Tajomstvo starovekého japonského liečivého umenia Reiki: Ako skutočne funguje?

Liečivé umenie Reiki sa vykonáva a učí po celom svete už mnoho rokov. Verí sa, že jeho pôvod môže byť taký starý ako ľudstvo samotné. Súčasný vedecký výskum potvrdzuje, že ľudské myšlienky, emócie a zámery ovplyvňujú fyzický hmotný svet.

Neustále sa zvyšuje počet vedcov, najmä z oblasti kvantovej fyziky, ktorí zdôrazňujú dôležitosť štúdia faktorov, ktoré sú spojené s vedomím a jeho vzťahom k nášmu fyzickému svetu. Jedným z týchto faktorov je ľudský zámer.

Reiki v podstate využíva ľudský zámer na liečenie ochorení. Praktici zvyčajne umiestňujú svoje ruky na pacienta s cieľom usmerniť jeho energiu pomocou dotyku. Môže to byť zhruba definované ako využívanie súcitného mentálneho pôsobenia a fyzického kontaktu, energetického liečenia, šamanského liečenia, nelokálneho liečenia, alebo kvantového dotyku.

Popularita tohto druhu liečenia je veľmi veľká, čo potvrdzuje skutočnosť, že od roku 2000 pôsobí vo Veľkej Británii viac „diaľkových liečiteľov“ ako iných terapeutov, praktizujúcich akúkoľvek inú formu doplnkovej alebo alternatívnej medicíny, a to isté platí pre USA.

Kvantová fyzika potvrdzuje efektívnosť tejto liečby už dlhší čas. Napríklad Max Planck, ktorý je pôvodcom kvantovej teórie, za ktorú získal Nobelovu cenu za fyziku v roku 1918, uviedol, že „považuje vedomie za zásadné a deriváciu za vedomie.“ Tiež tvrdí, že „všetko, o čom hovoríme a čo považujeme za existujúce, predpokladá vedomie.“

Toto vzdialené liečenie zahŕňa faktory spojené s vedomím.

Eugene Wigner, známy teoretický fyzik a matematik, zdôraznil, že „nebolo možné formulovať zákony kvantovej mechaniky plným konzistentným spôsobom bez odvolávania sa na vedomie.“

Richard C. Henry, profesor fyziky a astronómie na Univerzite Johna Hopkinsa, posúva jeho myšlienku ešte ďalej vo svojom článku s názvom „Nehmotný vesmír“, uverejnenom v časopise „Nature“:

„Základný záver novej fyziky tiež uznáva, že pozorovateľ vytvára realitu. Ako pozorovatelia sa osobne podieľame na tvorbe našej vlastnej reality. Fyzici sú nútení priznať, že vesmír je „nehmotná“ štruktúra.“

Priekopnícky fyzik Sir James Jeans napísal:

„Prúd vedomostí smeruje k nesamovoľnej realite. Vesmír začína skôr vyzerať ako veľká myšlienka než ako veľký stroj. Myseľ by sa nám nikdy viac nemala javiť ako náhodný votrelec, mali by sme skôr privolávať tvorcu a veliteľa tejto ríše hmoty. Vyrovnajte sa s tým a prijmite tento nepopierateľný záver. Vesmír je nehmotný – mentálny a spirituálny.“

Je jednoducho nepochopiteľné, že i napriek existencii nespočetného množstva dôkazov potvrdzujúcich tieto myšlienky, v podobe mnohých štúdií venujúcich sa tejto téme, toto pole ostáva predmetom posmechu u mnohých predstaviteľov akademickej oblasti.

Štúdia publikovaná v Americkom časopise Čínskej medicíny (The American Journal of Chinese Medicine), ktorú môžete nájsť v Národnej knižnici medicíny v USA, preukázala, že ženy s jedinečnými schopnosťami boli a sú schopné urýchliť zrod mimoriadnych potomkov pre účely vytvorenia odolnejšieho rodu.

Uvedená štúdia zistila, že táto žena by mohla prinútiť rastlinné semená, aby z nich vyrástli výhonky a korene niekoľko cm dlhé počas 20 minút s využitím duševne premietnutej čchi energie.

Účel terapie diaľkového liečenia (DHI): Prehľad vedeckých dôkazov

Vedeli ste, že klinické štúdie testujúce účinnosť DHI prebiehajú od polovice 90. rokov 20. storočia? Seriózne vedecké skúmanie pokračuje do dnešného dňa.

I napriek publikovaným systematickým a meta-analytickým správam, z ktorých polovica sa venovala tejto téme a poskytla štatisticky významné výsledky, ďalšie štúdie sú zúfalo potrebné.

Rad štúdií zahŕňajúcich DHI pokusy na jednoduchých formách života a zvieratách, ktoré boli preskúmané s rovnakou pravdepodobnosťou výberu, tiež hlási významné štatistické výsledky.

Išlo o enzýmy, plesne, kvasinky, baktérie, rakovinové bunky, červené krvinky, fibroblasty, šľachovité bunky (tenocyty) a kostné bunky.

Diaľková duševná interakcia so živými systémami (DMILS)

Vykonané boli stovky pokusov v tejto oblasti, ktoré úzko súvisia s DHI. DMILS sa netýka liečenia, ale skôr hľadania merateľných empirických dôkazov, že jednotka A môže ovplyvniť jednotku B skôr, ako A môže vyliečiť B.

Tieto štúdie skúmajú vplyv zámeru jednotky A na fyziologický stav jednotky B – tento proces poukázal na „diaľkový zámer“. Následne sa zaoberali vplyvom pozornosti jednotky A na fyziologický stav jednotky B, kde A hľadela na B cez video spojenie s názvom „diaľkové hľadenie do očí“.

V neposlednom rade skúmali vplyv zámeru jednotky A na pozornosť alebo správanie jednotky B, ktorý je označovaný ako „diaľková dávka“.

Účinky diaľkových mentálnych interakcií sú merané pomocou elektrodermálnej aktivity (EDA), srdcovej frekvencie, objemu krvi, okysličenia krvi do mozgu a EKG.

Tieto štúdie priniesli pozoruhodné výsledky, ktoré boli úspešne zopakované v laboratóriách po celom svete.

Prehľad vedeckých dôkazov

DHI je veľmi populárne ako alternatívna liečebná metóda, ale vedecké experimenty doteraz neviedli k žiadnym klinickým výsledkom, ktoré by boli spoľahlivo odhadnuté. Ako Dean Radin (hlavný výskumník Ústavu noetických vied) tvrdí:

„Rozpor medzi pretrvávajúcou popularitou a nedostatkom klinickej efektívnosti môže byť na jednej strane spôsobený niektorými liečiteľmi, v niektorých kontextoch, ktorým sa zdá, že poskytujú vynikajúce výsledky a na druhej strane spôsobený konvenčnými RCT (randomizované kontrolované štúdie) protokolmi, ktoré môžu byť nezlučiteľné s podstatou javu DHI.“

Nástroje musia zodpovedať požiadavkám na danú tému a ak tie správne nástroje nie sú k dispozícii, musia byť navrhnuté nové. Inými slovami, nie je vhodné použiť tupé kladivo pre štúdium povrchovej štruktúry mydlovej bubliny.

Na druhej strane, DMILS experimenty, ktoré vychádzajú z diaľkového liečenia, jasnejšie poukazujú na existenciu pravých interakcií medzi ľuďmi na diaľku. Ako Dean Radin vysvetľuje, ponúka to nejaké zmeny:

„Princíp založený na dôkazoch poskytol DMILS experimentom jasnejší pohľad na existenciu pravých interakcií medzi vzdialenými ľuďmi. Predkladá nám to hádanky založené na dôkazoch hodných skutočnej pozornosti.“

Avšak mnohí výskumníci vyjadrujú na hranicu predstavy diaľkového liečenia závažný nesúhlas z dvoch dôvodov.

Prvý z nich je založený na predpoklade, že „pôsobenie na diaľku“ je nemožné, pretože narúša jeden alebo viacero fyzikálnych alebo biologických zákonov.

Druhý je založený na neurovedeckom predpoklade, že myseľ je totožná s mozgom, pričom v tomto prípade nemá zmysel myslieť si, že mozgová aktivita, ktorú my nazývame „liečebný zámer“, môže vzájomne pôsobiť s čímkoľvek mimo mozgu v našom tele.

Aj keď je úplne jasné, že liečenie na diaľku nebolo dosiaľ vedecky dokázané, DMILS účinky naozaj odhaľujú posuny vo fyziologických meradlách, dodávajúce dôveryhodnosť správam o diaľkovom liečení.

Sám Dean Radin tvrdí, že „dôsledky DHI pre základ vied epistemológie a ontológie a pre pragmatické úsilie zlepšiť zdravotné liečenie sú obrovské, hlboké a fascinujúce.“

Niekoľko ďalších zvláštnych neoverených anomálií

Pripadá mi veľmi zaujímavé uvažovať nad tým, koľko vedeckých výskumov na „psychické“ javy bolo uskutočnených americkým Ministerstvom obrany.

Napríklad v USA predstavili Hviezdnu bránu, ktorá vydržala viac ako dve desiatky rokov, než bola neočakávane uzatvorená. Jeden z najpopulárnejších projektov v rámci tohto programu bolo diaľkové pozorovanie.

Podľa odtajnenej správy, ktorá bola od tej doby publikovaná v niekoľkých časopisoch:

„Aby sme to zhrnuli, niekoľko rokov kritizovania protokolov, zdokonaľovania metód a úspešnej replikácie tohto typu diaľkového pozorovania v nezávislých laboratóriách, prinieslo značné vedecké dôkazy o realite javu diaľkového pozorovania.

Týmto výsledkom pridalo váhu zistenie, že rastie počet osôb preukazujúcich vysoko kvalitné diaľkové pozorovanie, často na ich vlastné prekvapenie… Rozvoj tejto schopnosti sa vyvinul do bodu, v ktorom hosťujúci pracovníci CIA bez predchádzajúceho oboznámenia sa s touto predstavou ju vykonali aj v kontrolovaných laboratórnych podmienkach.“

Len chcem, aby bolo jasné, že duševné javy boli skúmané na najvyšších úrovniach štátnej správy a pravdepodobne stále sú. Ktovie, aké informácie z týchto programov ostanú utajené? A prečo tak veľa výskumníkov kritizuje tento výskum, keď odborníci pracujúci na najvyšších úrovniach štátnej správy to študujú?

Táto téma vzbudila záujem nielen západných spravodajských agentúr, ale aj Čína aktívne pracuje na identifikácii jedincov s rozšírenými mimozmyslovými schopnosťami.

Napríklad dokument zverejnený v Čínskej ľudovej republike v septembri 1981 v časopise Prírodný časopis (Ziran Zazhi) s názvom „Niektoré pokusy o premiestnenie objektov vykonaných neobyčajnými schopnosťami ľudského tela“ uviedol, že „nadané deti“ boli schopné premiestniť malé fyzické predmety z jedného miesta na druhé.

Publikácia s názvom „Výnimočné funkcie ľudského tela“ tiež prezentuje niektoré mimoriadne tvrdenia, keď hovorí o veľmi presných parapsychologických javoch, zahŕňajúcich jasnovidectvo, psychokinetické javy a ďalšie.

Správa, ktorú v roku 2010 uverejnil Dong Shen, výskumný chemik na dôchodku, opisuje experiment zahŕňajúci mentálnu teleportáciu kúskov papiera von z uzavretého plastového obalu. Fascinujúce na tom je, že tieto metódy vyučovali ostatných ľudí so 40% úspešnosťou.

„Výsledky čínskych pokusov s teleportáciou môžu byť jednoducho vysvetlené ako jav ľudského vedomia, ktorý nejakým spôsobom pôsobí na pohyb alebo otáčanie skúšobných vzoriek cez 4. priestorovú dimenziu, aby boli vzorky schopné preniknúť pevnou stenou/bariérou svojich obalov bez ich porušenia.“ – Eric Davis, PhD, FBIS