Dôvod, prečo žiadne jedlo zohriate v mikrovlnke nepatrí do úst človeka

Bude o pár desaťročí ľuďom jasné, že mikrovlnný ohrev potravín škodí ich zdraviu? Možnosť tu určite je a stúpajúca informovanosť o tomto probléme začína v ľuďoch vyvolávať obavy.

Mikrovlnky fungujú tak, že rozkmitajú molekuly vody vo veľmi vysokých frekvenciách. Tie sa menia na paru, a tým sa jedlo zohrieva. Možno je to pohodlný spôsob prípravy jedál, treba si však uvedomiť, že mikrovlnné žiarenie vlastne mení chemickú štruktúru jedla.

Hoci sú mikrovlnky označované za bezpečné, v dnešnej dobe to nič neznamená. Za bezpečný bol tak isto označovaný aj tabak, polychlórované bifenyly, azbest a glyfosát.

Ak vládne agentúry ako americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) alebo vládna zdravotnícka agentúra schvália niečo ako bezpečné, neznamená to, že to bezpečné skutočne je.

Možno sa v duchu pýtate, čím sa mikrovlnný ohrev líši od ohrievania jedla na sporáku či na pare. Táto otázka je namieste. Rozdiel je v tom, že mikrovlnné žiarenie na rozdiel od ostatných bežných typov ohrevu deformuje molekuly potravín.

Tento problém sa vyskytuje aj v lekárstve. Napríklad je známe, že na ohriatie krvi pri transfúzii sa nesmie používať mikrovlnný ohrev. Mikrovlnné žiarenie totiž poškodzuje jednotlivé zložky krvi. Je známy dokonca prípad, keď žena po podaní krvi omylom ohriatej týmto spôsobom umrela.

Mikrovlny ničia základné zložky potravín

Vynára sa čoraz viac informácií o tom, že mikrovlnné žiarenie zbavuje jedlo tých najzákladnejších živín. Toto tvrdenie si však vyžaduje rozsiahlejší výskum.

Škodlivými účinkami mikrovlnného žiarenia na živiny sa zaoberala napríklad štúdia z roku 2003, ktorá bola zverejnená v časopise The Journal of the Science of Food and Agriculture. Skúmala vplyv žiarenia na brokolicu. Výsledky preukázali, že brokolica takto stratila 97% antioxidantov.

Pre porovnanie uvádzame, že keď vedci preskúmali brokolicu pripravenú na pare, zistili, že stratila len menej ako 11% antioxidantov.

Austrálska štúdia zasa zistila, že mikrovlnné žiarenie spôsobuje vyšší stupeň „rozkladu bielkovín“ ako bežný ohrev. Preukázalo sa, že „pri rovnakej maximálnej teplote spôsobuje mikrovlnné žiarenie výrazne vyšší stupeň rozkladu ako pri bežnej tepelnej záťaži pri ohreve bielkovín.”

Štúdia, ktorá skúmala vplyv mikrovlnného žiarenia na cesnak, zistila, že už 60 sekúnd mikrovlnného žiarenia dokáže úplne zničiť hlavnú aktívnu zložku cesnaku, alicín.

Mikrovlnky ničia aj látky posilňujúce imunitný systém, ktoré sa nachádzajú v materskom mlieku. Sú to živiny, ktoré dieťaťu pomáhajú bojovať s chorobami a sú nevyhnutné pre jeho zdravie a vývoj. Jedna štúdia napríklad zistila, že ohrievanie materského mlieka spôsobilo pokles lyzozýmovej aktivity a protilátok a napomohlo rozmnoženiu patogénnych baktérií.

Zaujímavé je, že vedci porovnali mikrovlnný ohrev materského mlieka inými spôsobmi ohrevu a zistili, že najviac mlieku uškodil práve mikrovlnný ohrev.

„Používanie mikrovlnného žiarenia pri vysokých teplotách sa neodporúča a otázky o bezpečnosti jeho použitia si treba klásť aj pri mikrovlnnom žiarení pri nízkych teplotách.”

Japonská štúdia odhalila, že už aj krátky ohrev úplne zničil 40% vitamínu B12 v mlieku a pripravil ho tak o výživovú hodnotu.

Tri nedávne štúdie skúmajúce skladbu potravín prišli na to, že ohrevom klesol výskyt minerálov bežne prítomných v čerstvých produktoch až o 40%, a ďalšia zistila to isté ohľadom bielkovín. Škandinávska štúdia z roku 1999 zverejnila, že prípravou špargle v mikrovlnke táto zelenina prichádza o veľké množstvo vitamínov.

V čom prihrievate jedlo v mikrovlnnej rúre?

Dnes je už snáď všetkým jasné, že hocijaké plastové nádoby by sa na ohrev jedla používať určite nemali. Preto FDA odporúča, aby všetky plastové nádoby, ktoré sú podľa výrobcov vhodné a bezpečné na takýto ohrev, by mali byť označené.

Avšak aj napriek označeniu existujú dôvody domnievať sa, že ich používaniu by sme sa mali vyhnúť.

Mnoho štúdií preukázalo, že viacero plastových výrobkov obsahuje rôzne druhy chemických látok, ktoré narúšajú funkciu hormónov. Teplo spôsobuje, že chemikálie sa z plastu uvoľňujú do jedla, ktoré potom konzumujete.

V časopise Toxicology Letters sa píše:

„Použitím citlivej a kvantitatívnej kompetitívnej enzýmovej imunoanalýzy ELISA sa zistilo, že z polykarbonátovej fľaše sa uvoľnilo do vody od 0,20 ng/h do 0,79 ng/h BPA.

…Uvoľňovanie BPA do vody pri izbovej teplote nesúviselo s tým, či už bola fľaša predtým používaná alebo nie. Vystavenie fľaše vriacej vode spôsobilo, že uvoľnenie BPA do vody stúplo 55-násobne.“

Opäť pripomíname, že teplo spôsobuje uvoľňovanie chemických látok. Preto starostlivo zvážte, v čom jedlo zohrejete. Aj plastové nádoby, ktoré sú označené ako vhodné na mikrovlnný ohrev (aj tie bez BPA, pretože to nevylučuje prítomnosť iných chemikálií), sa nedajú považovať za bezpečné.

Podľa Rady pre ochranu prírodných zdrojov (NRDC), pojem bezpečný v tomto kontexte znamená, že množstvo chemikálií, ktoré sa do jedla pri ohreve z plastu dostane, je oveľa nižšie, ako je zdraviu škodlivé.

Pred týmto označením sa treba mať na pozore, pretože napríklad polykarbonát, plast s označením č. 7, by sa v mikrovlnnej rúre nemal používať vôbec. Ani vtedy, ak je produkt označený ako vhodný na použitie v mikrovlnke. Pri ohreve sa z neho totiž uvoľňuje bisfenol A (BPA), ktorý narúša funkciu hormónov.

Záver

Produkty, ktoré používame denne, si treba vyberať starostlivo.

V minulosti sme boli neraz svedkami toho, že na povrch postupne vyplávali informácie, ktoré kompletne zmenili názor ľudí na nejaký produkt či liek. Stačí sa pozrieť na cigarety, insekticíd DDT či azbest.