Prečo sa západnej medicíne nikdy nepodarí nájsť liek na rakovinu

Ak ste niekedy absolvovali pochod, beh, jazdu na bicykli, hrali nejaký športový zápas či nechali si narásť fúzy na podporu nejakých kampaní, sponzorovaných veľkými korporáciami na liečbu rakoviny, patrí vám za váš čas, snahu a vašu starosť o svojich blížnych úprimná pochvala.

Vedzte však, že také snahy neprispievajú – a nikdy nebudú prispievať – k nájdeniu lieku na rakovinu.

To, že západný výskum na liečbu rakoviny je organizovaný ako podnikanie, ktorého základným motívom je zisk, je témou mnohých skvelých kníh a dokumentárnych filmov, ku ktorým patrí Thrive od Foresta Gamblea a The Truth About Cancer od Tya Bollingera.

V tomto článku by sme sa však chceli viac zamerať na názor, že poznaniu hlbších dôvodov ochorenia nevyhnutne bráni samotný vedecký model, na ktorom je založená západná medicína.

Typické pre tento model je jeho zvláštne zameranie na hmotné procesy – čím preukazuje svoju zbytočnosť ako úsilia na skutočné nájdenie lieku.

Rozvláčna definícia rakoviny

Národný inštitút pre liečbu rakoviny definuje rakovinu takto:

„Rakovina je názov, ktorý bol daný celému radu súvisiacich ochorení. Pri všetkých typoch rakoviny sa začnú niektoré bunky tela neprestajne deliť a šíriť do okolitých tkanív.“

Ako môžeme vidieť, táto definícia definuje len príznaky ochorenia – jednu alebo viac nekontrolovateľne sa deliacich buniek.

Nepokúša sa pritom určiť hlavné príčiny takého nenormálneho bunkového delenia, ani celkový „charakter“, ktorý by patričnejšie vysvetľoval zlúčenie súboru ochorení pod široké označenie „rakovina“.

Nádory nie sú rakovina

Je všeobecne známe, že naše bunky si s „rakovinovými“ bunkami vedia poradiť každodenne. Bunky prejavujúce prvé príznaky abnormálneho rastu spúšťajú mechanizmy na ich opravu, ktoré potláčajú ich rast, prípadne ich úplne likvidujú.

K neohraničenému rastu bunky, ktorý vedie k nádoru (nenormálnej hmote tkaniva) môže dôjsť len vtedy, keď jednotlivá bunka prechádza radom jednotlivých genetických mutácií, ktoré ju robia neschopnou ovládať svoj vlastný rast.

A ešte aj keď k tomu dôjde, musel by sa stať neúčinným celý rad rozsiahlejších mechanizmov pod velením imunitného systému, aby rakovinová bunka narástla do natoľko veľkého nádoru, aby sa dal objaviť.

To vyvoláva otázku:

Keď zdravý organizmus poskytuje celý rad trikov, ako zabrániť výskytu rakoviny, nemali by sme sa v našej snahe na konečné stanovenie príčiny rakoviny a jej následnej liečby zamerať na stavy, ktoré spôsobujú, že sa organizmus stáva nezdravým?

Náhodná genetika

Establišment západnej medicíny kedysi tvrdil, že rakovina je ochorenie založené na genetickom dedičstve a náhodnej genetickej mutácii. Tým sa z rozhovoru o liečbe rakoviny úplne vylučuje prostredie človeka, jeho mentálny či emocionálny stav a voľby životného štýlu. Bolo to, samozrejme, zámerné.

Tí, čo trpeli rakovinou, boli nútení vložiť celú záležitosť liečby svojej rakoviny do rúk profesionála, svojho „spoľahlivého“ onkológa.

V posledných rokoch musela západná medicína pomaly (a zdráhavo) priznať vplyv faktorov prostredia. Teraz neúprimne podporuje varovanie verejnosti pred potenciálnymi „karcinogénmi“.

Naďalej však vyhlasujú liečbu rakoviny skôr za pole pôsobnosti profesionála, než samotných jednotlivcov.

Človek môže napríklad prestať fajčiť, alebo sa vyhýbať potravinám, ktoré boli označené za karcinogénne. Ak sa však nájde rakovinový nádor, je ten človek stále tlačený k podrobeniu sa odporúčaniam onkológa na jeho chirurgické odstránenie alebo podávanie jedov, prípadne oboje.

Jednotlivec nemá vo svojej liečbe stále takmer žiadnu „úlohu“.

Holistická paradigma

V tradičnejšom holistickom prístupe je rakovinový nádor videný viac tým, čím je – symptómom ochorenia, nerovnováhy organizmu.

Ochorenie celého organizmu na dlhú dobu potláča imunitný systém a prispieva k vzniku celého radu genetických mutácií, ktoré nakoniec vedú k vývoju nesmrteľných buniek.

Na rozdiel od západného prístupu sa za hlavnú príčinu nerovnováhy považujú faktory, ktoré sú nehmotné, vrátane mentálnych a emocionálnych stavov.

V kontakte a oslabovaní prirodzených obranných telesných mechanizmov hrajú úlohu stres, strach a ďalšie negatívne myšlienky a emócie.

Liečba rakoviny

Pri svojom zameriavaní na hmotné sa západná liečba rakoviny zakladá výhradne na boji s rakovinovým nádorom. Keď teda onkológ odstráni všetky viditeľné známky rakovinových nádorov, verejnosť by mala dospieť k názoru, že to, čo robí, je správne a že urobil všetko, čo mohol.

Oslabený alebo zmrzačený pacientov stav nie je následok. Je to jednoducho len nevyhnutná obeť dobre odvedenej práce.

Ten, kto rakovinu „prežije“ – ak sa mu prežiť liečbu vôbec podarí – však nie je o nič bližšie k zisteniu alebo dokonca pochopeniu skrytých príčin svojej rakoviny.

Holistický prístup je svojou povahou oveľa menej invazívny. Za každú cenu sa zachováva sila a celistvosť pacienta. Praktický lekár zostaví spolu s pacientom plán na obnovenie rovnováhy a správne fungovanie organizmu.

Konečným cieľom je posilniť samotný organizmus, aby využil svoje prirodzené obranné mechanizmy na rozrušenie a konečnú elimináciu nádorov.

Holistický lekár teda vidí u tých istých druhov nádorov u rozličných pacientov celkom iné príčiny, na základe špecifickosti celej osoby.

U lekárov západnej medicíny si rovnaké nádory vyžadujú rovnaké liečebné odporúčania, lebo sa zameriavajú len na samotný nádor. A to je práve obrovská chyba západnej medicíny.

Rakovinový výskum

Západný rakovinový výskum sa sústreďuje na vylepšovanie spôsobov, akými môžu byť nádory odstránené alebo uvedené do remisie. Dokonca ani jeho výskum genetických mutácií, vyvolávajúcich vznik nádorov, nehľadá príčinu hmotných procesov.

„Boj proti rakovine“, ktorý je naďalej bojovým volaním na motiváciu ľudí, aby venovali svoj čas, úsilie a peniaze západnému výskumu rakoviny, je stará paradigma, predstavujúca rakovinu ako útočníka zvonka.

Západný výskumník je líčený ako neúnavný hrdina, ktorý nakoniec nájde tú pomyselnú „striebornú guľku“, ktorá vylieči (zasiahne a zničí) rakovinu. Toto je však úplná halucinácia.

Rakovinová bunka je vlastný produkt organizmu, ktorý už nefunguje podľa svojho pôvodného plánu.

Spôsob, akým sa rakovinová bunka vyvíja, ukazuje komplexné pochopenie svojho hostiteľského organizmu, akoby išlo v skutočnosti o pokus organizmu upútať pozornosť na svoj chorobný stav.

Definitívne vyliečenie – ktoré nie je v možnostiach západnej medicíny – spočíva v schopnosti prinavrátiť celé organizmy do stavu rovnováhy a harmónie v spolupráci s osobami, ktoré sú ochorením postihnuté.

Tí z nás, ktorí chcú naozaj pomôcť s hľadaním lieku proti rakovine, by možno mali zvážiť podporu výskumu, ktorý sa skutočne snaží určiť jej hlavné príčiny.