Každý z nás vie, že ryby sú pre človeka zdravé a plné prospešných živín od bielkovín, cez vitamín D až po cenné omega-3 mastné kyseliny. Preto by mali byť neoddeliteľnou súčasťou nášho jedálnička.
Teda, toto platí pre ideálny svet, ktorý nie je znečistený rôznymi odpadmi a toxickými látkami.
Problémom súčasnosti je, že väčšina odpadov produkovaných ľuďmi končí v riekach, jazerách, moriach a napokon v rybách, ktoré konzumujeme.
Najviac znečistené sú tie ryby, ktoré sú na vrchole potravinového reťazca. Ide hlavne o ryby živiace sa inými rybami – v nich sa totiž toxické látky ako ortuť najviac akumulujú.
Poďme sa teraz podrobnejšie pozrieť na druhy morských rýb, ktorým by ste sa mali vyhýbať.
1. Importovaný sumec
Ako isto viete, sumce dorastajú do pomerne veľkej veľkosti. Aby čo najviac narástli, farmári ich kŕmia hormónmi. Týka sa to hlavne sumcov, ktoré pochádzajú z Ázie.
Tento druh ryby je preto pomerne nebezpečný a môže spôsobiť viacero zdravotných problémov.
Preto, ak obľubujete sumcov, potom sa uistite , že ide o sumcov z domáceho chovu, kde sú podmienky ich chovu prísnejšie kontrolované alebo najlepšie, ak ide o divokého sumca.
2. Makrely
Makrely bývajú často plné ortuti a iných ťažkých kovov, ktorých akumulácia v ľudskom tele spôsobuje vážne zdravotné problémy.
Ak makrely radi jedávate, tak uprednostnite tie, čo boli vylovené v Atlantickom oceáne. Tieto vykazujú najnižšiu mieru znečistenia.
3. Tuniak
Tuniak je favoritom pre milióny ľudí na celom svete. Len málo ľudí si však je vedomých, že tuniaky sú morskí predátori, v ktorých sa hromadí množstvo ortuti.
Najhoršie druhy sú tuniaky s čiernymi a modrými plutvami. Divoký tuniak z čistých morí je veľmi cenený, no dnes je ho už pomerne ťažko zohnať.
Väčšina tuniakov v súčasnosti pochádza z rybacích fariem. Tieto tuniaky navyše obsahujú množstvo rastových hormónov.
4. Tilapia
O tilapii ste už určite počuli, ide totiž o jednu z najnebezpečnejších rýb na trhu. Je lacná a preto ju mnohé reštaurácie a jedálne obľubujú.
Problémom však je, že tilapia má vysoký obsah škodlivých tukov a masti, ktorá môže zvýšiť vašu hladinu zlého cholesterolu v krvi.
Tiež sa zistilo, že jej konzumácia robí ľudí citlivejších na rôzne potravinové alergény.
5. Úhor
Úhory sú zvyčajne plné hormónov a tiež vo veľkej miere absorbujú priemyselné odpady.
Americké úhory sa vyznačujú najvyššou mierou priemyselných toxínov, kým európske zasa majú vysoké hladiny ortuti.
6. Pangasius
Väčšina rýb tohto druhu u nás pochádza z rybacích fariem nachádzajúcich sa popri toku vietnamskej rieky Mekong.
Uvedená rieka patrí k najznečistenejším riekam na svete. Ryby pangasius sú plné polyfosfátov a nitrofurazónov.
7. Štíhlica (tilefish)
Štíhlice sú u nás menej známe ryby, no je hodné sa o nich zmieniť. Obsahujú totiž najvyššie hladiny ortuti a hrozia z nich potravinové otravy.
8. Morský vlk (sea bass)
Podobne ako štíhlica alebo tuniak, aj morský vlk obsahuje vysoké úrovne ortuti.
Navyše sa dosť podobá na rybu pangasius, preto sa môže stať, že ak si túto rybu objednáte v reštaurácii, naservírujú vám namiesto nej pangasia.
Ako si vybrať čerstvú a zdravú rybu
Na spoľahlivé určenie zdravotnej nezávadnosti rýb by zrejme bolo potrebné urobiť laboratórne rozbory. Tie sú však vo väčšine situácii pre bežného človeka ťažko realizovateľné.
Preto si povedzme aspoň o pár zásadách, ako si vybrať zdravú a čerstvú rybu:
1. Keď si vyberáte rybu v obchode, zamerajte sa na také, ktoré majú čisté priezračné oči a lesklé šupiny.
2. Tiež skontrolujte chvost – ak je ovisnutý, ryba bude zrejme pokazená. Podobne je to aj so zosivenými alebo vyschnutými plutvami.
Náš tip: Zahoďte okuliare a získajte späť svoj zrak: Zistite, ako sa starať o oči, zlepšiť si zrak a zachovať dobré videnie do vysokého veku (bez laserovej operácie). Viac informácií tu
3. Pri kúpe živej ryby zasa dbajte o to, že sa nachádza v kadi s čistou vodou.
4. Pri rybárčení lovte len v takých riekach alebo jazerách, o ktorých viete, že sú čisté.
5. Pri kúpe lososa si zasa dávajte pozor, či nemá na koži svetlé bodky. Tie ukazujú, že takýto losos bol ulovený počas obdobia párenia. Vtedy jeho chuť nebude príliš dobrá.
Dagmar
Zaujimavy clanok, hodny zamyslenia. Rozmyslam vsak nad tym, ci ostatne druhy ryb ako napr. treska, losos a pod., nevstrebavaju podobne mnozstvo skodlivin z vod, v ktorých ziju, ako 8 druhov vyssiespomínaných ryb. Alebo ich dokazu vstrebat v inom mnozstve, resp. tieto druhy ryb neziju az v tych najviac znecistenych castiach oceanov?
Vdaka za odpoved.
redakcia
Treska je dravec, takže tiež sa jej to týka. Závisí aj odkiaľ bola vylovená.
Jožinko
Takže z toho vychádza , že nejesť žiadne ryby a ani ryby v konzervách. Ryby nemajú pri sebe PASY a nedozvieme sa kade chodili.
Lukas Jurek
To není tak úplně pravda, ryby sice nemá při sobě pasy, ale na daném výrobku musí být uvedena „oblast původu“ tedy z jakého teritoria, popř. oblasti moře daný produkt pochází, kde byl uloven…
Lukas Jurek
Opravdu „děkuji“ autorovi za takto smysluplný a přínosný článek.
Po jeho přečtení se 90% čtenářů rozhodne, že rybu už nikdy nevezme do úst :-/
Poznatky jsou vytržené z kontextu, polovičaté a autor evidentně nemá o dané problematice valné pojetí…
Svou negativní reakci bych rád shrnul do několika bodů;
ad 1) Souhlasím s poznatkem, že není dobré kupovat ryby pocházející z asijské akvakultury. Není to rasismus, ale hygienické limity jsou v této části světa mnohem mírnější (mnohdy téměř žádné) oproti evropským a tak se opravdu do ryb mohou a dostávají nežádoucí látky (hormony, stimulanty, farmaka atp.).
Ovšem představy o exportu ryb lovených z volných asijských vod jsou zcestné.
ad 2) Co se mořských ryb týče – autor má pravdu v tom, že v mořských rybách se na rozdíl od našich sladkovodních mohou vyskytovat těžké kovy jako nežádoucí látky. Obecně byste ale museli takto postihnuté mořské ryby konzumovat pravidelně a často (rámcově alespoň několikrát za týden) aby se v organismu projevila otrava těžkými kovy. Rozhodně vám neselžou játra po požití jedné uzené makrely!
ad 4) Co je to zase za blábol, že tilápie v sobě „má vysoký obsah škodlivých tukov a masti, ktorá môže zvýšiť vašu hladinu zlého cholesterolu v krvi“.
Zajímalo by mě, kde tuto informaci autor vzal …
ad 5) Věta „Úhory sú zvyčajne plné hormónov a tiež vo veľkej miere absorbujú priemyselné odpady“.
Proboha a která ryba ne, podle autora článku :I :O
Evidentně smyslem života většiny ryb je plavat vodou a absorbovat hormony, toxiny, těžké kovy a průmyslové odpady 😀
A taky by mne zajímalo, ke kolika „americkým úhorům“ se v obchodě dostanete? Jestli tedy autor myslel druh Anguilla rostrata…
ad 6) Pangase rozhodně není dobré kupovat a konzumovat. Uvedené tvrzení o původu „většiny ryb z oblasti kolem řeky Mekong“ není až tak pravdivé, nicméně maso pangase má minimální dietetickou a chuťovou hodnotu, navíc je většinou uměle nadopováno vodou… Takže takové „kuřecí maso mezi rybami“.
ad 8) Ryby jako „sea bream“ nebo „sea bass“ jsou dnes už převážně chovány v marikulturách (nikoliv odlovovány z volného moře). To znamená že jsou chovány a krmeny v řízených podmínkách. Ke zmíněným obsahům rtuti aj. těžkých kovů v nich tedy nedochází.
To že vás někdo „odrbe“ v restauraci se může stát u jakéhokoliv masa, nemusí to být zrovna „mořský vlk“.
ad „Ako si vybrať čerstvú a zdravú rybu“
😀 proboha, to jsou zase rady;
Pokud si to autor neuvědomuje, tak rybí maso (jako každá potravina) musí splňovat před svým uvedením na trh dané hygienické limity a prochází též hygienickými testy.
Vybírat si ryby podle toho jestli mají lesklé šupiny ?? 😀 A co když je ryba odšupinovaná, popř. je to druh který nedisponuje šupinami ?
Při koupi živé ryby zase dbát na to, zda je ryba v čisté vodě – noo, opravdu by mě zajímalo jak si autor takovou čistou vodu představuje 😀
Ano a ryby lovte jen v takových řekách a jezerech, ktoré „sú čisté“.
Ano, při výskytu těžkých kovů, psychofarmak, hormonů a antibiotik přece poznáme na vodě že je špinavá
:´-D
A poslední bod 5) mě dostal úplně; zmíněné „bílé bodky“ na těle lososa, tak tím autor nejspíš myslí tzv. třecí / treciu vyrážku, která se vyskytuje u KAPROVITÝCH ryb (nikoliv lososovitých) po čas rozmnožování (neresa).
Závěrem;
Lidé prosím vás jezte ryby, jsou „chutné – zdravé – výživné“.
Samozřejmě se PTEJTE na PŮVOD ryb. Není ryba jako ryba. Kromě tímto článkem předeslané „nebezpečnosti“ jde také o to, že každý druh ryby je vhodný pro trochu odlišný způsob kulinářské úpravy. A lokalita původu ryby samozřejmě ovlivňuje její kvalitu a chuť.
A to že ryba pochází z uzavřeného chovu nemusí znamenat že je horší kvality než ryba z volných vod (a naopak). Každopádně bych se přikláněl k přednostnímu konzumu našich (sladkovodních ryb) spíše než mořských z dovozu a to ne jen kvůli podpoře lokální produkce 🙂
Hezký den všem lidem co přemýšlejí hlavou,
Lukáš Jurek