Za 66% nižší výskyt rakoviny prsníka vďačia Japonky jednému prvku v strave

Rakovine sa dá účinne predchádzať. Nie je to ochorenie, ktoré nás jedného dňa len tak z nenazdajky náhodou zasiahne. To je fakt, o ktorom sa príliš nevie.

Základom prevencie býva zdravá strava, pravidelný pohyb (alebo ešte lepšie cvičenie), vyhýbanie sa stresu a tiež toxínom zo životného prostredia.

No a v prípade rakoviny prsníka je to ešte jedna vec. Teda presnejšie látka, ktorá v našej európskej strave často chýba.

Jód nie je dôležitý iba pre štítnu žľazu

Na prvé počutie sa to môže zdať ťažko uveriteľné, no je tomu skutočne tak. Ak chcete znížiť riziko rakovina prsníka až o dve tretiny, zvýšte svoj príjem jódu.

Jód sa zvyčajne spája so štítnou žľazu. Tá však nie je jediný orgán, ktorý potrebuje pre svoju optimálnu činnosť dostatok uvedeného prvku.

Medzi ďalšie orgány závislé na jóde patria prsníky u žien a prostata u mužov.

Ak v strave chýba, väčšinu si vychytá štítna žľaza a pre tieto orgány už ho potom veľa neostane. A pritom práve prsníky tvoria akoby zásobáreň jódu pre zvyšok tela.

Jód je tiež dôležitý pre rozvoj mozgu a to hlavne u detí. Dostatočné rezervy jódy v tele zabezpečia, že sa dieťa správne duševne a mentálne vyvíja.

V prípade dospelých žien nedostatok jódu môže vyvolať viaceré zdravotné problémy, vrátane rakoviny prsníka.

Nedostatok jódu a rakovina prsníka

Nízka hladina jódu v organizme zvyšuje citlivosť prsných tkanív na estrogén, čo vytvára perfektnú živnú pôdu pre vznik rakoviny prsníka.

Dr. Bernard Eskin je priekopníkom výskumu o vplyve nedostatku jódu na tvorbu predrakovinových útvarov v prsníkových tkanivách.

Počas svojej výskumnej práce v rámci mnohých štúdií potvrdil, že jód dokáže spúšťať v rakovinových bunkách prsníka apoptózu (programovú samovraždu buniek).

Na druhej strane, normálne bunky nijako negatívne neovplyvňuje.

Súčasný výskyt rakoviny prsníka

Ako už hlása názov článku, japonské ženy majú v porovnaní s našimi až o 66% nižší výskyt rakoviny prsníka. No a ako sa zistilo, rozdiel je pripisovaný práve jódu.

V našich tabuľkách odporúčaných množstiev vitamínov a minerálov sa pri jóde uvádza hodnota 150 mikrogramov denne. Priemerný príjem u Japoniek je až 25 krát vyšší!

V našej západnej diéte jednoducho chýba jód. Na tomto fakte nič nemení ani to, že sa jodiduje jedlá soľ, ktorá je často naším jediným zdrojom jódu.

Dnes však letí ďalší trend a to je obmedzovanie príjmu soli. Tým síce predchádzame vysokému krvnému tlaku či ochoreniam obličiek, zároveň si ale zarábame na problémy so štítnou žľazou a prsníkmi.

Na rakovinu prsníka vo veľkej miere vplývajú aj toxíny z prostredia, ktoré sa viažu na jódové receptory a blokujú tak jeho činnosť.

Týka sa to hlavne halogénov (chlór, fluór a bróm), ktoré majú podobné chemické vlastnosti ako jód a preto ho v chemických reakciách v tele nahrádzajú.

Prírodné zdroje jódu

Ľudské telo si nedokáže vyrobiť jód (podobne ako žiadny iný základný prvok), preto ho musíme prijímať v strave.

Nasledovné potraviny sú známe svojim vysokým obsahom jódu:

• brusnice
• fazuľa
• celé zemiaky (vrátane šupky)
• vajíčka
• tuniak
• krevety
• losos
• homár

Z rastlinných zdrojov sú to hlavne morské druhy rias, ako napríklad tie, ktoré sa používajú pri výrobe suši alebo kelp.

Uvedené potraviny dostanete kúpiť v obchodoch so zdravou výživou. Kelp v prášku si potom pridávajte do polievok, šalátov či akýchkoľvek varených jedál.