Ako červená repa dokáže predchádzať či dokonca zvrátiť demenciu a Alzheimerovu chorobu

Je dokázané, že červená repa má protizápalové účinky, znižuje krvný tlak a napomáha pri detoxikácii organizmu. Podľa výsledkov rôznych štúdií znižuje riziko výskytu srdcového zlyhania a mozgovej príhody. Vďaka vysokému obsahu dusičnanov je červená repa osožná pre činnosť mozgu.

Ľudské telo premieňa dusičnany na oxid dusnatý, ktorý posilňuje okysličovanie krvi a má priaznivý vplyv na obehový a imunitný systém ľudského organizmu.

Oxid dusnatý je rozpustný plyn, ktorý je vo vnútri ľudských buniek nepretržite produkovaný aminokyselinou L-arginínu. Tam podporuje endotelové funkcie a chráni mitochondrie. Slúži tiež ako signalizačná alebo nositeľská molekula v každej bunke ľudského tela.

Mnohí výkonnostní športovci dokonca pijú šťavy z červenej repy na to, aby podporili tvorbu oxidu dusnatého vo svojom tele.

Na základe výskumov sa dá tvrdiť, že červená repa v surovom stave môže zvýšiť výdrž počas cvičenia až o 16%, a to tak, že podporuje zvýšenie hladiny oxidu dusnatého v organizme.

Červená repa chráni pred Alzheimerovou chorobou

Na výročnom stretnutí Americkej chemickej spoločnosti v New Orleans bol prezentovaný výskum, ktorého zistenia naznačujú, že červená repa môže byť silným aktérom aj v boji proti Alzheimerovej chorobe. Tá je považovaná za najvážnejšiu a smrteľnú formu demencie.

The Atlanta Journal-Constitution o tom uvádza nasledovné:

„Najprv skúmali, čo je možnou príčinou ochorenia. I keď táto nie je známa, lekári už predtým veľmi presne upozornili na to, že beta amyloid, čo je lepkavý proteín, môže narušiť komunikáciu medzi mozgovými bunkami a neurónmi.

Tento rušivý efekt nastáva vtedy, keď beta amyloid priľne na kovy, akými sú meď alebo železo. V dôsledku toho sa beta amyloidné peptidy nesprávne pospájajú a zhlukujú, čo následne spôsobuje zápaly a oxidáciu.“

Vychádzajúc z uvedeného sa vedci zamerali na skúmanie potravín, o ktorých je známe, že zlepšujú prietok kyslíka a kognitívne funkcie. Medzi tieto potraviny patrí aj červená repa.

Cvikla je purpurovo-fialová zelenina obsahujúca zlúčeninu s názvom betanín, ktorá sa viaže na kovy. Táto jej vlastnosť by mohla zabrániť nesprávnemu pospájaniu peptidov.

V záujme otestovania svojej hypotézy vedci zmerali oxidačné hladiny beta amyloidu v štádiu, keď tieto boli zmiešané s betanínovou zmesou. Výsledkom bolo zistenie, že vo vzorkách obsahujúcich výťažok červenej repy poklesla oxidácia až o 90%.

Prevencia beta amyloidnej agregácie oxidačnými trikmi

Počas vytvárania beta amyloidných agregácií dochádza k vyvolaniu zápalu mozgu a oxidácii neurónov. Vedci sú toho názoru, že uvedená oxidácia spôsobuje nenapraviteľné poškodenie mozgových buniek.

Oxidácia je osobitne závažná, ak sa beta amyloid viaže na meď. V tomto pokuse bolo zabránené oxidácii tým, že do pokusnej zmesi bol pridaný betanín z červenej repy.

Darrell Cole Cerrata, ktorý sa zúčastnil pokusu, uvádza:

„Nie je možné konštatovať, že by betanín úplne zastavil nesprávne spájanie sa beta amyloidu. Dá sa však povedať, že betanín potláča a obmedzuje oxidáciu. Obmedzenie oxidácie by mohlo do určitej miery zabrániť nesprávnemu, chybnému spájaniu sa beta amyloidov a dokonca spomaliť agregáciu beta amyloidových peptidov…“

Vedci dúfajú, že ich zistenie bude viesť k vývoju účinnejších liekov proti Alzheimerovej chorobe. My však nemáme žiaden dôvod, aby sme na to čakali. Vieme totiž, že Alzheimerova choroba je primárne ochorením, ktoré je spôsobené jednoznačne stravou a životným štýlom.

D.C.Cerrato poznamenáva, že práve toto je tá dôležitá informácia, ktorú môžu ľudia využiť na úpravu a zlepšenie svojich stravovacích návykov a zníženie rizika vzniku Alzheimerovej choroby:

„V čase, keď sa ľudia snažia viac sledovať a skúmať to, čo konzumujú a čo vlastne jedia… je táto informácia ďalším dôležitým zdrojom údajov, ktorý môžu použiť…

Snažíme sa vás len naviesť k tomu istému, k čomu vás chcela naviesť vaša matka, keď ste boli dieťa: menovite, aby ste jedli zeleninu… Myslím, že to bude dobré vykročenie smerom k prevencii vzniku Alzheimera.“

Červená repa zlepšuje neuroplasticitu

Jedným z výskumov sa preukázalo, že šťava zo surovej červenej repy prispieva k zlepšeniu neuroplasticity, predovšetkým zvyšovaním prietoku krvi a okysličovaním tkaniva.

Oxid dusnatý, vďaka tomu, že jeho molekuly sú signalizačné, umožňuje mozgovým bunkám, aby medzi sebou lepšie komunikovali. Dôležité je to, že červená repa posilňuje okysličovanie somatomotorickej kôry. To je tá časť mozgu, ktorá sa stáva často postihnutou ako prvá a to hneď v počiatočných štádiách nástupu demencie.

V tomto štádiu sa takisto vykonala séria pokusov. Šťava z cvikly bola aplikovaná testovaným osobám v kombinácii s telesným cvičením. Obe zlepšujú cirkuláciu krvi a jej okysličovanie.

Pokusu sa zúčastnili ľudia v strednom veku, u ktorých bol diagnostikovaný vysoký krvný tlak. Bola im podávaná cviklová šťava alebo placebo a mali to piť trikrát do týždňa, vždy hodinu pred cvičením a po dobu šiestich týždňov.

Fyzickým cvičením bola 50-minútová chôdza na bežeckom páse. Podľa výsledkov sa dospelo k záveru, že pridávanie cviklovej šťavy do cvičebného režimu môže byť jednoduchým, ale účinným spôsobom, ako výrazne znásobiť prínos fyzického cvičenia pre zdravie ľudského mozgu.

Fermentovaný prášok získaný zo šťavy červenej repy by mohol byť dokonca účinnejší, nakoľko aj po fermentácii obsahuje prospešné živiny, no obsah sacharidov (cukrov) sa fermentačným procesom znížil.

Jack Rejeski, profesor pre vedeckú oblasť zdravia a fyzického cvičenia na Wake Forest University v Severnej Karolíne, ktorý bol zároveň spoluautorom štúdie uviedol, že:

„Oxid dusnatý… vstupuje do tých častí tela, ktoré sú hypoxické, čiže tie, ktoré potrebujú kyslík; a mozog je ťažiskovým zásobovačom kyslíka pre ľudské telo… to, čo sme ukázali touto krátkou tréningovou štúdiou… je, že keby sme to porovnali len so samotným fyzickým cvičením, pridanie šťavy z koreňa cvikly ako výživového doplnku k samotnému fyzickému cvičeniu, viedlo k dosiahnutiu takej miery konektivity mozgu, ktorá sa veľmi blíži ku konektivite, aká je evidentná u mladých dospelých.“

Za spomenutie stoja dve varovania. Po prvé, vyhýbajte sa používaniu drsných ústnych vôd, pretože tieto redukujú konverziu oxidu dusnatého tým, že zabíjajú potrebné mikróby.

Takisto sa vyhýbajte fluoridovanej vode, lebo tá mení oxid dusnatý na škodlivú kyselinu dusičnú. Fluorid má však aj iné účinky, ktoré poškodzujú mozog. Je dokázané, že zhoršuje neurologickú funkciu samú o sebe. Koniec koncov, fluorid je klasifikovaný ako neurotoxín.

Ďalšou potravinou-koreninou, ktorá môže posilniť vaše neurologické zdravie, je kurkuma. Jej aktívnou zložkou je kurkumín. Podávanie kurkumy sa takisto preukázalo ako účinné pri zlepšovaní pamäte a schopnosti starších ľudí sústrediť sa.

Týka sa to seniorov, ktorí už trpia miernou stratou pamäti. Kurkuma znižuje hladiny usadenín amyloidu a depozity tau (tau proteín je jedným z dvoch proteínov, ktoré tvoria nezvyčajné zhluky v mozgu ľudí s Alzheimerovou chorobou), ktoré sa priamo viažu na Alzheimerovu chorobu.

Jedným z tých druhov experimentálnych štúdií, ktoré majú byť kvalitné a zaručiť čo najväčšiu vierohodnosť zistení, je štúdia, ktorá sa nazýva ako dvojito-zaslepená. V týchto štúdiách je experiment dvojito zaslepený – ani vedúci výskumu, ani testovaná osoba nevie, komu sa podáva skúmaná látka a komu sa podáva placebo.

Význam dvojito zaslepenej štúdie spočíva v tom, že spôsob jej realizácie neovplyvňuje psychické, ani fyzické prejavy ako vedca, tak ani účastníka pokusu. Nikto z nich totiž nevie, či liek/látka, ktorá je podávaná, je účinná alebo nie.

Výsledky dvojito-zaslepenej štúdie, v ktorej bolo použité placebo, boli publikované v Americkom žurnále geriatrickej psychiatrie (the American Journal of Geriatric Psychiatry). Výskumu sa zúčastnilo 40 dospelých osôb vo veku 50 až 90 rokov.

V čase ich zaradenia do výskumu nemal nikto z nich diagnostikovanú demenciu. Účastníkom, podľa náhodného výberu, bolo podávaných buď 90 miligramov kurkumínu dvakrát denne počas 18 mesiacov alebo placebo.

Na začiatku výskumu boli vykonané štandardizované kognitívne vyšetrenia. Meranie hladiny kurkumínu v krvi sa realizovalo na začiatku výskumu, potom pravidelne v šesťmesačných intervaloch a naposledy na konci štúdie.

Tridsať účastníkov podstúpilo navyše vyšetrenia pozitrónovou emisnou tomografiou (PET), aby sa posúdili hladiny ich amyloidu a depozity tau proteínu pred a po liečbe. U osôb, ktoré dostávali kurkumín, boli zaznamenané významné zlepšenia pamäte a koncentrácie, zatiaľčo u kontrolnej skupiny neboli zaznamenané žiadne zlepšenia.

Celkovo sa v skupine, ktorej bol podávaný kurkumín po dobu poldruha roka liečby, zlepšila pamäť o 28%.

PET vyšetreniami sa tiež potvrdilo, že liečená skupina mala v tých častiach mozgu, ktoré riadia pamäť, významne menší výskyt amyloidu a tau proteínu, než kontrolná skupina.

Ukázalo sa aj to, že kurkumín zvyšuje hladiny neurotrofického faktora odvodeného z mozgu (BDNF brain-derived neurotrophic factor), a znížené hladiny BDNF sú spájané s Alzheimerovou chorobou.

Kurkumín môže byť prínosom pre zdravie ľudského mozgu aj iným spôsobom a znížiť tak riziko demencie. Pozitívne totiž ovplyvňuje trasy, ktoré pomáhajú zvrátiť inzulínovú rezistenciu, hyperlipidémiu a ďalšie príznaky spojené s metabolickým syndrómom a obezitou.

Kvas z červenej repy

Pokiaľ ide o červenú repu, odporúčame kúpiť si bio repu, alebo si ju vypestovať zo semien. Stolové repy nie sú geneticky upravené. Často sa však stáva, že sa pestujú v tesnej blízkosti cukrovej repy, z ktorých väčšina je geneticky modifikovaná, takže existuje možnosť kontaminácie cvikly krížovým opelením.

Hoci červené repy obsahujú najviac cukru zo všetkých zelenín, väčšina ľudí ich môže, bezpečne a bez obáv, konzumovať niekoľkokrát do týždňa. Avšak šťavu z cvikle by ste mali konzumovať len s mierou.

Fermentácia repy je jedným zo spôsobov, ako tento problém s cukrom obísť. Proces fermentácie eliminuje väčšinu cukrov a zároveň spriechodňuje prirodzené vstrebávanie živín do organizmu.

Okrem zaváranej cvikly, existujú ešte aj ďalšie produkty z červenej repy, ktoré sú pripravované do nálevov z cvikle, dokonca mnohí pripravujú aj cviklový kvas. Vyrábajú sa aj príjemné fermentované repné prášky, ktoré si niektorí ľudia takmer každý deň pridávajú do raňajkových kokteilov.

Aj cviklový kvas, svojím obsahom zdraviu prospešných baktérií, môže mať veľmi priaznivý vplyv na liečenie cukrovky a mnohých ďalších zdravotných problémov, hlavne však nefunkčnosti čriev.

Keď ho budete prvýkrát piť dbajte na to, aby dávka nebola príliš veľká. Má totiž silné detoxikačné účinky.

Vo všeobecnosti sa odporúča začať s 1 dl na deň. Postupne zvyšujte množstvo na 8 dcl. Ak sa vo vašom tele nachádza veľké množstvo toxínov mali by ste začať denne s jednou polievkovou lyžicou.

Pri výrobe kvasu postupujte nasledovne:

1. Vezmite čerstvo umytú červenú repu, ošúpte ju, nakrájajte na malé kocky alebo tenké plátky a vložte ju do džbánu.

2. Pridajte hrozienka, múku a cukor.

3. Zalejte to prevarenou, no už vychladenou vodou a všetko dobre zamiešajte (niektorí ľudia ešte pridajú vodu z kyslej kapusty alebo kombuchy, aby podporili kvasenie).

4. Uzavrite nádobu vrchnákom s dierkami alebo gázou (aby kvas mohol dýchať) a nechajte ho stáť doma na teplom mieste 6 až 7 dní.

5. Každý deň obsah 2 krát premiešajte a prípadne odoberte z povrchu penu, ak sa vytvorila.

6. Po týždni nálev preceďte cez čistú gázu a kvas z červenej repy máte hotový. Zbytok môžete vyhodiť do koša.

Chuť kvasu bude jemne kyslá, slaná a zemitá. Pre telo je však extrémne zdravý a okrem toho na krv má alkalizujúci, čiže zásaditý účinok.