Prečo máte zníženú funkciu štítnej žľazy, aj keď prijímate dostatok jódu?

Keď sa hovorí o zdraví štítnej žľazy, väčšina ľudí si okamžite predstaví jód. Nie je to náhoda. Tento stopový prvok je nevyhnutný na tvorbu hormónov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus, telesnú teplotu, činnosť srdca aj nervového systému.

Mnohí preto predpokladajú, že ak používajú jódovanú soľ, pravidelne jedia morské ryby alebo užívajú doplnky s jódom, ich štítna žľaza má všetko, čo potrebuje.

Nie vždy to však stačí.

Lekári sa pomerne často stretávajú s ľuďmi, ktorí prijímajú dostatok jódu, no napriek tomu majú zníženú funkciu štítnej žľazy alebo ich trápia typické príznaky, ako únava, zimomravosť, priberanie či problémy so sústredením.

Jedným z dôvodov môže byť nedostatok živiny, o ktorej sa hovorí podstatne menej – selénu.

Prečo samotný jód nestačí

Jód je síce základnou stavebnou súčasťou hormónov štítnej žľazy, no na ich správne fungovanie nestačí.

Štítna žľaza vytvára najmä hormón tyroxín (T4), ktorý slúži ako forma ukladaná do zásoby. Aby mohol účinne pôsobiť v bunkách, musí sa premeniť na aktívnejší hormón trijódtyronín (T3).

Túto premenu zabezpečujú enzýmy nazývané dejodázy, ktorých nevyhnutnou súčasťou je selén. Ak ho organizmus nemá dostatok, časť hormónu T4 sa nemusí premeniť na dostatočné množstvo T3.

Výsledkom je, že človek síce môže prijímať dostatok jódu, no organizmus nemusí hormóny štítnej žľazy využívať tak účinne, ako by mal.

Selén štítnu žľazu aj chráni

Význam selénu sa však nekončí pri premene hormónov.

Počas ich tvorby vznikajú látky, ktoré môžu poškodzovať bunky štítnej žľazy. Selén je súčasťou antioxidačných enzýmov, ktoré tieto reaktívne molekuly pomáhajú neutralizovať, a tým chránia tkanivo štítnej žľazy pred oxidačným poškodením.

Vedci skúmajú aj jeho úlohu pri autoimunitných ochoreniach štítnej žľazy, najmä pri Hashimotovej tyreoiditíde (autoimunitnom ochorení štítnej žľazy).

Niektoré štúdie naznačujú, že primeraný príjem selénu môže u časti pacientov znížiť hladiny protilátok alebo zmierniť niektoré ťažkosti. Dôkazy však zatiaľ nie sú natoľko presvedčivé, aby sa selén odporúčal ako samostatná liečba Hashimotovej tyreoiditídy.

Prečo môže mať veľa ľudí na Slovensku a v Česku selénu nedostatok

Obsah selénu v potravinách závisí najmä od množstva selénu v pôde, v ktorej rastú plodiny alebo z ktorej pochádza krmivo hospodárskych zvierat.

Pôdy na Slovensku, v Česku aj vo viacerých ďalších krajinách strednej Európy patria vo všeobecnosti medzi oblasti s nižším obsahom selénu. Rastliny ho preto prijímajú menej, čo sa následne odráža aj v množstve selénu v obilninách, zelenine, mäse, mliečnych výrobkoch či vajciach.

To neznamená, že každý človek trpí jeho nedostatkom. Znamená to však, že pri bežnej strave môže byť jeho príjem nižší než v oblastiach sveta, kde sú pôdy na selén prirodzene bohatšie.

Vyššie riziko nedostatočného príjmu mávajú najmä ľudia, ktorí jedia málo rýb a morských plodov, vyhýbajú sa vajciam alebo vnútornostiam, dodržiavajú veľmi jednostrannú stravu alebo trpia ochoreniami zhoršujúcimi vstrebávanie živín.

Organický a neorganický selén: aký je medzi nimi rozdiel?

Selén sa v potravinách aj doplnkoch výživy vyskytuje vo viacerých formách, ktoré možno rozdeliť na organické a neorganické.

Organické formy, najmä aminokyselina selenometionín, sa vstrebávajú veľmi dobre a organizmus si ich dokáže na určitý čas ukladať do telesných bielkovín. Aj preto patria medzi najčastejšie používané formy v kvalitnejších výživových doplnkoch.

Neorganické formy, ako seleničitan sodný alebo selenan sodný, sú tiež využiteľným zdrojom selénu. Organizmus ich však spracúva odlišne a vytvára z nich menšie zásoby.

Pre bežného človeka je najdôležitejšie vedieť, že pri odporúčaných dávkach môžu byť účinným zdrojom selénu obe skupiny. Niektoré výskumy však naznačujú, že selenometionín sa vstrebáva o niečo lepšie a dlhšie sa v organizme udrží.

Ak človek dlhodobo prijíma málo selénu alebo patrí medzi skupiny so zvýšeným rizikom jeho nedostatku, môžu byť vhodným riešením doplnky výživy. Výživové doplnky by však nemali nahrádzať pestrú stravu ani odbornú liečbu ochorení štítnej žľazy.

Ako prirodzene zvýšiť príjem selénu

Najlepší spôsob predstavuje pestrá strava.

Medzi najbohatšie zdroje selénu patria morské ryby, morské plody, vajcia, mäso, pečeň a brazílske orechy.

Práve pri brazílskych orechoch však treba myslieť na jednu dôležitú vec. Ich obsah selénu sa môže výrazne líšiť podľa miesta pestovania. Jeden orech môže obsahovať len malé množstvo selénu, zatiaľ čo iný pokryje alebo dokonca prekročí odporúčanú dennú dávku.

Preto je rozumnejšie spoliehať sa na pestrú stravu než na každodennú konzumáciu väčšieho množstva brazílskych orechov. Pri ich pravidelnej konzumácii zvyčajne postačuje len 1 až 2 orechy denne.

Koľko selénu človek potrebuje?

Odporúčaný denný príjem pre dospelých predstavuje približne 60 mikrogramov denne pre ženy a 70 mikrogramov denne pre mužov.

Vo väčšine prípadov možno toto množstvo pokryť pestrou stravou.

Ak sa rozhodnete pre doplnky výživy, neprekračujte odporúčané dávkovanie výrobcu a nekombinujte viacero prípravkov obsahujúcich selén bez jasného dôvodu.

Prečo sa neoplatí prijímať príliš veľa selénu

Aj pri seléne platí, že viac nemusí znamenať lepšie.

Dlhodobý nadmerný príjem môže viesť k selenóze. Medzi jej typické príznaky patrí kovová alebo cesnaková pachuť v ústach, tráviace ťažkosti, lámavosť nechtov a vypadávanie vlasov.

Pri výrazne vyšších dávkach môže dôjsť aj k poškodeniu nervového systému.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil pre dospelých najvyšší tolerovateľný denný príjem na 255 mikrogramov denne. Túto hranicu možno prekročiť najmä kombináciou viacerých doplnkov alebo pravidelnou konzumáciou väčšieho množstva brazílskych orechov.

Záver

Jód je pre správnu činnosť štítnej žľazy nevyhnutný, no nie je jedinou živinou, od ktorej závisí jej fungovanie. Dôležitú úlohu zohráva aj selén. Pomáha premieňať hormóny štítnej žľazy na ich aktívnu formu a zároveň ju chráni pred oxidačným poškodením.

Ak teda máte zníženú funkciu štítnej žľazy napriek tomu, že prijímate dostatok jódu, jednou z možných príčin môže byť aj nedostatočný príjem selénu. Nejde však o jediný faktor. Na funkciu štítnej žľazy vplývajú aj genetické predispozície, autoimunitné ochorenia, niektoré lieky, ďalšie živiny či celkový zdravotný stav.

Správna funkcia štítnej žľazy nezávisí od jednej živiny. Rozhoduje ich vzájomná spolupráca – a práve selén patrí medzi tie, na ktoré sa často zabúda.

Prírodná liečba štítnej žľazy

O ďalších príčinách chorej štítnej žľazy a jej prírodnej liečbe podrobne píšeme v elektronickej knihe. Viac informácií o nej nájdete TU (o jej českej verzii TU).

V e-knihe sa dozviete všetko potrebné pre liečenie rôznych diagnóz spojených so štítnou žľazou – tak zníženej, ako aj zvýšenej funkcie štítnej žľazy. Ďalej sa dočítate o odporúčaniach ohľadne stravy, byliniek a vitamínových doplnkoch, ktoré 4 veci môžu na vašej štítnej žľaze napáchať doslova spúšť a mnoho ďalších dôležitých informácií.