Riziká mamografického vyšetrenia prsníkov, o ktorých vám váš lekár nepovie

Každý rok ich podstupujú milióny žien. Avšak len niektoré sú si čo i len vzdialene vedomé množstva rizík, ktorým samé seba vystavujú. To všetko v mene údajnej prevencie. A to už nespomíname ženy, ktoré sú chybne diagnostikované, zbytočne liečené či inak poškodzované.

Najhorším výsledkom, bohužiaľ, neraz býva i smrť. To všetko len preto, aby sa ziskami nasýtil komerčný medicínsky systém.

Takmer všetky súčasné výskumy poukazujú na nebezpečenstvo mamografie

Je známe, že vystavovanie sa radiácii spôsobuje v bunkách genetické mutácie. Tiež sa vie o jej schopnosti vypnúť gény potlačujúce rast nádorov (gén p16).

Výskum z roku 2011 vykonaný v Národnom laboratóriu Lawrenca Berkeley (zariadenie vlády USA) ukázal, že radiácia mení prostredie okolo bunky a zároveň zvyšuje riziko mutácií. Tieto mutácie môžu byť potom predané na ďalšie generácie buniek.

Spomínaná štúdia ďalej zistila, že v období 4 až 8 týždňov po vystavení sa radiácii v úrovniach nižších, ako získaných pri bežnom mamografe, bunky v prsníkoch začali predčasne starnúť. Dospeli do štádia, keď už neboli ďalej schopné posielať špecifické chemické správy do ich bezprostredného okolia, ktoré sa navyše zaplnilo pred-rakovinovými bunkami vytvorenými počas predošlého ožiarenia.

„Náš výskum ukazuje, že radiácia dokáže zmeniť mikro-prostredie prsných buniek. To následne podporuje rast abnormálnych buniek s fenotypom dlhého života, ktoré majú oveľa väčší potenciál stať sa rakovinovými,“ hovorí Paul Yaswen, bunkový mikrobiológ a výskumný špecialista na rakovinu prsníkov z Divízie životných vied v Berkeleyovom laboratóriu.

Ďalej dodáva:

„Mnohí z komunity výskumu rakoviny, a zvlášť rádiológovia, boli pomerne pomalí priznať a zahrnúť do svojej práce zistenie, že bunky nie sú samostatné entity a tiež, že vysoko komunikujú navzájom, aj so svojím okolím.“

Zvyšujúce sa obavy z účinkov mamografie

Jeden z najakútnejších poplachov vyvolala obzvlášť pochmúrna správa z veľkej štúdie vykonanej organizáciou Johna Hopkinsa, publikovaná v roku 2008 v prestížnom Archíve internej medicíny Americkej medicínskej asociácie (zložka: Arch Intern Med. 2008;168[21:2302-2303).

Uvedená štúdia poukázala na to, že miery diagnóz rakoviny prsníka sa výrazne zvýšili v štyroch škandinávskych krajinách po tom, ako tamojšie ženy začali absolvovať preventívne prehliadky každé dva roky.

Niektorí by teraz iste povedali, že to len ukazuje silu mamografov nájsť (diagnostikovať) rakovinu prsníka. To je však nezmysel…

Totiž, keď sa výskumníci pozreli na dve veľké skupiny nórskych žien, prvá z nich podstúpila mamografiu každé dva roky počas 6 rokov a druhá skupina len jedenkrát na konci tohto obdobia.

To, čo zistili, bolo niečo veľmi zaujímavé.

Ukázalo sa, že samotné používanie mamografov nemohlo mať na zvýšenú mieru odhalenia karcinómu vplyv. To preto, lebo u žien, ktoré mali len jedno mamografické vyšetrenie na konci skúmaného 6 ročného obdobia, bola miera výskytu rakoviny oveľa nižšia ako u žien, ktoré sa tomuto vyšetreniu podrobovali pravidelne.

Existujú len 3 možné vysvetlenia pre tento jav:

1. Ženám v kontrolnej skupine, ktoré mali len jedno vyšetrenie mamografiou na konci obdobia, sa musela rakovina zahojiť sama, bez akejkoľvek liečby.
2. Nie všetky ženy, ktorým sa zistili nejaké nezrovnalosti, mali problém, ktorý by neskôr prerástol do rakoviny.
3. Čím viac podstupujete vyšetrenie mamografiou, tým väčšie je vaše riziko ochorenia na rakovinu prsníka. Inými slovami, mamograf sám osebe môže vyvolávať rakovinu.

Tento výskum v žiadnom prípade nebol malý – zúčastnilo sa ho 119 472 žien v jednej skupine a 109 784 žien v skupine druhej (kontrolnej).

Ako vplýva radiácia mamografov na zdravie žien

Dr. John Gofman, nositeľ Nobelovej ceny, je toho názoru, že až polovica všetkých rakovín bola vyvolaná nepotrebnou radiáciou, prevažne z diagnostických testov akými sú röntgenové snímky alebo mamografy.

Pri mamografii, keď sú zosnímané oba prsníky, žena získa dávku radiácie vo výške približne 1 rad. Ide o dávku asi 1000-krát väčšiu porovnaní s bežným röntgenovým snímkom hrudníka.

To predstavuje závažný problém pre všetky ženy podstupujúce mamografiu a obzvlášť pre ženy v predmenopauzálnom veku. U tých sú prsné tkanivá vo zvýšenej miere citlivé na ionizačné žiarenie.

Tu teda leží prvý problém…

Každá expozícia radiácie v množstve 1 rad ukázala, že zvyšuje riziko rakoviny o niečo vyše 1 percenta.

Ročná prehliadka na mamografe počas 10 rokov teda zvýši riziko rakoviny prsníka až o 10 až 20% a toto riziko sa zvyšuje o to viac, o čo skôr začne žena na mamografické prehliadky chodiť.

Dnes v Anglicku dokonca väčšine žien sú urobené pri jednej prehliadke až 2 snímky na každý prsník – jeden z vrchu (kraniokaudálny) a jeden diagonálny naprieč prsníkom (mediolaterálny).

No a je tu ešte druhý problém…

Podľa amerického Denníka radiačného výskumu, mamografia vyžaruje iný druh radiácie ako je tá používaná pri bežnom röntgenovaní. Ide o takzvané nízko-energetické ionizačné žiarenie.

To dokáže lepšie snímať mäkké tkanivá, avšak je až 5x viac škodlivejšie ako bežný röntgen.

Ten istý denník ďalej uvádza, že fotóny žiarenia K-alfa a K-beta s energiami 17.5 keV a 19.6 keV majú diametrálne odlišné biologické účinky v porovnaní s bežným röntgenom používaným na snímky hrudníka s energiami fotónov v pásme 100 až 120 keV.

Odhady radiačného rizika sú založené na žiarení z bežných RTG prístrojov. No a keďže žiarenie z mamografov je 5 až 6-ktát škodlivejšie, tak potom celkové riziko vypočítané v predchádzajúcom bode môže byť rovnako 5 až 6-krát väčšie.

Inými slovami, po 10 rokoch pravidelných ročných prehliadok na mamografe, prípadne po 20 rokoch preventívnych prehliadok s 2 ročným cyklom, môže byť samotné riziko vyvolania rakoviny prsníka v dôsledku používania mamografie vyššie až o 100%. To už nie je vôbec zanedbateľné číslo!

A môže to byť ešte horšie

Približne 1 až 2 percentá žien sú tichými nositeľkami génu antaxia-telangiectasia, ktorý je vysoko citlivý na rakovinotvorné účinky žiarenia z mamografov. Tieto ženy majú až 4-násobné riziko rakoviny v dôsledku ionizačného žiarenia.

Okrem toho existujú aj iné génové mutácie podporujúce rakovinu v spojitosti s röntgenovým žiarením. Odhaduje sa, že až 7% žien je nositeľkou takejto mutácie.

Podľa niektorých odhadov je mamografia zodpovedná až za 20% všetkých prípadov rakoviny prsníka.

Riziko vzniku rakoviny prsníka zo stláčania

Už v roku 1928 lekári varovali, že s prsníkmi chorými na rakovinu by sa malo manipulovať opatrne. Panovali obavy z rozsevu rakovinových buniek a ich rozšírenie mimo primárneho ložiska.

V mamografe dochádza k silnému, až bolestivému zovretiu prsníka a to obzvlášť u žien v predmenopauzálnom veku. To môže viesť k ďalekosiahlemu, až letálnemu rozšíreniu rakovinových buniek. Deje sa tak prostredníctvom natrhnutých malých cievok v okolí drobných, doteraz ešte ani nezistených prsníkových nádorov.

Mnohé z malých nádorov bývajú benígne, teda neškodné. To sa však po ich narušení náhle mení a z neškodných nádorov alebo cýst, vznikajú nádory zhubné.

Takže nakoniec žena, ktorá síce mala počiatočnú a dobre lokalizovanú rakovinu prsníka, tak pomocou mamografie sa rakovinové bunky ešte pred samotnou liečbu rozšíria a metastázujú do celého tela.

Záver

Nespočetné množstvo najnovších výskumov poukazuje na výrazné riziká a negatívne účinky mamografie.

V tomto svetle je veľmi smutné, že štátne orgány, ale aj mnohé nevládne nadácie a organizácie zamerané na prevenciu rakoviny bezhlavo nabádajú ženy k mamografickým prehliadkam.

A  ešte k tomu sa to deje v dobe, keď už dnes existujú bezpečné, neinvazívne a dokonca aj citlivejšie metódy odhalenia rakoviny prsníkov ako sú samovyšetrenie, ultrasonografia, elektroimpendančná mamografia a termografia.

Ide o metódy, ktoré ju vedia odhaliť v oveľa skoršom štádiu v porovnaní s mamografiou.

Rozdiely bývajú dramatické, často merané v rokoch, počas ktorých sa rakovina nerušene vyvíja a rastie. Od štátu, lekárov a mamografických centier je takéto správanie maximálne nezodpovedné.