Prečo by ste si nemali dávať amalgámové plomby (alebo ich vymeniť za biele, ak ich už máte)

Už 170 rokov používa zubná medicína na ošetrovanie zubných kazov ako výplň látku nazývanú amalgám.

Táto zmes je finančne výhodná, ľahko spracovateľná a má dlhšiu „životnosť“ ako umelohmotné (biele, kompozitné) výplne.

Čo je to vlastne amalgám a čo v tele spôsobuje?

Amalgám pozostáva z cca 50% jedovatého ťažkého kovu ortute a ďalších kovov ako striebro, cín a meď.

Stále viac štúdií potvrdzuje, že množstvo chorôb, medzi iným aj tak ťažké choroby ako Alzheimerova choroba a skleróza multiplex (roztrúsená skleróza), môžu byť spôsobované uvoľňovaním ortute z amalgámových výplní.

Napriek tomu, ešte dodnes sa v mnohých krajinách amalgámové plomby používajú.

Českí, slovenskí, ako aj nemeckí pacienti dostávajú rok čo rok kilogramy výplní obsahujúcich ortuť do svojich úst.

Je tomu tak preto, že zástancovia amalgámu dokázali doteraz vždy vyhrať rozhodujúce bitky v takzvannej. „amalgámovej vojne“. Tá sa vedie vo vedeckej literatúre, verejných médiách, pred súdmi a taktiež v zubných ambulanciách, nakoniec vždy vo svoj prospech.

Tento boj mienok a názorov existuje už od začiatku používania amalgámu v stomatológii.

Krátka história amalgámu

V roku 1831 francúzski bratia Crawcourovci v Londýne ponúkli “revolučný” materiál určený pre zubné výplne zložený z kovovej ortute a brúsených strieborných mincí.

Mal taký úspech, že dvaja z bratov odišli do New Yorku a tam v roku 1833 amalgám preslávili ako lacnú alternatívu v porovnaní s drahými zlatými výplniami.

Bez akéhokoľvek lekárskeho vzdelania, ale zato v elegantne vybavenej ordinácii, plnili túto zmes so striebra a ortute do pokazených zubov svojich pacientov. Za krátky čas týmto spôsobom bratia Crawcourovci zarobili veľký majetok.

Avšak, ako následok tohto počínania sa prejavili u mnohých pacientov symptómy otravy, ochorenia ďasien a iné bolesti. Postupne preto proti nemu narastal odpor zo strany mnohých stomatológov.

V roku 1840 došlo konečne k zákazu používania amalgámu v zubnej medícine. V tom istom roku založená americká dentálna spoločnosť (American Society of Dental Surgeons) vylúčila dokonca zo svojich radov členov, ktorí pracovali s amalgámom.

Avšak odpor týchto vylúčených zubárov, ktorí vytvorili dnes najmocnejšiu stomatologickú spoločnosť American Dental Asociation – s cieľom podporovať rozširovanie amalgámu v zubnej medicíne – bol väčší.

Prečo sa amalgám začal po zákaze znova používať?

Rapídne totiž narastal hospodársko-ekonomický tlak, keďže sa zmnohonásobil vznik kazov, ktorý bol následkom zvýšenej konzumácie lacného cukru.

A tak bol v roku 1855 tento zákaz opäť zrušený. Odvtedy sa snažia seriózni vedeckí pracovníci stále poukazovať na jedovatosť amalgámu.

V 30-tich rokoch 20. storočia profesor Alfred Stock, riaditeľ Kaiser-Wilhelmovho inštitútu pre chémiu v Berlíne, a sám postihnutý otravou amalgámom, dokázal vo svojich štúdiách, že ortuť je uvoľňovaná z výplní a usádza sa v organizme.

Odporúčal zriecť sa používania amalgámu v zubárstve. Vtedy povedal: „Raz svet pochopí to, že používanie amalgámu bolo jedným z najväčších prečinov voči ľudstvu.”

Žiaľ, dodnes sa zástancom amalgámu vždy podarilo podobné kritiky umlčať.

Záver

Našťastie, nedávno už aj Európska komisia konečne pochopila, čo mnohí odborníci hovoria už desiatky rokov a rozhodla sa amalgám od roku 2025 zakázať.

Nórsko sa napríklad k takémuto zákazu postavilo pozitívne už začiatkom roku 2008.