Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo naši starí rodičia netrpeli alergiami na potraviny? Alebo že aspoň neboli až tak bežné ako to vidíme na dnešných deťoch?
Alergie na potraviny sa stávajú bežným pojmom a ich výskyt je na vzostupe. Aby toho nebolo málo, liečba ľudí, ktorí trpia touto modernou epidémiou, predstavuje nemalú záťaž pre zdravotníctvo a štátny rozpočet.
„V USA každé 3 minúty skončí niekto na pohotovostnom oddelení kvôli alergickej reakcii na jedlo – to je viac než 200,000 prípadov za rok.“ -FoodAlergy
Podľa štúdie z roku 2013, ktorú zverejnilo americké Centrum pre kontrolu a prevenciu ochorení (CDC), výskyt alergie na potraviny u detí vzrástol približne o 50% medzi rokmi 1997 až 2011.
A tu sa to všetko začalo, pri našich deťoch…
Dr. Mercola zdôrazňuje, že alergia na mlieko je alergiou číslo jeden medzi alergiami na potraviny v USA. Pripisuje to používaniu rastového hormónu v mlieku, ako aj nadmernému používanie antibiotík na chovateľských farmách, ktoré sa začalo uplatňovať v 90-tych rokoch.
Nachádza sa v potravinách nejaký „cudzí“ prvok ktorý tam predtým nebol?
Presne tak! Vo všeobecnosti, priemyselne spracované potraviny môžu prispievať k výskytu alergií z viacerých dôvodov.
Potraviny s najväčšou mierou spracovania obsahujú potravinové farbivá, príchute, konzervačné látky a ďalšie prísady, ktoré môžu mať hlavný vplyv na vznik alergie. Avšak v obchodoch s potravinami sa skrýva ešte zákernejšia hrozba…
V polovici 90-tych rokov boli vyvinuté nové potravinové bielkoviny, ktoré sa následne začali používať pri výrobe potravín. No väčšina ľudí dodnes o tom ani len netuší.
Ako tvrdí O´Brien, deje sa to čisto kvôli ziskuchtivosti potravinárskeho priemyslu, pričom zatiaľ neboli vykonané ŽIADNE testy, ktoré by potvrdili, že konzumácia geneticky upravených bielkovín nenesie pre ľudí ale aj pre zvieratá žiadne riziko.
Jedna z prvých potravín, ktorá prešla touto zmenou je mlieko. A zrejme nie náhodou je mlieko alergénom číslo jeden medzi potravinami v Európe a USA.
V roku 1994 sa v mliekarenskom priemysle začal používať geneticky modifikovaný rastový hormón rBGH pri chove kráv za účelom zvýšenia produkcie mlieka. Výsledkom bol zvýšený výskyt chorôb u chovaného dobytka.
Aby sa zbavili týchto dôsledkov, mliekarne museli začať používať aj viac antibiotík. A to, ako už teraz vieme, je hlavným dôvodom zvýšeného výskytu mikroorganizmov odolných voči antibiotikám u ľudí.
Tak prečo teda netrpeli naši starí rodičia alergiami na potraviny?
Je to naozaj celkom jednoduché… Generácia našich starých rodičov konzumovala potraviny, ktoré neobsahovali žiadne konzervačné látky a ktoré neboli priemyselne spracované. Potraviny pochádzali z fariem a trhov.
Batoľatá mali najlepší možný štart do života pretože boli odchované na materinskom mlieku.
V tých dobách ste sotva počuli o nejakej diéte, nie ako dnes, keď úplná väčšina potravín ktoré konzumujeme môže viesť k nafúknutiu a obezite. A to práve kvôli všetkým pridaným chemikáliám, prísadám, stabilizátorom, konzervačným látkam, potravinárskym farbivám, príchutiam či genetickej modifikácii – všetko, čo sa dnes v potravinách bežne vyskytuje.
Mäso bolo zo zvierat, ktoré neboli napumpované chémiou ako dnes. Keď ste navštívili rodinu či priateľov často sa jedávalo vonku na čerstvom vzduchu, a to od základu dobrú tradičnú domácku stravu.
Slepačí vývar pripravený starým spôsobom sa používal pre liečenie väčšiny chorôb.
Naši starí rodičia nemali tú možnosť zostať zatvorení dnu, s mobilnými telefónmi, počítačmi a videohrami. Oni sa hrávali vonku na tráve, šplhali po stromoch, jazdili na bicykli a dobre sa zabávali obklopení matkou prírodou!
Nikdy neutekali k lekárovi. Keď dostali horúčku, tak ju prečkali. Keď sa cítili byť chorí, jedli polievky, vývary, a viac oddychovali. Nemali žiadnu núdzovú telefonickú linku na svojho lekára či zdravotnú sestru. A dôverovali prirodzeným samoliečivým schopnostiam tela omnoho viac než my dnes.
Ich strava bola liekom, či si to už uvedomovali alebo nie.
Spôsob stravovania a životný štýl majú na naše telo významný vplyv. Každá bunka v našom tele potrebuje k svojmu poriadnemu fungovaniu správnu výživu.
Zlá strava a životospráva narúšajú celistvosť každej jednej bunky a tak vedú k precitlivenosti organizmu na niektoré potraviny.
Deti žijúce s alergiou
Pozrite si nasledujúce veľmi zaujímavé video (v angličtine):
Záver
Vyzerá to tak, že alergie na potraviny, ktoré boli len pred pár generáciami neznámym pojmom, sú neočakávaným vedľajším účinkom viacerých vplyvov životného prostredia spomenutých vyššie.
Keďže sa do potravín pridáva stále viac chemikálií odrazom čoho je aj rastúci výskyt alergií, ostáva otázkou akú podobu bude mať stravovanie v budúcnosti.
Věra
Před cca 20 lety jsem byla svědkem telefonického rozhovoru vedoucího výrobny na chlebíčky, saláty a dalších dobrot, s kamarádem. Ten kamarád mu sděloval, že má prostředek ( prášek), který se např. zamíchá do bramborového salátu a salát bude mít o 14 dní prodlouženou životnost.
Asi to nebyl zdravý prášek, ale určitě se začal v výrobně rychle používat.
Je obdivuhodné, kolik jedů dokáže lidské tělo spolykat !!! 🙁 🙁 🙁 V.
Barbara
Som rada, že ste sa inšpirovali mojou poslednou pripomienkou, prečo naši starí rodičia nemali alergiu na mlieko!