Problémy s duševným zdravím dosahujú vo svete svoj vrchol ako nikdy predtým. Napriek tomu súčasné lieky zamerané iba na zmierňovanie príznakov vyvolávajú častú polemiku.
To je čiastočne dôvod, prečo ľudia prekopávajú minulosť, aby lepšie pochopili alternatívne spôsoby liečby.
Zvuky sa používali na liečbu odnepamäti
Napríklad, zvuk bol nástrojom na podporu fyzického a emocionálneho zdravia tela, odkedy si história pamätá. Bol hlboko zakorenený v dávnych kultúrach a civilizáciách.
Starovekí Egypťania využívali na liečbu nápevy so zvukom samohlások, lebo verili, že samohlásky sú posvätné.
Tibetskí mnísi používali spievajúce misy, o ktorých verili, že sú „symbolom nepoznaného“, a ktorých „vibrácie boli opisované ako zvuk manifestujúceho sa vesmíru“.
„Naše rôzne stavy vedomia sú priamo spojené so stále sa meniacim elektrickým, chemickým a architektonickým prostredím nášho mozgu.
Každodenné návyky správania a myšlienkové procesy majú schopnosť meniť stavbu mozgovej štruktúry a konektivity, ako aj neurálnochemické a elektrické neurálne oscilácie vašej mysle.“
Psychoakustika ako veda
Psychoakustika je vedecké skúmanie vnímania zvuku a výskumníkov podnietila k hľadaniu lepšieho pochopenia toho, ako by sa dala využiť ako liečba.
V roku 1973 napríklad Dr. Gerald Oster, lekár a biofyzik, vo svojej výskumnej štúdii „Auditívne rytmy v mozgu“ dokázal, ako zvuk ovplyvňuje spôsob, akým mozog absorbuje nové informácie, riadi náladu, modely spánku, hojivé odozvy a podobne a tiež to, ako rýchlo to robí.
Konkrétne frekvencie zvuku a hudby sa teda dajú využiť na tvorbu neurotransmiterov, ako je, napríklad, sérotonín – hormón šťastia.
Pre pochopenie základov zvuku v liečení musíme najprv porozumieť našim mozgovým vlnám. Jadrom našich myšlienok, emócií a správaní je komunikácia medzi neurónmi.
Mozgové vlny sa vytvárajú tým, ako elektrické impulzy pracujú v zhode s masami neurónov, vzájomne pôsobiacich jeden na druhý. Mozgové vlny sa delia na päť rôznych vlnových pásiem, o ktorých sa nazdávame, že vytvárajú spektrum ľudského vedomia.
Najpomalšie z vĺn sú vlny delta (od 0,5 do 3 Hz). Tieto najpomalšie mozgové vlny sa objavujú zväčša len v stave nášho najhlbšieho spánku.
Najrýchlejšie z vĺn sú vlny gama (25 až 100 Hz), spájané s vyššími stavmi vedomého vnímania.
Alfa vlny (8 až 12 Hz) sa objavujú vtedy, keď mozog sníva počas dňa alebo vedome vykonáva všímavosť či meditáciu.
Binaurálny rytmus a jeho vplyv na tvorbu neurotransmiterov v mozgu
Podľa logopedičky Dr. Suzanne Evansovej Morrisovej, PhD.:
Výskum ukazuje, že rôzne frekvencie dodávané cez stereoslúchadlá do každého ucha… vytvárajú rozdielový tón (alebo tiež binaurálny rytmus), keďže mozog skladá dokopy dva tóny, ktoré naozaj počuje.
Prostredníctvom monitorovania elektrickej aktivity mozgu (EEG) je rozdielový tón identifikovaný ako zmena elektrického modelu, vytváraného mozgom. Napríklad, frekvencie 200 Hz a 210 Hz vytvárajú frekvenciu binaurálneho rytmu 10 Hz (rozdiel medzi 210 Hz a 200 Hz je 10 Hz).
Monitorovanie elektrickej aktivity mozgu (EEG) ukazuje, že mozog vytvára zvýšenú 10 Hz aktivitu s rovnakou frekvenciou a amplitúdou vlnovej formy v oboch hemisférach mozgu (v ľavej a pravej hemisfére).
Uvažuje sa, že rôzne modely mozgových vĺn súvisia s produkciou istých neuroaktívnych látok (neurotransmiterov) v mozgu, dávaných do súvisu s relaxáciou a uvoľňovaním stresu, ako aj s lepším učením a kreativitou, pamäťou a podobne.
Medzi také neurotransmitery patria beta-endorfíny, rastové faktory, črevné peptidy, acetylcholín, vazopresín a sérotonín.
Séria experimentov, vykonaných odborníčkou na neuroelektrickú terapiu Dr. Margaret Pattersonovou a Dr. Iforom Capelom odhalila, ako mozgové vlny alfa zvyšujú produkciu sérotonínu.
Dr. Capel vysvetlil:
„Vieme, že každé mozgové centrum vytvára impulzy konkrétnej frekvencie na základe hlavného neurotransmiteru, ktorý vylučuje. Povedané inak, vnútorný komunikačný systém mozgu – jeho jazyk, je založený na frekvencii…
Podľa všetkého, keď doň pošleme vlny elektrickej energie o frekvencii povedzme 10 Hz, isté bunky v spodnej časti mozgového kmeňa zareagujú, lebo sa v tom frekvenčnom rozpätí zapaľujú normálne.“
Ďalší výskum medicíny zahŕňajúcej myseľ aj telo v tomto zmysle podporuje tieto presvedčenia, uvádzajúc, že bytie v stave mozgových vĺn alfa, teda 8 až 10 Hz, pripúšťa vibráciu, umožňujúcu vyššiu tvorbu sérotonínu.
Zhrnutie
Pre nás je dôležité vyrovnať sa s faktom, že prastaré medicínske postupy, nevyžadujúce si pre zmiernenie problémov ako sú stres, depresia, úzkosť a podobne vkladanie neznámych látok do našich tiel, majú svoje vedecké opodstatnenie.
No ešte fascinujúcejšia je predstava, že niečo také jednoduché ako zvuk, ako hudba, ku ktorej sme sa naučili pristupovať len ako k príjemnej zábave, navyše podporuje liečenie tela i psychiky, a že ich fungovanie bolo dokázané aj výskumom.
Ak sa obávate o svoje duševné zdravie, skúste počúvať nejaký binaurálny rytmus, aby ste vytvorili alfa vlny dĺžky 8 až 12 Hz pre tvorbu väčšieho množstva sérotonínu.
Dnes už existuje viacero aplikácií v smartfónoch, ktoré takéto zvuky generujú. V Google Play alebo v Apple Store ich vyhľadáte pomocou kľúčového slova „binaural“.
Zvuky (prípadne hudbu) je však potrebné počúvať vždy so slúchadlami, aby do každého ucha šla iná frekvencia. Bez slúchadiel by sa frekvencie „zliali“ a nemalo by to potom ten efekt.
Ďalšou možnosťou je využiť hudbu, podporujúcu v mozgu uvoľnený stav alfa. Takou je napríklad klasická hudba.
Pridaj komentár