Štúdia ukázala, že lekári odmietajú chemoterapiu, keď sami ochorejú. Tu je dôvod prečo

Vraví sa, že chemoterapia ako liek na rakovinu zachránila milióny životov. Je však tiež známa svojimi notoricky strašnými vedľajšími účinkami.

To, akú liečbu si človek zvolí na svoju rakovinu, je čisto jeho osobnou voľbou. Zaujímavý je ale fakt, že väčšina lekárov si zvolia chemoterapiu nepodstúpiť v prípade, ak na toho zákerné ochorenie sami ochoreli.

Ako uvádzajú autori nedávnej štúdie:

„Naša štúdia priniesla otázniky ohľadne dôvodov, prečo lekári chemoterapiu svojim pacientom odporúčajú a predpisujú, no pre seba sa ju rozhodnú odmietnuť“.

Predtým, než pristúpime k objasneniu tejto malej záhady, poďme sa najprv pozrieť na zopár štatistík.

Neustále rastúci výskyt rakoviny

Pokroky v technológiách, diagnostike a liečbe ochorení, spolu s rastúcim životným štandardom umožnili, že sa dnes ľudia dožívajú vyššieho veku ako tomu bolo v minulosti.

S rastúcim vekom však rastie aj potreba zdravotnej starostlivosti.

V roku 2005 malo v USA až 50% populácie aspoň jedno chronické ochorenie. Údaje zo Slovenska síce nemáme, no číslo to bude podobné.

Rakovina je pritom jedna z popredných príčin úmrtí vo svete. Ročne sa na jej liečbu iba v Amerike vynaloží vyše 150 miliárd dolárov. Taktiež dramaticky rastie potreba rôznych typov lekárov počas posledných 6 mesiacoch života pacientov.

Zároveň sa zvyšuje počet ľudí, ktorí si svoje posledné chvíle života prajú prežiť doma v okruhu svojej rodiny. Takúto požiadavku uvádza až 80% pacientov.

Otázka potom znie, prečo onkológovia nástoja na tom, aby aj ľudia vo vysokom veku podstupovali invazívnu a náročnú liečbu, zvyčajne chemoterapiu alebo ožarovanie?

Čo odhalila štúdia na lekároch, ktorí ochoreli na rakovinu

Zaujímavá štúdia vykonaná výskumníkmi zo Standfordskej univerzity odhalila, že tí istí lekári, ktorí počas svojho života silne presadzovali chemoterapiu pre svojich pacientov, ju sami pre seba odmietli.

Štúdia sa opakovala dvakrát – raz v roku 1989 a druhýkrát v roku 2013. Výsledok bol v oboch obdobiach približne rovnaký.

Výskumníci zistili, že 88.3% lekárov zo štúdie v roku 2013 si želali nepodstúpiť vysoko intenzívnu liečbu chemoterapiou na sklonku svojho života.

Ukázalo sa tiež, že lekári špecializujúci sa v oblasti intenzívnej medicíny, pediatrie, gynekológie a anestéziológie mali k chemoterapii o niečo pozitívnejší prístup než lekári z chirurgie, ortopédie a radiačnej onkológie.

Výskumníci k tomu dodávajú:

„Drvivá väčšina lekárov sa rozhodla nepodstúpiť terapie, ktoré by im teoreticky mohli predĺžiť život. Tieto terapie si zvolilo len 11,7% z nich. Napriek pokrokom vo vede a technológiách za posledných 23 rokov nastal u lekárov v tomto smere len veľmi malý posun“.

Vedci, ktorí sa na tomto výskume podieľali, sa pokúsili zodpovedať otázku, prečo tomu tak bolo.

Dôvody, prečo lekári odmietali chemoterapiu

Po dospetí k záverom štúdie, výskumníci pristúpili k hľadaniu možných príčin, ktoré by vysvetľovali správanie lekárov odmietajúcich chemoterapiu.

Nájdenie odpovede bolo o to pálčivejšie, keďže uvedení lekári ju svojim pacientom predtým silne odporúčali.

No a tu už sú dôvody, ktoré výskumníci predpokladajú:

1. Lekári boli počas svojho života svedkami množstva bolestí a utrpenia

Počas svojej aktívnej kariéry lekári odmietajúci chemoterapiu videli množstvo nielen svetlých, ale hlavne temných chvíľ svojich pacientov.

Je možné, že potom, čo boli svedkami nesmierneho utrpenia, ktoré chemoterapia spôsobovala, sa rozhodli, že oni sami také niečo podobné podstúpiť odmietajú.

2. Bývali prehnane optimistickí

Lekári zvyknú niekedy byť ohľadne zdravotného stavu svojich pacientov nadmieru optimistickí a mohli tak zle odhadnúť dĺžku života, ktorý im ešte ostáva.

Takýto optimizmus viedol k zintenzívneniu liečby až do bodu, kedy už bolo nesporne jasné, že pacient umiera. Výsledkom takéhoto prístupu však bolo, že na konci života museli títo pacienti znášať hrozné vedľajšie účinky chemoterapie namiesto toho, aby v pokoji dožili doma s rodinou.

Je síce príjemné mať lekára, ktorý pacienta na jeho ceste za vyliečením povzbudzuje, no je na škodu, ak je takýto lekár slepý k potrebám a prianiam svojho pacienta.

3. Kultúra maximálnej intervencie

V súčasnom zdravotníckom systéme stále pretrváva mentalita maximálnej intervencie bez ohľadu na jej efektívnosť.

Každý chce mať na svojej strane lekára, ktorý za pacienta bojuje, aby ho vyliečil. Problém ale nastáva, keď to robí iba aj napriek pacientovým želaniam iba preto, že v naordinovanú liečbu verí.

4. Lekári sú vysoko odmeňovaní za invazívne procedúry

Hroznou pravdou je, že súčasný medicínsky systém štedro odmeňuje nemocnice a lekárov za vysoko invazívne procedúry.

Veľká časť rozpočtu zdravotníctva sa míňa na pacientov v ich poslednom roku života a 40% tejto časti rozpočtu ide na pacientov v ich posledných 30 dňoch života.

Ak teda lekári samotní si nestoja za liečbami a procedúrami, ktoré ordinujú iným, potom je zjavne niečo zhnité v zdravotníctve a vyžaduje si to zmenu.

Zvoľte si pre seba správnu možnosť

Pomyslenie na rakovinu, vlastný koniec života či koniec života niekoho zo svojich blízkych môže byť srdcervúce. Snáď to nebude niečo, o čom sa budete musieť zamýšľať v dohľadnej dobe.

Ak sa vás to však dotkne, doprajte si dostatok času na to, aby ste zvážili svoje potreby a želania. Tie potom komunikujte svojmu lekárovi.

Pamätajte na to, že čo sa týka medicínskych procedúr, tak nič nie je čiernobiele. Každý človek je iný, vyžaduje sú inú liečbu a jeho odozva na liečbu môže byť tiež rozdielna. Vždy si zhodnoťte, čo je pre vás alebo vašu rodinu najlepšie, keď budete robiť takéto rozhodnutia.

Tiež berte ohľad na to, že táto štúdia skúmala postoj lekárov k chemoterapii na sklonku ich života, nie na začiatku ochorenia.

Keď sa budete rozhodovať pre vysoko intenzívnu liečbu, napríklad chemoterapiou, alebo pre jemnejšie prístupy, preštudujte si o chorobe a jej dostupných liečbach čo najviac.

Tiež sa nebojte veľa pýtať vášho lekára, aby ste mali dosť informácii pre urobenie kvalifikovaného rozhodnutia – či už pre vás samotných alebo vám blízkej osoby.