Čo sa učia lekári na lekárskej fakulte o výžive? Šokujúco a bohužiaľ, nič. Prečo? Pretože výživa neprináša zisk a liečiť ľudí stravou nebolo už od zrodu mainstreamového zdravotníckeho priemyslu považované za možnosť.
„Smutnou realitou je, že lekárska profesia je kupovaná farmaceutickým priemyslom, ale aj čo sa týka výučby a výskumu. Akademické inštitúcie sa nechávajú platiť agentmi farmaceutického priemyslu. Podľa mňa je to nechutné.“ – Arnold Seymour Relman.
Veci sa však našťastie menia a menia sa rýchlo. Veľa ľudí berie svoje vzdelávanie o výžive do vlastných rúk a o sile výživy sa vzdeláva aj veľa lekárov prostredníctvom množstva štúdií a klinických dôkazov, ktoré sú k dispozícii.
Jeden z najnovších príkladov toho, ako sa vzdelávajú lekári, pochádza od Výboru lekárov pre zodpovednú medicínu (PCRM), ktorý nedávno predložil občiansku petíciu americkému Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) za zmenu označovanie syra tak, aby obsahoval varovanie pred rakovinou.
Prečo označovať syry rokvnako ako cigarety?
Lebo na základe výskumu, syr a mliečne výrobky od iného zvieraťa pre nás nie sú dobré, ale značné zlé. Tejto skutočnosti budú mať mnohí problém uveriť, lebo šlo dlho o jednu zo stabilných potravinových skupín.
Je však načase, aby sme si začali uvedomovať, že „vzdelávanie o výžive“, s ktorým vyrastáme, je produktom veľkých potravinárskych spoločností a marketingu. Nie je však podopreté žiadnou vedou a stále viac ľudí si začína byť vedomých toho, ako to v skutočnosti celé je.
V petícii sa píše:
Mliečny syr obsahuje reprodukčné hormóny, ktoré môžu zvyšovať úmrtnosť na rakovinu prsníka (túto vetu žiadajú uvádzať na produktoch z mliečneho syra).
Mliečne výrobky, ako sú syry, sa spájajú so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka. Jednými z dôvodov zvýšeného rizika rakoviny môžu byť zložky mliečnych výrobkov, akými sú inzulínu podobný rastový faktor (IGF-1) a ďalšie rastové hormóny.
Aby sa zabezpečilo, že ľudia chápu potenciálne výrazné riziká a z nich vyplývajúce dlhodobé náklady pri konzumácii mliečnych syrových výrobkov, mali by úrady zabezpečiť, aby bol vyššie uvedený oznam viditeľne umiestňovaný na obaly a štítky všetkých mliečnych syrových produktov.
Je zaujímavé, že sa zmieňujú práve o rastovom hormóne IGF-1. Štúdia z roku 2015, uverejnená v časopise Cell Metabolism, je jedna z mnohých, ktoré upozorňujú, že:
„U myší a ľudí s nedostatkom receptoru rastového hormónu/IGF-1 sa prejavuje veľký pokles ochorení súvisiacich s vekom. Keďže znížený príjem bielkovín znižuje aktivitu receptoru rastového hormónu IGF-1, skúmali sme súvislosti medzi príjmom bielkovín a úmrtnosťou.
Respondenti (n=6,381) vo veku 50-65 rokov udávajúci vysoký príjem bielkovín mali počas 18-ročného nasledujúceho obdobia 75% nárast celkovej úmrtnosti a 4-násobný nárast úmrtnosti na rakovinu a cukrovku.“
Rastlinné verzus živočíšne bielkoviny
Uvedené súvislosti boli odstránené alebo zmiernené, keď išlo o zdroj bielkovín rastlinného pôvodu.
Vyššie spomenutú štúdiu potvrdzuje veľa ďalších výskumov dokazujúcich, že bielkoviny živočíšneho pôvodu prudko zvyšujú množstvo rastového hormónu IFG-1, čo potom v dlhodobom meradle vedie k celému radu ochorení, vrátane rakoviny.
Zaujímavé je, že u rastlinných bielkovín, ako poukazuje štúdia, boli tieto súvislosti „odstránené alebo zmiernené, keď išlo o zdroj bielkovín rastlinného pôvodu“.
Ukázalo sa, že riziko mnohých s vekom súvisiacich ochorení, ako sú Parkinsonova a Alzheimerova choroba, môže znížiť, a dokonca aj zvrátiť, hladovka. Bolo tiež dokázané, že hladovka regeneruje kmeňové bunky a spomaľuje celkový proces starnutia, do veľkej miery vďaka skutočnosti, že hladovka nám znižuje hladiny rastového hormónu IGF-1.
Nedávna štúdia realizovaná vedcami v Kalifornii a vo Francúzsku zistila, že bielkoviny z mäsa majú súvis s veľmi prudko zvýšeným rizikom choroby srdca, zatiaľ čo bielkoviny z orechov a semien sú pre ľudské srdce v skutočnosti prospešné.
Štúdia má názov „Modely príjmu rastlinných a živočíšnych bielkovín majú silný súvis s kardiovaskulárnou mortalitou: adventistická zdravotná štúdia – štatistická skupina 2“.
Išlo o spoločný projekt výskumníkov z kalifornskej Školy verejného zdravotníctva na Loma Linde University a francúzskych AgroParisTech a Institut National de la Recherche Agronomique v Paríži. Uverejnená bola v časopise International Journal of Epidemiology.
Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí konzumovali veľké množstvá mäsových bielkovín, čo je u mnohých ľudí každodennou normou, predstavovali časť ľudskej populácie, ktorá zaznamenala 60% nárast kardiovaskulárnych ochorení, zatiaľ čo ľudia, ktorí konzumovali veľké množstvá bielkovín z orechov a semien, v skutočnosti zaznamenali v kardiovaskulárnych ochoreniach 40% pokles.
Mliečne výrobky „spúšťajú rakovinu“
Autor „Čínskej štúdie“, Dr. Colin Campbell, zistil, že živočíšny mliečny proteín (kazeín) môže urýchľovať a „spúšťať“ rakovinu, zatiaľ čo rastlinný proteín (bielkovina) má opačný účinok.
„V počiatkoch svojej kariéry som robil len to, čo by odporúčala tradičná veda. Pozoroval som, že strava bohatšia na živočíšne bielkoviny na Filipínach zrejme súvisí s rakovinou pečene.
Keď sa k tomu pridala pozoruhodná správa z Indie dokazujúca, že kazeín podávaný pokusným potkanom vo zvyčajných množstvách dramaticky prispieva k rakovine pečene, podnietilo ma to k mojej 27 rokov trvajúcej štúdii Čínsky projekt o tom, ako tento efekt funguje.
Vykonali sme desiatky experimentov, aby sme zistili, či je to pravda, a potom, ako to funguje.“ – Dr. Colin Campbell (Čínska štúdia)
Campbell je americký biochemik, ktorý sa špecializuje na vplyv stravy na dlhodobé zdravie. Je emeritným profesorom Nutričnej biochémie na Cornell University, má titul PhD. v oblasti výživy, biochémie a mikrobiológie.
Vedci ako Campbell a ich práca sú vo svete medicínskeho vzdelávania a akademickej obce, ktorý výživu takmer úplne ignoruje, veľmi dôležití. Kazeín je nepochybne najvýznamnejší chemický karcinogén, aký bol kedy zistený.
Campbell nezostal len pri vzájomných súvislostiach a s použitím štúdií na zvieratách, ktoré vykonal, zistil, že kazeín v skutočnosti „spúšťa“ rakovinu.
Keď boli zvieratá kŕmené stravou bohatou na kazeín, počet prípadov rakoviny dramaticky rástol. Ešte zaujímavejšie bolo, keď sa rozhodli spraviť porovnanie za použitia rastlinnej bielkoviny.
„Naučili sme sa pritom, že rakovinu dokážeme vyvolať aj zastaviť. Vyvolať zvýšením konzumácie kazeínu, zastaviť jeho znížením alebo nahradením rastlinnými bielkovinami. Bolo naozaj vzrušujúce, že sme za pomoci stravy dokázali spustiť a zastaviť rakovinu. Vlastne to bolo dosť desivé.“ – Campbell
Ponaučenie
Sme jediný živočíšny druh na planéte, ktorý po odstavení mláďat konzumuje mlieko iného zvieraťa. Zníženie aktivity laktázy (enzýmu tráviaceho mliečny cukor laktózu) po skončení dojčenia je geneticky naprogramovaná udalosť.
Približne 75% populácie Zeme má z nejakého dôvodu intoleranciu na laktózu, pretože je to úplne prirodzené. Nie sme stavaní na tom, aby sme pili mlieko iného zvieraťa, a na to, aby sme ho dokázali stráviť, sme si museli vyvinúť gén.
Štatistiky sa u jednotlivých rás a krajín líšia, no celkovo ukazujú, že sa to týka abnormálneho množstva jedincov. V niektorých ázijských krajinách má intoleranciu na laktózu až 90% populácie.
Zdá sa, že o tom, že mlieko a mliečne výrobky sú potrebné a zdravé, nás presvedčili veľké potravinárske spoločnosti.
Bielkoviny a vápnik (oboje prítomné napríklad aj vo veľkom množstve rastlinných zdrojov) využili ako nástroje hromadného marketingu k nanúteniu mliečnych výrobkov populácii, aby dosahovali veľmi veľké zisky, a to všetko na úkor zdravia ľudských bytostí.
Toto je jeden z mnohých príkladov toho, ako sa manipuluje vnímanie verejnosti.
veruna
Nemusíme se bát mléčných výrobků, ani masných produktů. Zachraňuje nás vysoká inflace a od Nového roku opětné zdražování potravin ! 🙂 V.
kamil
https://www.youtube.com/watch?v=gypgi1qmRFo&ab_channel=Michal%C5%A0opor
https://www.youtube.com/watch?v=C5zW5hmoIeM&ab_channel=ESENCIE
https://www.youtube.com/watch?v=HL1wXHpvXYw&t=97s&ab_channel=TROSHKA
Jednoduchá
…je to reálne…sama som sa presvedčila, že mlieko a ml.výrobky nie sú také zdravé, ako sa to všade propaguje….najzdravšie sú potraviny, kt.sú.čo najmenej tepelne uprav.či spracované…..