
Existujú rôzne nechutné zlozvyky. Či si to ľudia priznajú alebo nie, obhrýzanie nechtov či neumývanie rúk po použití toalety patria medzi tie najhoršie.
Ďalším hrozným zlozvykom je špáranie sa v nose. Štúdia uskutočnená v americkom Wisconsine zistila, že 91% z 1 000 opýtaných dospelých sa priznalo k tomuto zlozvyku.
Okrem toho, že „hľadanie zlata“ v nose sa považuje za nechutný zvyk, ukazuje sa, že sa pri tejto aktivite môžeme vystaviť riziku nevyliečiteľnej choroby mozgu.
Podľa amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) môže špáranie sa v nose viesť k infekcii baktériou Chlamydia pneumoniae s možným neskorším rozvojom Alzheimerovej choroby.
Chlamýdie sa zvyčajne spájajú so sexuálne prenosnými chorobami a aj je pravdou, že tento druh infekcií sú najčastejšími bakteriálnymi pohlavne prenosnými chorobami u ľudí.
Uvedená baktéria sa však spája aj s inými ochoreniami. Chlamydia pneumoniae môže vyvolať napríklad infekcie dýchacích ciest, ktoré sú vo všeobecnosti mierne. Existuje ale potenciál, že sa vyvinú do závažnejších prípadov, ktoré si budú vyžadovať liečbu antibiotikami.
Vedci varujú pred špáraním sa v nose
Baktérie často napádajú sliznicu dýchacích ciest, vrátane hrdla, priedušnice a pľúc.
V prípadoch horných dýchacích ciest môže Chlamydia pneumoniae viesť k infekciám uší, infekciám dutín a bolestiam hrdla, zatiaľ čo prípady dolných dýchacích ciest sú spojené s bronchitídou, laryngitídou a plnohodnotným zápalom pľúc.
Denník New York Post informoval o tom, ako tím vedcov z austrálskej Griffithovej univerzity skúmal teóriu, že poškodenie nosovej sliznice umožňuje prenos baktérií do mozgu.
Predpokladá sa, že takáto infekcia následne spúšťa zápal a tvorbu smrteľných amyloidných plakov spojených s Alzheimerovou chorobou.
V súčasnosti sa už objavujú správy, že sa blížime k úplnému zvráteniu Alzheimerovej choroby, no pravda je taká, že stále máme ďaleko od vyliečenia tejto hroznej choroby.
V roku 2022 tím vedcov Griffithovej univerzity skúmal, ako by baktérie Chlamydia pneumoniae mohli potenciálne ukladať amyloidný beta proteín v mozgu myší.
Riziku nákazy chlamýdiovou pneumóniou sú vystavené osoby všetkých vekových kategórií, hoci osoby staršie ako 65 rokov sú vystavené väčšiemu riziku. Ohniská nákazy sa zvyčajne vyskytujú na preplnených miestach, ako sú internáty, väznice, vojenské zariadenia, nemocnice a domovy dôchodcov.
Baktéria Chlamydia Pneumoniae má schopnosť preniknúť do mozgu cez nosové nervy, pričom gliové bunky v mozgu sa stávajú zadnými dvierkami za hematoencefalickou bariérou.
V extrémnych prípadoch sa infekcia mozgu môže vyvinúť do zhoršenia astmy, ako aj do opuchu mozgu (encefalitídy) alebo srdca (myokarditídy). Existujú tiež dlhodobé infekcie, o ktorých sa hovorí, že prispievajú k artritíde, astme a ateroskleróze (keď sa v cievach hromadí plak a cievy kôrnatejú).
Neurovedec James St John varuje:
„Sme prví, ktorí ukázali, že baktéria Chlamydia pneumoniae sa môže dostať priamo cez nos do mozgu, kde spúšťa patológie, ktoré vyzerajú ako Alzheimerova choroba. Videli sme, že sa to stalo na myšacom modeli a dôkazy sú potenciálne desivé aj pre ľudí.“
Samostatná štúdia z roku 2023 tvrdí, že Alzheimerova choroba je zrejme čiastočne spôsobená patogénmi vstupujúcimi do mozgu cez čuchový systém.
Predpokladá sa, že mikroorganizmy dokážu zmeniť bakteriálne zloženie v nose, čo vedie k chronickej infekcii mozgu nízkej úrovne, zápalom nervov a postupom času následne k Alzheimerovej chorobe.

Pridaj komentár