Čím to podľa vás je, že počas žiadneho októbra, mesiaca povedomia o rakovine prsníka, nikdy nepočujete spomenúť slovo „karcinogén“, ale aspoň miliónkrát sme bombardovaní slovom „liek“?
„Mesiac povedomia o rakovine prsníka“ by sa v skutočnosti mal premenovať na „mesiac ne-vedomia o rakovine prsníka“, pretože má len veľmi málo, až nič, spoločného s vytváraním povedomia o skutočných príčinách a riešeniach epidémie rakoviny prsníka.
Namiesto toho sa sústreďuje len na upriamenie pozornosti verejnosti k výrobe pravdepodobne ešte neexistujúceho „lieku“ farmaceutickým priemyslom niekedy v budúcnosti. Ale až keď sa najprv vyzbiera dostatok peňazí.
Prečo onkológovia a farmaceutické firmy neidentifikujú a nezamerajú sa na známe príčiny rakoviny, ako sú mnohé prsníkové karcinogény nachádzajúce sa v produktoch starostlivosti o telo, geneticky modifikovaných organizmoch a spracovaných potravinách? Alebo na naše znečistené životné prostredie?
Poslaním „mesiaca povedomia o rakovine prsníka“ je donútiť ľudí myslieť si, že najlepším spôsobom prevencie rakoviny prsníka je „včas ju odhaliť“. Ide však o obyčajné odpútavanie pozornosti od podstaty problému.
Aká je podstata problému rakoviny prsníka?
Hlavným problémom je, že ženy v nevedomosti vystavujú svoje prsníky žiareniu, na ktorom je založený diagnostický skríning.
O mamografe teraz už spoľahlivo vieme, že v skutočnosti rakovinu prsníka spôsobuje. Za posledných 30 rokov viedol len u žien v USA k vyše miliónu prípadov mylne diagnostikovaných a zbytočne liečených rakovín prsníka. Na Slovensku je to zhruba 17000 žien ročne.
Jeden nedávny prehľad na tému mamografia dospel k záveru, že je škodlivá a že by sa jej ženy mali vyhýbať. No aj napriek tomu budete počúvať, že kontroly prsníkov sú bezpečným a účinným spôsobom zníženia úmrtnosti na rakovinu prsníka – čo je vlastne lož.
Agendu, ktorá s tým súvisí, výstižne opisuje toto virálne meme:
Keď sme v roku 2012 prvýkrát napísali článok „Odvrátená strana mesiaca (ne)povedomia o rakovine prsníka“, aby sme vrhli svetlo do tejto paródie, skutočná história mesiaca povedomia o rakovine prsníka bola stále relatívne neznáma, napriek skutočnosti, že sa dala dohľadať vo verejne prístupných záznamoch.
Podľa stránky Wikipédia na túto tému:
„Národný Mesiac povedomia o rakovine prsníka (NBCAM) bol založený v roku 1985 ako partnerstvo medzi Americkou spoločnosťou proti rakovine a farmaceutickým oddelením spoločnosti Imperial Chemical Industries (dnes súčasť spoločnosti AstraZeneca, výrobcu niekoľkých liekov na rakovinu prsníka).
Cieľom NBCAM od počiatku bolo propagovať mamografiu ako najúčinnejšiu zbraň v boji proti rakovine prsníka.“
Odkaz na vyššie uvedený odsek vo Wikipédii pochádza z webovej stránky venovanej mesiacu povedomia o rakovine prsníka, ktorá je dnes už nefunkčná. Z dôvodov, ktoré zostávajú záhadou, prepla v priebehu rokov spoločnosť AstraZeneca túto svoju webovú stránku do režimu offline.
Napriek tomu sa názov domény (www.nbcam.org) stále prepája priamo na stránku HealthCare Foundation spoločnosti AstraZeneca, čo je ohromujúci dôkaz, že ju AstraZeneca BCAM vlastnila, riadila a naďalej vlastní a má pod kontrolou.
Ak vás to zaujíma, archivovanú webovú stránku NBCAM.org si môžete pozrieť v internetovom archíve WayBackMachine (stránka archive.org).
A prečo je teda toto spojenie také dôležité?
Na úlohe spoločnosti AstraZeneca pri založení uvedenej webovej stránky je také znepokojujúce to, že „čisto náhodou“ vyrába dva prevratné lieky proti rakovine prsníka, Tamoxifen a Arimidex – čo je taký do očí bijúci konflikt záujmov, že je ťažké ho ignorovať.
Ešte znepokojujúcejšie je, že Tamoxifen je vlastne Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny klasifikovaný ako známy ľudský karcinogén!
Karcinogénna „liečba“ na rakovinu prsníka? Nečudo, že farmaceutická firma nedovolí, aby sa v žiadnej reklamnej kampani spomenulo slovo „karcinogén“.
V čase, keď ešte spoločnosť AstraZeneca udržiavala spomínanú webovú stránku funkčnú, bolo ľahké dokázať, ako AstraZeneca ružovou stužkou vymýva z mysli verejnosti skutočné dôvody rakoviny (karcinogény).
Kedysi ste do vyhľadávača vložili slovo „karcinogén“ a dostali ste nasledovný, veľmi podozrivý výsledok:
Vami hľadané slovo – karcinogén – sa nenachádza v žiadnych dokumentoch. Neboli nájdené žiadne stránky obsahujúce slovo „karcinogén“.
Podobne tak v roku 2012, na webovej stránke Susen G. Komenovej, sa pojem „karcinogén“ objavil len dvakrát a zakaždým v kontexte popretia pravdepodobnosti, že by existovala nejaká súvislosť medzi fajčením a rakovinou prsníka.
Keď si stránku pozriete dnes, tento pojem bol ďalej vybrúsený, nájdete pri ňom niekoľko vysvetlení a väčšina článkov, ktoré sa o ňom zmieňujú, má ohľadom skutočných rizík, ktoré v sebe také expozície nesú, ospravedlňujúci či zľahčujúci tón.
Očividne ide o stratégiu. V rôznych verejných databázach, akou je napríklad Toxnet.gov, existujú doslova tisíce možných a známych karcinogénov. Nedávno preklasifikovala Svetová zdravotnícka organizácia na pravdepodobný karcinogén herbicíd Roundup (od firmy Monsanto/Bayer).
Ak je cieľom skutočne chrániť ženy a znížiť chorobnosť a úmrtnosť na rakovinu prsníka, nemal by sa „mesiac povedomia o rakovine prsníka“ zameriavať na identifikáciu a zníženie vystavenia pravdepodobným a známym karcinogénom?
Nerobiť tak sa rovná podvodu, ak nie trestnému činu, je tak?
Ako to celé vzniklo
Všetko to dáva väčší zmysel, keď porozumiete histórii spájajúcej sa so zakladateľom BCAM, spoločnosťou AstraZeneca. Tá vznikla v roku 1999 zlúčením spoločností Astra AB a Zeneca Group (farmaceutickým zástupcom spoločnosti Imperial Chemical Industries).
Imperial Chemical Industries, nadnárodná korporácia zodpovedná za výrobu petrochemických derivátov, ako sú vinylchlorid a pesticídy spôsobujúcich rakovinu prsníka, založila „Národný Mesiac povedomia o rakovine prsníka“ v roku 1985 v spolupráci s Americkou spoločnosťou proti rakovine.
Cieľom bolo propagovať všeobecné prijatie röntgenovej mamografie, ktorej zlyhania, ak nie hrôzy, boli rozsiahlo zdokumentované inde.
To znamená, že tá istá korporácia, ktorá výrazne prispela k akcelerácii epidémie rakoviny prsníka, tiež profitovala a stále profituje z nových diagnóz rakoviny prsníka a ich liečby.
Smutné je, že „Mesiac povedomia o rakovine prsníka“ je obdobím zvyšujúceho sa povedomia nie o príčinách rakoviny prsníka, ktorým sa dá predchádzať, ale o nenásytnej potrebe priemyslu rakoviny prsníka zbierať peniaze na výskum vytúženého „farmaceutického lieku“ a tiež propagovať svoj hlavný prostriedok „prevencie“: včasné odhalenie prostredníctvom röntgenovej mamografie.
Ide tiež o účelový marketing živiaci šialenstvo znepokojujúco rozsiahlym množstvom karcinogény obsahujúcich produktov označených ružovou stužkou Susan G. Komenovej, zrejme „na podporu“ zvýšenia povedomia.
Záver
Zamyslite sa, prosím, skôr ako sa rozhodnete zúčastniť rôznych „pochodov proti rakovine“, finančne podporiť „vec“, alebo si kúpiť ružovou stužkou ozdobený produkt, nad skutočnými príčinami vzniku najrozšírenejšej mozgy vymývajúcej udalosti roka.
Využiť môžete aj databázu stránky Cancer Research s tisíckami článkov a abstraktmi štúdií o prírodnej liečbe rakoviny.
Alena
Moja maminka dostala rakovinu prsníka a v živote nebola na mamografe, ja takisto, ešte som nebola na mamografe, keď som si objavila túto chorobu. Asi tak…
redakcia
Nikde v článku sa nepíše, že rakovinu prsníka nemôžu dostať aj ľudia, ktorí neboli na mamografe. Pointa článku je, že mamograf riziko rakoviny zvyšuje.
Kojokok
A sme doma – všetko pre zisk! Morálka je pre nich cudzie, bezvýznamové slovo! Už je čas, aby sa ľudia zobudili!
Miro
Myslím si, že pôvodná myšlienka nebola, že čisto lem mammograf je príčinou rakoviny prsníka, tých je v dnešnej dobe veľa, ale veľkou mierou prispieva k jej podpore, alebo vzniku, tak isto, ako chemoterapia. Ani jeden liek, vitamín, nie je pre človeka zdravý, všetko je chémia a obrovský biznis. Farmakofirmy stále hľadajú spôsob, akým ryžovať peniaze a ničiť ľuďom zdravie. Čerstvý príklad testovanie, masky, očkovanie- Covid.