Pred 29 rokmi sa Billy dostal na titulky novín ako tínedžer, ktorý utiekol z domu, aby sa vyhol chemoterapii. Dnes vyrozprával svoj životný príbeh vo svojich memoároch, ktoré na internete v podobe knihy aj sám publikoval.
Jeho elektronickú knihu v angličtine je možné nájsť na internetovom portáli Amazon pod názvom „The Billy Best Story: Beating Cancer with Alternative Medicine“ alebo v slovenskom preklade „Príbeh Billyho Besta: Porazenie rakoviny s alternatívnou medicínou“.
Bill, ktorý má dnes 45 rokov, mal v roku 1994 ako 16 ročný začať s chemoterapiou na svoj Hodgkinov lymfóm. Pred liečbou však utiekol.
Na ceste do Kalifornie, strávil nejaký čas v Hustone so svojimi priateľmi. Po niekoľkých týždňov sa dozvedel, že jeho útek sa medzičasom stal mediálnou senzáciou. Vrátil sa teda domov a následne objavil jednu kanadskú alternatívnu terapiu, pomocou ktorej sa napokon aj vyliečil.
Stihol v tom čase ešte dokončiť strednú školu v Silver Lake. Zvyčajne sa pozornosti vyhýbal. Bolo tak však len do času, keď sa rozhodol podporiť jedného chlapca z Minnesoty. Ten rovnako, ako kedysi on, trpel na Hodkinov lymfóm.
Dnes pracuje Billy v obchode so zdravou výživou a s partnerkou a synom žije v americkom Newtone.
29 rokov po tom, ako utiekol pred liečbou, je Billy stále bez rakoviny!
V jeden teplý, slnečný deň kráčal Billy so svojim synom dole ulicou. Vybrali sa navštíviť susedov. Keď niesol syna na svojich pleciach, vyzeralo to ako vystrihnutý obrázok šťastného a zdravého života.
Keď sa však obzrieme späť do roku 1994, jeho život nebol počas niekoľkých týždňov ani šťastný, ani zdravý.
Vo svojich 16. rokoch sa dostal pod reflektory médií po tom, čo zutekal od svojich adoptívnych rodičov, aby sa vyhol chemoterapii na Hodgkinov lymfóm.
Plánoval ísť pôvodne autobusom celú cestu až do Kalifornie, kde bývala jeho rodina. Namiesto Kalifornie však napokon skončil v Houstone, spolu so zopár jeho skateboardovými kamarátmi.
Neuvedomoval si, akú senzáciu jeho útek vyvolá, až dokým otec jedného z jeho priateľov neuvidel v televízii správu o jeho úteku.
V čase, keď sa vrátil domov, bol už tínedžer z Norwellu symbolom boja mladých ľudí za svoje práva ohľadne výberu vlastnej terapie. Jeho rodina dostávala každý deň vyše 100 telefonátov z relácie „Dobré ráno, Amerika“, ale aj z veľkého množstva ďalších celoštátnych médií.
Dnes, vo veku 45 rokov, Billy pevne verí v alternatívne terapie podobné tej, ktorú si zvolil on sám, keď sa vrátil z úteku domov. Išlo o kanadskú injekciu na podporu imunitného systému pod názvom 714-X. Tá nie je do dnešných dní schválená v USA a zrejme ani v Európe.
Billy je presvedčený o tom, že táto injekcia dokončila liečbu jeho Hodgkinovho lymfómu. Do dnes si ju aplikuje raz za niekoľko rokov. Ako vraví: „To preto, aby som ešte dlho žil a mohol tak vidieť svojho syna vyrastať.“
Narodenie vlastného syna zmenilo Billyho nazeranie na svet
Zmeny v jeho živote, ktoré prinieslo narodenie syna, mu zmenilo pohľad na jeho vlastné správanie, keď bol ešte sám mladý.
„Bol som veľmi sebecký,“ vraví, „nemyslel som na to, koho svojim útekom môžem raniť.“
Jeho adoptívny rodičia, Bill a Susan, žijú v Bridgewater a často Billyho vídavajú spolu aj s jeho synom a chlapčekovou matkou.
Čas zmenil aj jeho pohľad na chemoterapiu. Akceptuje, že mnohí lekári zostávajú k alternatívnym terapiám skeptickí.
Pripúšťa tiež, že niektoré chemoterapie majú v liečbe miesto. Týka sa to hlavne tých najagresívnejších typov rakovín, akými sú napríklad rakovina prsníka či rakovina pankreasu.
Stále si však myslí, že pacienti by mali mať toľko osobnej slobody pri výbere liečby, ako to je len možné. Lekári by tiež mali vedieť so svojimi pacientmi lepšie diskutovať ohľadne rôznych alternatív, minimálne na úrovni doplnkových terapií.
Toto je aj hlavný obsah jeho knihy „Príbeh Billyho Besta“, ktorú sám publikoval na Amazone.
„Chcem túto knihu sprístupniť čo najväčšiemu počtu ľudí, zdieľať s nimi všetko, čím som musel prejsť. Nechcem však odrádzať ľudí od používania konvenčnej medicíny,“ hovorí Billy.
Vo svojom prvom rozhovore pre média za posledné roky pripomína, že svoju knihu dokončoval v čase, keď zároveň pracoval ako nákupca pre Bostonský obchod so zdravou výživou.
Kedysi býval Billy pravidelným prednášajúcim na výstavách a podujatiach alternatívnej medicíny. Dnes ešte stále neformálne dáva konzultácie ľudom, ktorí ho kvôli tomu vyhľadajú. Jednou z nich je aj matka onoho času 14 ročného chlapca, ktorá odmietala chemoterapiu alebo mladá žena, ktorej nevlastná matka sa nachádzala v hospici.
Posledný február diskutoval o tejto téme aj so študentmi Harvardskej medicínskej školy.
Billy sa nikdy nesnažil stať symbolom alebo advokátom nejakého hnutia. Po týždňoch mediálnej popularity sa stiahol späť do ústrania.
V roku 1996 dokončil strednú školu v Silver Lake. Nasledujúce desaťročie strávil prácou barmana, na stavbe či v reštaurácii. Ako hovorí: „Nič veľké, ani špeciálne, ale bolo to v pohode a dokázal som platiť účty.“
Po dlhom období pokoja zavolali o pomoc rodičia Daniela Haustera
Na jar v roku 2009 sa podobne, ako kedysi Billy, dostal na titulky novín 13 ročný chlapec odmietajúci chemoterapiu na svoj Hodgkinov lymfóm, čiastočne z náboženských dôvodov.
Billy navštívil chlapcovu rodinu a ponúkol im aj podporu počas súdneho konania.
V čase, keď Minessotský sudca nariadil u Daniela pokračovať v chemoterapii, Billy bol už späť v Bostone. Keď rodičia s chlapcom utiekli do Kanady, agenti FBI dokonca hľadali aj Billyho, lebo si mysleli, že on ich ukrýva.
Billy vtedy zavolal svojej kamarátke Chaprut z reštaurácie, kde kedysi pracoval a poprosil ju, či by nemohol na nejaký čas ostať u nej, lebo po ňom ide FBI.
Neskôr sa Danielova rodina vrátila domov. Billy napokon vypočúvaný nebol a on s Charput sa stali párom. Jeho život sa odvtedy zmenil dvakrát…
Prvýkrát, keď sa v decembri 2010 narodil Max a druhýkrát, keď sa Billymu nedávno podarilo vystopovať vlastného biologického otca, pôvodného amerického Indiána. Billy tak po čase začal objavovať svoj vlastný pôvod.
Ako sa teší z dokončenia knihy, hovorí si, že už zrejme naveky bude známy ako „dieťa, ktoré utieklo pred chemoterapiou“. Vždy bude pripravený podeliť sa o svoj príbeh.
„Neprejde deň, aby sa to niekde neobjavilo. Mňa však neunavuje o tom vždy znova rozprávať,“ hovorí.
„Nie, ak dokážem pomôcť ďalšiemu človeku.“
Pridaj komentár