Štúdiom historických zdrojov vedci potvrdili, že príčinou rakoviny je takmer výhradne moderná doba

Vedci z britskej Univerzity v Manchestri dospeli k záveru, že rakovina je úplne nová, čisto moderná choroba, ktorú si spôsobil človek.

Len vo Veľkej Británii si rakovina vyžiada ročne viac ako 150 000 životov. Na základe štatistík sa dá predpokladať, že každý tretí Brit dostane pravdepodobne rakovinu.

Výskumníci strávili veľa času skúmaním múmií, skamenelín a klasickej literatúry ešte prv, než dospeli k svojim záverom.

Výskumníci tvrdia, že rakovina je choroba spôsobená človekom. Je živená a vyvolávaná výstrelkami moderného spôsobu života. Nádory boli až donedávna veľmi zriedkavé.

Nádory začali vo veľkej miere vznikať až vtedy, keď sa problémom stalo znečistenie životného prostredia a zlá, na živiny chudobná a spracovaná potrava.

Štúdie vedcov potvrdzujú fakt, že rakovina je chorobou moderného spôsobu života

V štúdii, ktorá sa venovala egyptským múmiám, výskumníci vo väčšine múmií nezistili žiadne príznaky rakoviny. Výnimkou bol len jeden izolovaný prípad.

Vedci rehydratovali úlomky tkanív zo stoviek egyptských múmií a umiestnili ich pod mikroskop. V skúmaných vzorkách našli len jeden prípad rakoviny.

V minulosti niektorí vedci argumentovali tým, že starí Egypťania nežili dostatočne dlho na to, aby sa v ich tele mohla vyvinúť rakovina. Toto je veľmi slabý argument na to, aby sa nedal vyvrátiť.

Vedci poukázali na to, že počas života Egypťanov však došlo k výskytu inej choroby, ktorá má súvislosť s pribúdajúcim vekom, napríklad k vápenateniu artérií a krehnutiu kostí.

V časopise Nature Reviews Cancer sa uvádza, že fosílne dôkazy o rakovine nie sú spoľahlivé, lebo vedecká literatúra poskytuje niekoľko tuctov, väčšinou sporných príkladov, ktoré boli nájdené vo fosíliách zvierat.

Podstatou týchto výmen názorov výskumných pracovníkov je to, že z vedeckého pohľadu údaje zistené z fosílií nie sú dostatočne spoľahlivé na to, aby sa dali považovať za dôkazný materiál.

Dokonca ešte aj štúdium tisícov neandertálskych kostí poskytlo len jeden príklad možnej rakoviny.

Ani v starobylých egyptských textoch sa nevyskytujú odkazy na problémy alebo choroby, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako symptómy rakoviny.

V týchto textoch sú spomínané symptómy, ktoré pravdepodobne naznačujú výskyt lepry alebo kŕčových žíl. Hovorí sa, že starí Gréci boli pravdepodobne prvými, ktorí definovali rakovinu ako špecifickú chorobu a rozlišovali medzi benígnymi a malígnymi nádormi.

Písomné zmienky zo 17. storočia poskytujú prvé opisy operácií z dôvodu rakoviny prsníka a iných druhov rakoviny. Prvé správy o charakteristických nádoroch sa však vo vedeckej literatúre vyskytli len za posledných 200 rokov.

Rakovina nosa sa objavila v roku 1761 u ľudí, ktorí šnupali tabak. V roku 1775 sa objavila aj rakovina semenníkov u mužov, ktorí pracovali ako kominári.

Michael Zimmerman, vedúci výskumného tímu prebiehajúcej štúdie uviedol, že z pozostatkov starovekých spoločností by mal byť k dispozícii dostatok dôkazov týkajúcich sa rakoviny, pretože v tom čase nebola rozvinutá účinná zdravotná starostlivosť.

Zimmerman sa vyjadril nasledovne:

„Zo starovekých spoločností, v ktorých nepoznali chirurgické zákroky, by v každom boli mali zostať dôkazy o výskyte rakoviny. Virtuálna absencia zhubných nádorov v múmiách sa musí interpretovať tak, že to je indikácia ich vzácnosti v staroveku.

To naznačuje, že faktory spôsobujúce rakovinu sú obmedzené na spoločnosti postihnuté modernou industrializáciou.“

Profesorka Rosalie Davidová, ktorá tiež zohrala kľúčovú úlohu pri analýze možných odkazov na chorobu, konkrétne analýzou klasickej literatúry, záznamov o fosíliách a mumifikovaných telách, uviedla:

„V industrializovaných spoločnostiach je rakovina druhou príčinou smrti, hneď po kardiovaskulárnych ochoreniach. Ale v staroveku to bolo extrémne zriedkavé.

V prírodnom prostredí nie je nič, čo by mohlo spôsobovať rakovinu. Takže jednoznačne to musí byť choroba spôsobená človekom, počnúc znečistením prostredia až po zmeny v stravovaní a v životnom štýle.

To, čo je dôležité v našej štúdii, je to, že poskytuje historický prehľad o výskyte tejto choroby. Vieme vysloviť veľmi jasné stanovisko o miere výskytu rakoviny podľa jednotlivých historických spoločenských formácií, lebo máme o celom vývoji prehľad.

Preskúmali sme tisícročia, nie storočia, a máme masívne databázy údajov a zistení. Keď sa vrátime k rozsiahlym súborom údajov so starovekého Egypta, a pridáme k tomu ešte ostatné údaje z prierezu tisícročí, máme tu jasnú správu pre modernú spoločnosť: Rakovina je vytvorená a spôsobená človekom a je to niečo, čo vieme a mali by sme to riešiť.“        

Záver

Výskumníci odporúčajú zdravú výživu, pravidelnú fyzickú aktivitu a udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti.

Tieto tri možnosti životného štýlu sú považované za schopné zabrániť vzniku asi jednej tretiny z najbežnejších typov rakoviny, ktoré sú doteraz výskumníkom známe.