Tím vedcov z Baylorovej lekárskej fakulty zistil, že všetci ľudia s Alzheimerovou chorobou majú mozog infikovaný jednou bežne sa vyskytujúcou kvasinkou.
Tento prelomový výskum má obrovské dôsledky na spôsob, akým sa bude Alzheimerova choroba v budúcnosti liečiť a ako sa jej dá predchádzať.
Pomocou zvieracích modelov vedci zistili, ako kvasinka nazývaná Candida albicans (C. albicans), niekedy označovaná aj za pleseň alebo hubu, vstupuje do mozgu, aktivuje imunitné mechanizmy a vytvára peptidy podobné amyloidu beta (Aβ) – čo sú toxické proteínové fragmenty spôsobujúce Alzheimerovu chorobu.
Stránka Zerohedge.com k téme uvádza:
„Predchádzajúce výskumy naznačovali, že kvasinky majú podiel na rozvoji chronických neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba, ale ich mechanizmy neboli úplne pochopené.“
Má Alzheimerova choroba mikrobiálnu príčinu?
Samostatná recenzia publikovaná v časopise NeuroSci v roku 2022 skúmala otázku, či demencia môže mať mikrobiálnu príčinu.
Na základe preskúmaných údajov dospela správa k záveru, že infekčné patogénne organizmy, ako sú kvasinky (huby, plesne), môžu zohrávať úlohu v procese, prostredníctvom ktorého sa vyvíja Alzheimerova choroba a iné formy demencie.
„Naše laboratórium má dlhoročné skúsenosti so štúdiom húb, a tak sme sa pustili do štúdia súvislosti medzi Candidou albicans a Alzheimerovou chorobou na zvieracích modeloch,“ povedal Dr. David Corry, jeden z autorov štúdie a profesor patológie, imunológie a medicíny na Baylorovej lekárskej fakulte v tlačovej správe zo dňa 17. októbra 2023.
„V roku 2019 sme informovali, že Candida albicans sa dostáva do mozgu, kde spôsobuje zmeny, ktoré sú veľmi podobné tým, ktoré sa vyskytujú pri Alzheimerovej chorobe. Súčasná štúdia rozširuje túto prácu o pochopenie molekulárnych mechanizmov rozvoja tohto ochorenia.
Naša prvá otázka bola, ako sa Candida albicans dostane do mozgu? Zistili sme, že produkuje enzýmy nazývané secernované asparágové proteázy (SAPS), ktoré narúšajú hematoencefalickú bariéru a poskytujú kvasinkám prístup do mozgu, kde následne spôsobujú poškodenie,“ povedal Yifan Wu, hlavný autor štúdie a postgraduálny doktorant v pediatrii.
Ďalším cieľom vedcov bolo zistiť, ako je mozog schopný vyčistiť vzniknutú infekciu.
Dr. Corry a jeho kolegovia vykonali predchádzajúci výskum, ktorý ukázal, že infekcia v mozgu spôsobená kvasinkou Candidou albicans môže byť u zdravých myší úplne vyliečená už za desať dní.
Tieto zistenia publikované v Nature Communications v januári 2019 ukázali, že kvasinková infekcia bola vyliečená v dôsledku dvoch mechanizmov, ktoré spustila samotná candida v špecifických mozgových bunkách nazývaných mikroglie.
Mikroglie sú typom gliových buniek umiestnených v mozgu a mieche a predstavujú približne 10 až 15 percent buniek nachádzajúcich sa v mozgu.
Mikroglie pôsobia ako primárna línia obrany imunitného systému, ktorá čistí centrálny nervový systém od patogénnych organizmov, poškodených neurónov a iného cudzieho materiálu pomocou procesu nazývaným fagocytóza.
V tejto štúdii výskumníci preukázali, že peptidy podobné Aβ-proteínom môžu byť vytvárané Candidou albicans, ktorá bola nájdená v mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou, ako aj u ľudí s inými chronickými neurodegeneratívnymi poruchami.
Čo je Candida albicans
Candida albicans je bežná huba (vo forme kvasinky) a vyskytuje sa v gastrointestinálnom trakte, v ústach, na koži a v reprodukčnom trakte väčšiny ľudí.
Ľudia a Candida albicans majú komplikovaný vzájomný vzťah, keďže väčšinu času je candida neškodná. Jednoducho je členom zdravej mikroflóry.
Ide však o jeden z mála druhov kvasiniek, ktoré spôsobujú ochorenie u ľudí a je zodpovedná za infekcie, ktoré siahajú od povrchových infekcií sliznice a kože, ako sú afty, plienkové vyrážky či vaginálne kvasinkové infekcie, až po závažnejšie infekcie, ako je invazívna kandidóza, ktorá môže ovplyvniť krv, srdce, mozog a kosti.
Infekcie spôsobené Candidou albicans sú obzvlášť nebezpečné pre ľudí s oslabeným imunitným systémom, ako sú pacienti s AIDS, ľudia podstupujúci imunosupresívnu liečbu rakoviny, pacienti s transplantovanými orgánmi a iné podobné stavy deficitu imunity.
Toto potlačenie obranyschopnosti tela je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa u niektorých ľudí rozvinú infekcie Candidy albicans po užívaní antibiotík, nakoľko dochádza k zníženiu množstva prospešných baktérií v čreve. To spôsobuje bakteriálnu nerovnováhu a umožňuje Candide albicans nekontrolovane sa množiť.
Candida dokáže prežiť aj mimo tela a má schopnosť kolonizovať každý ľudský orgán a tkanivo. Podľa Encyklopédie mikrobiológie je najčastejšou príčinou systémových plesňových infekcií.
Viac dôkazov, ktoré spájajú kvasinky s neurodegeneratívnymi chorobami
V januárovom prehľade publikovanom v medicínskom žurnále Frontiers in Immunology výskumníci skúmali úlohu kvasiniek pri autoimunitných a neurodegeneratívnych poruchách centrálneho nervového systému.
V prehľade sa uvádza, že v poslednej dobe čoraz viac dôkazov poukazuje na úlohu periférnych kvasiniek pri spúšťaní zápalu, imunitnej odpovede a zhoršovaní celého radu neinfekčných porúch centrálneho nervového systému (CNS), vrátane sklerózy multiplex, Parkinsonovej choroby a Alzheimerovej choroby.
V prehľade sa dospelo k záveru, že kvasinka môže spustiť zápal prostredníctvom rôznych mechanizmov v progresii neinfekčných ochorení centrálneho nervového systému, čo naznačuje, že je rozhodujúca pre vývoj budúcich terapeutických terapií a liečebných stratégií.
Štúdia z roku 2015 publikovaná v žurnále Scientific Reports uvádza, že niekoľko výskumníkov navrhlo možnosť, že Alzheimerova choroba môže mať mikrobiálnu príčinu. Vedci našli dôkaz, že tkanivá z centrálneho nervového systému (ktoré zahŕňajú mozog a miechu) pacientov s Alzheimerovou chorobou obsahujú bunky týchto organizmov.
Tieto bunky boli nájdené v rôznych oblastiach mozgu, vrátane vonkajšej čelnej kôry, cerebelárnej hemisféry, entorhinálneho kortexu/hipokampu a plexusu choroideus. Tieto kvasinky neboli prítomné u kontrolných jedincov, ktorí nemali Alzheimerovu chorobu.
Vedci vo svojich vzorkách identifikovali niekoľko rôznych druhov kvasiniek/húb.
Zaujímavé sú aj poznámky autorov štúdie o tom, že kvasinková infekcia sa našla aj v krvných cievach, čo by mohlo vysvetliť vaskulárnu patológiu, ktorá sa často vyskytuje u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Zistenia poskytujú zaujímavý dôkaz, že tieto plesňové infekcie sú prítomné v centrálnom nervovom systéme pacientov s Alzheimerovou chorobou, ale nie u zdravých jedincov, ktorí slúžili ako kontrolná vzorka.
Liečba kvasinkovej infekcie
Kvasinkové infekcie lekári liečia antibiotikami, no po ich vysadení sa candida často vráti späť kvôli už spomínanej narušenej mikrobiálnej rovnováhe. Trvalejšie výsledky sa dajú dosiahnuť pomocou prírodných terapií založených na posilňovaní imunitného systému.
Téme prírodnej liečby kvasinkových infekcií sa samostatne venujeme v elektronickej knihe, ktorú sme pred časom publikovali. Viac informácií o nej v slovenčine nájtede TU a o českej verzii e-knihy TU.
V knihe sa doziete o najčastejších príčinách vzniku kvasinkových infekcií, súvislostiach s inými ochoreniami, ako rozlíšiť kvasinkovú infekciu od iných druhov infekcie, kedy ísť k lekárovi, ako zabrániť nekontrolovanému množeniu Candidy albicans, ktoré prírodné stratégie účinkujú najlepšie, kedy je potrebné užívať lieky na predpis, aké sú stravovacie odporúčania a mnohé ďalšie užitočné informácie.
Pridaj komentár