Sú geneticky modifikované (GMO) potraviny bezpečné na konzumáciu? Ich zástancovia argumentujú tým, že tieto potraviny boli testované oveľa intenzívnejšie než iné bežné potraviny.
Ich odporcovia sú zasa presvedčení, že testovanie nebolo dostatočné na to, aby sa uspokojivo vylúčili možné zdravotné problémy.
Napriek tomu, že GMO potraviny sa v niektorých krajinách konzumujú už niekoľko rokov, doteraz sa nevykonával žiadny monitoring škodlivých účinkov. Preto akékoľvek vyhlásenia o preukázaní ich neškodnosti sú nepodložené.
Hlavné obavy ohľadne geneticky modifikovaných plodín (GMO)
Prvé konkrétne regulačné predpisy pre testovanie bezpečnosti geneticky modifikovaných potravín boli presadené do legislatívy Európskej Únie v roku 1997 a následne prehodnotené v roku 2003.
Existujú 4 hlavné obavy o bezpečnosti GMO potravín:
- Genetické modifikácie samotné môžu spôsobiť, že rastlina sa stane toxická a tým nevhodná pre konzumáciu.
- Nové génové charakteristiky môžu spôsobovať alergie.
- V prípade použitia génov na odolnosť voči antibiotikám môžu nastať problémy vyvolávané chorobami odolnými voči liekom.
- Proces genetickej manipulácie môže mať nechcené vedľajšie účinky na rastlinu, čo následne ovplyvní bezpečnosť potraviny.
1. Toxicita
Keď je rastlina menená tým spôsobom, aby bola odolná voči škodlivému hmyzu (vlastnou produkciou pesticídu), alebo odolná proti prípravkom na burinu (herbicídom), potom je potrebné, aby v rámci svojho nového fungovania produkovala aj nové chemické látky.
V prípade, ak ľudia takéto látky predtým nekonzumovali, je nutné uskutočniť testy nezávadnosti. Ako príklad by sa dala uviesť kukurica odolná voči hmyzu, ktorá začne sama produkovať pesticíd zabíjajúci škodlivý hmyz.
Konzumovať takúto kukuricu znamená prijímať do tela zároveň aj daný pesticíd.
Kým pri tradičnej postrekovanej kukurici sa postrek dal zmyť vodou, tak u GMO kukurice to už možné nie je. Je tomu tak preto, lebo daný pesticíd sa stal integrálnou súčasťou každej jej bunky.
Čiastočné testovanie toxicity sa síce vykonáva na zvieratách, to je ale schopné objaviť len akútne škodlivé účinky, no dlhodobé už nie. Môže to byť podobné ako u pesticídu DDT, u ktorého sa závažné škodlivé účinky dostavili až s odstupom času.
2. Alergie
Nové zložky produkované GM plodinou môžu spôsobovať alergické reakcie.
Výskyt potravinových alergií je na vzostupe. Do značnej miery je to aj tým, že sa čoraz viac konzumujú potraviny obsahujúce rôzne nové zložky.
Ak by genetické zmeny prichádzali zo známych organizmov, ako napríklad z arašidov, pri ktorých vieme predvídať alergické reakcie, potom takéto predvídanie by teoreticky bolo možné.
U nových a doteraz neznámych zdrojov alergénov je predvídanie reakcií oveľa ťažšie.
Pri novom jedle zvyčajne trvá až 5-6 rokov, kým sa dokážu rozpoznať alergie naň. Pri GM potravinách sa jedná o desiatky až stovky nových zložiek, preto predvídanie, odhalenie a identifikovanie zdroja nových alergií sa takto stáva veľmi ťažké.
3. Neželané vedľajšie účinky
Genetické manipulácie nie sú presné techniky. Neexistuje žiadna kontrola nad tým, do ktorého miesta pôvodného génového reťazca rastliny budú vložené nové gény.
Je možné, že budú včlenené viaceré ich kópie alebo ich fragmenty, prípadne že budú vložené v opačnom poradí, čiže obrátene.
Je tu teda veľký potenciál pre nepredvídané dôsledky v prípade narušenia pôvodných génov, respektíve v prípade, ak nové gény nebudú správne fungovať.
To môže ďalej ovplyvniť chemické zloženie konečnej rastliny a následne potraviny z nej vyrobenej.
Až do súčasnosti testovanie GM potravín ignorovalo tento potenciál neželaných účinkov a nové techniky testovania, ktoré by zohľadnili aj uvedenú stránku, sú ešte stále iba vo vývoji.
4. Odolnosť baktérií voči antibiotikám
Gény rezistencie na antibiotiká sú bežne používané ako značkovacie gény v GM plodinách. Účelom indikácie je to, či daná modifikácia prebehla úspešne.
Proces genetickej manipulácie je málo efektívny a nový gén sa úspešne včlení len do malého počtu buniek.
Následne, keď je týmto spôsobom do genómu začlenený aj gén rezistencie na antibiotiká, nová plodina bude vyrastať aj v prostredí obsahujúcom antibiotiká.
Ak sa tieto gény pretransformujú do organizmov spôsobujúcich ochorenia (napríklad infekčných baktérii), potom liečba antibiotikami bude neúčinná.
Niektorí by tuto mohli namietať, že vertikálny (čiže medzidruhový) prenos génov nie je možný. V skutočnosti takýto prenos už bol vedecky dokázaný.
Išlo o prípad, keď sa z GM plodiny produkujúcej vlastný pesticíd preniesol daný gén do vnútročrevných baktérií. Tie sú za normálnych okolností neškodné, avšak po ich kontaminácií cudzími génmi začali baktérie produkovať v organizme spomenutý toxín.
Podobný prípad môže nastať aj pri prenose génu rezistentnosti na antibiotioká.
Pridaj komentár