už vedecky vyvrátené praktiky? Alebo sú ich motívy iné ako záujem pacientov?