Stamatis Moraitis, grécky vojnový veterán z ostrova Ikaria v Grécku, prišiel v roku 1943 do USA potom, ako utrpel ľahké zranenie v boji.
Nakoniec sa tu zamiloval a vzal si grécko-americkú ženu, s ktorou mal tri krásne deti. Kúpil si vlastný trojizbový dom a Chevrolet z roku 1951, ktorý si zaparkoval pri dome.
Život amerického sna zrazu preťala ťažká choroba
Stamatis žil svoj americký sen. Všetko sa zdalo byť perfektné až do roku 1976, keď sa mu pri zvýšenej námahe začalo ťažko dýchať. Zadýchaval sa pri práci či pri stúpaní do schodov.
Rozhodol sa preto, že navštívi svojho lekára a dá sa vyšetriť.
Výsledky ukázali, že trpí rakovinou pľúc a jeho lekár mu dával najviac dva mesiace života. Zároveň na neho naliehal, aby okamžite podstúpil chemoterapiu.
Stomatis však nebol presvedčený o vážnosti svojho zdravotného stavu, preto sa rozhodol prekonzultovať ho s ďalšími deviatimi lekármi. Všetci mu však potvrdili tú istú diagnózu.
Trpel rakovinou pľúc a ostávalo mu zhruba deväť mesiacov života. Všetci lekári mu zhodne odporučili, aby čo najskôr začal s chemoterapiou.
Desať jeho lekárov bolo presvedčených o tom, že čoskoro zomrie.
Rozhodnutie vzdorovať odporúčaniam lekárov
Stomatis trval na svojom rozhodnutí a naďalej odmietal chemoterapiu.
Usúdil, že jeho pohreb by stál viac, ako keby sa vrátil do svojej rodnej Ikarie v Grécku, kde by mohol zomrieť v pokoji. Prežil by tam posledné dni svojho života so svojou rodinou a starými priateľmi.
Keď sa vrátil do vlasti, bol šťastný, že môže byť so svojimi blízkymi. Zároveň však cítil depresiu a beznádej kvôli svojmu ťažkému ochoreniu.
Kým on väčšinu času prespal, starali sa oň ho jeho manželka a matka. Časom sa jeho beznádej zmenšovala a vystriedala ju silná túžba po živote. Svoj vzácny čas trávil hlavne so svojimi priateľmi.
Začal znovu veriť. V nedeľu ráno sa vybral do gréckej pravoslávnej kaplnky, v ktorej kedysi slúžil jeho otec ako kňaz.
Keď jeho kamaráti z detstva zistili, že sa vrátil, začali sa s ním stretávať každé popoludnie. Rozprávali sa spolu celé hodiny a popritom vypili dve fľaše vína, ktoré vyrobili miestni vinári.
Stomatis si pomyslel, že môže zomrieť i šťastný.
Prekvapivý zvrat v jeho zdravotnom stave
Potom sa však stalo niečo zázračné. Stamatis sa postupne začal cítiť ako predtým. Jeho sila a výdrž sa mu vracali. Akoby z ničoho nič dostal nápad, že si vytvorí záhradu. Stále však veril, že sa nikdy nedožije toho, aby z nej mal nejakú úrodu.
Záhradkárčenie bolo preňho silným liekom. Pomohlo mu upokojiť sa, keď pracoval na priamom slnku, čerstvom vzduchu a keď cítil vôňu morského vánku.
Práca na záhradke sa preň ho stala novým životným cieľom.
Každé ráno sa prebudil v skorých hodinách, aby mohol tráviť čas na svojej novej záhrade. V skutočnosti tu trávil väčšinu svojho času. Jeho manželka a matka mu denne pripravovali jedlo z čerstvých byliniek a rastlín zo záhrady.
Ubehlo šesť mesiacov a aj napriek tomu stále žil.
Roky plynuli. Jeho zdravie sa naďalej zlepšovalo. V dome vyčlenil dve izby pre svojich rodičov, aby ich deti mohli stále vidieť. Vybudoval vinicu, ktorá vyrábala 400 litrov vína ročne.
30 rokov od diagnózy a stále živý
Ako sa roky míňali, Stamatisovo zdravie sa naďalej zlepšovalo. Po tridsiatich rokoch od diagnostikovania rakoviny si predsavzal, že po tom všetkom nemieni zomrieť na toto ochorenie.
V roku 1997 nabral odvahu a podstúpil lekárske vyšetrenie, aby si potvrdil svoju domnienku, že už rakovinu nemá. Chcel sa dozvedieť, čo sa s ním stalo a prečo nezomrel.
Jeho lekári ho dôkladne vyšetrili a prezreli jeho lekárske správy.
Nielenže mu potvrdili dobrý zdravotný stav, ale zároveň sa dozvedel, že všetci jeho pôvodní lekári, ktorí mu dávali len deväť mesiacov života, ak nepodstúpi chemoterapiu, zomreli. Všetci z nich boli už mŕtvi!
Stamatis sa dožil úctyhodného veku 102 rokov. Príčinou jeho smrti však nebola rakovina.
Ponaučenie
Z toho plynie jednoduché a hlboké ponaučenie:
- silným liekom na každé ochorenie je jedlo pripravené s láskou
- trávenie času v prírode dokáže oživiť vôľu človeka žiť svoj život
- pre liečbu je nevyhnutné mať dôvod alebo cieľ pokračovať ďalej
- nemenej dôležití sú vaši blízki, ktorí sa o vás starajú, pretože vám pomôžu zmeniť depresívne myslenie na pokojné
- vďačnosť a úcta tvoria váš život
Nakoniec, skutočné vyliečenie je doménou vašej duše.
Záver
Na záver si povedzme niečo o gréckom ostrove Ikaria, ktorý si skutočne zaslúži povesť, že je Matkou dlhovekosti.
Je pomenovaný po Ikarovi, ktorý bol podľa gréckej mytológie synom najväčšieho gréckeho staviteľa a vynálezcu Daidala.
Unikol väzeniu kráľa Minosa na Kréte tak, že z neho odletel s krídlami, ktoré vytvoril jeho otec. Ignoroval však jeho rady, a preto letel príliš blízko k Slnku a svoju smrť tak našiel na ostrove.
V súčasnosti je život na tomto ostrove stále idylický. Jeho povesť o tom, že tu „ľudia zabúdajú na smrť“, je rovnako dôležitá dnes ako v minulosti. Obyvatelia tohto ostrova len zriedka podliehajú bežným civilizačným ochoreniam, ako sú srdcové ochorenia či rakovina.
Ikaria je známa aj tým, že jej obyvatelia sa dožívajú vysokého veku, mnohí prekračujú hranicu 100 rokov.
Na tomto gréckom ostrove plynie život pomaly, je známy svojou čistotou a prekypujúcou krásou. Môžete tu nájsť rozsiahle miestne vinice a sezónne plodiny.
Ak sa rozhodnete navštíviť Ikariu, určite to bude stáť za to. Možno aj vy tu zažijete nejaký zázrak.
Pridaj komentár