Veda odhaľuje rozličné techniky bdelej pozornosti, ktoré vám dokážu doslova meniť a reštrukturalizovať mozog.
Jednou z tých, ktorí to môžu najnovšie doložiť, je neurovedkyňa Sara Lazarová z fakultnej nemocnice Mass General a Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity.
Vplyv jogy na naše telo a myseľ
Po neustálych bežeckých zraneniach presedlala Lazarová na jogu. Mala na ňu fantastický vplyv, čo ju podnietilo, aby začala vyhľadávať dostupnú vedeckú literatúru o bdelej pozornosti alebo tiež meditácii, čo je jedna z kategórií, do ktorej joga spadá.
„Učiteľ jogy predniesol celý rad tvrdení o tom, ako joga zvýši váš súcit a otvorí vám srdce,“ povedala Lazarová.
„A ja som si pomyslela: ´Hej, hej, no ja som tu kvôli rozťahovaniu.´ Začala som si ale všímať, že som pokojnejšia. Dokázala som lepšie zvládať náročnejšie situácie. Bola som súcitnejšia a otvorenejšia a schopná vidieť veci z pohľadu iných.“
Vo svojom výskume našla vedkyňa množstvo dôkazov o tom, že meditácia dokáže znižovať stres, depresiu, úzkosť a bolesť a okrem iného zlepšovať človeku kvalitu života.
V tomto ohľade bola očividne veľmi zvedavá a ako neurovedkyňa začala robiť vlastný výskum, aby zistila, aký účinok na mozog by mohla mať meditácia. Vo svojej prvej štúdii s názvom „Skúsenosť meditácie sa spája so zvýšenou kortikálnou hrúbkou“ zistila práve toto.
Mozog a meditácia
Jej výskum dokázal, že meditácia môže naštartovať štrukturálne zmeny „v oblastiach mozgu, ktoré sú dôležité pre zmyslové, kognitívne a emocionálne spracovanie. Údaje ďalej naznačujú, že meditácia môže mať vplyv na s vekom súvisiace úbytky v štruktúre mozgovej kôry“.
Pre túto konkrétnu štúdiu využila ľudí, ktorí sa meditácii venovali dlhodobo a v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá s ňou nemala žiadne skúsenosti, sa už meditovaním zaoberali aspoň 7 rokov.
Tí, ktorí sa meditácii venovali intenzívne, mali v niekoľkých oblastiach mozgu viac sivej hmoty, napríklad v sluchovom a senzorickom kortexe, ako aj v zmyslovej oblasti a oblasti inzuly.
Nárast sivej hmoty bol zistený aj v oblasti mozgu spájanej s rozhodovaním a pracovnou pamäťou, ktorou je frontálny kortex.
Na tomto je zaujímavé, že frontálny kortex sa vekom scvrkáva, no v tomto konkrétnom prípade mali päťdesiatroční meditujúci rovnaké množstvo sivej hmoty ako ľudia o polovicu mladší. No nie je to úžasné?
Nadväzná štúdia zisťuje ďalšie pozoruhodné skutočnosti
Lazarová so svojím tímom výskumníkov potom pokračovali a vydali druhú štúdiu s názvom „Cvičenie bdelej pozornosti vedie k nárastom hustoty v oblastiach sivej mozgovej kôry“.
Táto štúdia demonštruje axiálne zmeny v koncentrácii mozgovej sivej hmoty po osem týždňovom kurze Zníženie stresu na základe bdelosti v porovnaní s kontrolnou skupinou.
Boli potvrdené hypotetické nárasty koncentrácie sivej hmoty v ľavom hipokampe. Predbežná analýza celého mozgu zistila významné nárasty koncentrácie sivej hmoty v posteriárnom cingulárnom kortexe (PCC), temporoparietálnom spoji (TPJ) a mozočku (cerebelle).
Mozgy ľudí sa v mnohých ohľadoch menili už po ôsmich týždňoch meditácie.
Jedným z nich bolo zhrubnutie v niekoľkých oblastiach mozgu, ako sú ľavý hipokampus (angažujúci sa pri učení, pamäti a regulácii emócií), TPJ (angažujúci sa pri empatii a schopnosti hľadieť na veci z viacerých pohľadov) a časť mozgového kmeňa zvaná Varolov most (kde sa generujú regulačné neurotransmitery).
Zaujímavé je tiež všimnúť si, že v tejto štúdii došlo u nových meditujúcich k scvrknutiu amygdaly, oblasti mozgu spájajúcej sa so strachom, úzkosťou a agresivitou. Toto zmenšenie veľkosti amygdaly korelovalo u týchto konkrétnych účastníkov so zníženými hladinami stresu.
Tento druh objavu nie je nič nové. Od Lazarovej štúdie, a dokonca ešte pred ňou, o tom bolo publikovaného veľa výskumu. Jedna z najnovších štúdií zistila, že rôzne druhy meditácie môžu mať skutočne účinok na rôzne oblasti mozgu.
Dopisovateľka časopisu Forbes, Alice G. Waltonová, upozorňuje:
„Meditácia a cvičenie bdelej pozornosti nazhromaždili niektoré pôsobivé dôkazy naznačujúce, že tieto cvičenia dokážu meniť nielen štruktúru a činnosť mozgu, ale aj naše správanie a bezprostredné prežívanie.“
Ďalšia nedávna štúdia zistila to isté a nasledujúci text opisuje, čo objavili, keď na konci každého modulu naskenovali mozgy účastníkov, a potom skupiny vzájomne porovnali:
„Cvičenie zamerania sa prítomný okamih je dávané do súvisu so zväčšenou hrúbkou v anteriórnom prefrontálnom kortexe (PFC) a anteriórnom cingulárnom kortexe (ACC), ktoré sú známe svojím silným súvisom s pozornosťou. Vplyv cvičenia súvisí aj so zvýšenou hrúbkou v oblastiach známych svojou účasťou na sociálne poháňaných emóciách, ako je empatia.
Ďalší druh cvičenia sústredenia sa je spájané so zmenami v oblastiach zainteresovaných do chápania duševných stavov iných a, čo je zaujímavé, k potláčaniu vlastného ega.“
Tieto výsledky ďalej rozvíjajú množstvo predchádzajúcich štúdii ukazujúcich, čo môže robiť s mozgom meditácia.
Waltonová ďalej zdôrazňuje:
„Množstvo výskumu zistilo, že ľudia skúsení v meditácii mali významne pozmenenú štruktúru a činnosť mozgu. Celý rad štúdií však tiež zistil, že relatívne krátke cvičenie meditácie u začiatočníkov (napríklad známy osemtýždňový program MBSR) tiež mení činnosť mozgu, zvyšuje pohodu a zmierňuje príznaky depresie a úzkosti.“
Záver
Meditácia a tiež joga ako jedna z jej foriem majú očividne zdravotné prínosy ako pre mozog, tak pre iné časti tela. Dajú sa využiť nielen na zlepšenie vášho mozgu, zmiernenie úzkosti, strachu, atď., ale je to aj skvelý spôsob k zvýšeniu empatie, pocitov lásky a súcitu.
Týchto kvalít potrebuje svet viac, možno teda svet potrebuje aj viac meditujúcich.
Meditácia sa dá využiť ako pomoc v školách a na iných miestach, kde deti a ľudia pociťujú stres. Okrem toho sa dá využiť k dosahovaniu iných stavov vedomia, a možno dokonca aj zmenených stavov vedomia.
Stále je toho veľa, čo sa o meditácii dozvedáme. Jedno je však isté, a to skutočnosť, že môže pomôcť zmeniť človeka k lepšiemu v niekoľkých rôznych smeroch.
Pridaj komentár