Pred priemyselným vekom sa nemocnice stavali ako katedrály, aby pozdvihli dušu a upokojili myseľ. Nemocnice boli zdobené rezbami, umeleckými dielami, kvetmi a voňavkami.
„Moderné“ nemocnice sú stavané bez ohľadu na ducha, oko či dušu. Sú holé, pripomínajú skôr väzenia ako chrámy. Sú navrhnuté tak, aby koncentrovali myseľ na bolesť, strach a smrť.
Okná sú umiestňované tak, aby z nich pacienti nevideli (a aj keby videli, pravdepodobne by nevideli nič fascinujúce, len odpadkové koše, klimatizačné jednotky, prípadne múry vedľajšej budovy). Ak sú okná s dobrým výhľadom, potom tieto okná budú po stranách kancelárií s byrokratmi. Najlepšie platení byrokrati majú najlepší výhľad.
Pacienti však nie sú v ohrození len preto, že nemocnice sú zle navrhnuté a zle riadené. Jeden z dôvodov, prečo už nemocnice nie sú vhodné pre chorých ľudí, je fakt, že „moderné a ambiciózne“ zdravotné sestry chcú viac administrovať ako ošetrovať.
V dávnych časoch boli zdravotné sestry najímané a školené na opatrovanie. Ašpirujúce sestry (väčšinou, ale nie výlučne ženy) boli inšpirované túžbou starať sa o pacientov a liečiť.
Ošetrovateľstvo bolo vznešené povolanie. Kľúčovým slovom bola starostlivosť. Najlepšie pracovné miesta v tejto profesii zastávali sestry z oddelenia opatrovateľstva – všetky z nich mali úzky a každodenný kontakt s pacientmi.
Je smutné, že dnešná kariérna štruktúra znamená, že zdravotné sestry, ktorých túžbu po ošetrovaní sprevádzajú čo i len tie najmenšie ambície, rýchlo postúpia po rebríčku do bodu, kedy s pacientmi trávia veľmi málo času.
Mnohé staršie sestry dnes trávia celé dni zatvorené vo svojich kanceláriách, pozerajú do obrazoviek počítačov a vypĺňajú hodnotiace formuláre.
Mnohé zdravotné sestry sa považujú za nadradené pre podradné úlohy ošetrovateľstva. Manuálnu prácu často prenechávajú nevyškolenému personálu. Zavedením titulov pre sestry sa veci ešte zásadne zhoršili tým, že sa z praktického povolania stalo povolanie s akademickými ambíciami.
Moderná kariérna štruktúra sestier vzala pacientom tie najlepšie sestry. Snaha o túto kariérnu štruktúru bola poháňaná povýšeneckým a úplne nepresným konceptom – že ošetrovateľstvo je ponižujúce.
Dnes mnohé zdravotné sestry neláka do tejto profesie túžba starať sa o chorých, ale platy, výhody, autorita a kariérna štruktúra, ktorá ich odvedie od praktickej práce. Systém je navrhnutý tak, aby do ošetrovateľstva pritiahol presne tých nesprávnych ľudí.
Skutočné praktické ošetrovateľstvo vykonáva z veľkej časti mladší personál. To je nepochybne jeden z dôvodov, prečo sú moderné nemocnice také zlé a to je dôvod, prečo sú vážne nemocničné infekcie v súčasnosti také rozšírené.
To je tiež dôvod, prečo sú sestry príliš často hrubé a ľahostajné k pacientom a prečo je v toľkých nemocniciach pravdepodobnejšie, že zhluky sestier majú stretnutia (vhodnejšie nazývané prestávky na kávu), než aby skutočne pomáhali pacientom.
To je napríklad aj dôvod, prečo sú tisíce starších pacientov ponechaní v bolestiach, zomierajú od hladu alebo na dehydratáciu, sú ponechaní v špinavej posteľnej bielizni, prípadne ignorovaní a bez dôstojnosti, zatiaľ čo zdravotné sestry „vybavujú papiere“.
Pacienti opakovane hlásia, že ich sestry nedvíhajú z postele (niektoré nemocnice majú na stenách dokonca plagáty so sloganom „Sestry nie sú vzpierači“), nepomôžu im nakŕmiť sa, neprinesú posteľné obliečky, nepostelú postele, neurobia nič pre pacientov s bolesťou alebo úzkosťou a nereagujú na stlačenie tlačidla pre privolanie pomoci.
Skrátka, nerobia nič z toho, čo by sestry tradične mali robiť. Nemajú záujem o upokojenie pacienta, liečenie alebo pomoc, pretože aj na celkom nízkych úrovniach sa stali kariérnymi administrátorkami s ambíciami.
V mnohých nemocniciach sú pacienti, ktorí dokážu vstať z postele tí, čo nakoniec vykonávajú všetku ošetrovateľskú prácu pre druhých pacientov, ktorí to nedokážu.
Zastavte sestričku v modernej nemocnici a požiadajte ju, kde sa dá nájsť taký a taký pacient, alebo ako sa tomu pacientovi darí, a pravdepodobne sa stretnete s prázdnym pohľadom bez záujmu. Nevedia a veľmi ich to ani nezaujíma.
Aby ste dnes prežili pobyt v nemocnici, musíte byť silní a zdraví.
Záver
Táto esej je prevzatá z knihy „101 vecí, ktoré som sa naučil“ od uznávaného britského lekára Dr. Vernona Colemana. Kniha je dostupná na Amazone.
Tento článok je síce napísaný lekárom pôvodom z Veľkej Británie, no v mnohých oblastiach je situácia v nemocniciach veľmi podobná aj u nás. Samozrejme, česť všetkým výnimkám.
Milan
Je to úplná pravda.Zažil som to pred polrokom v slovenskej nemocnici.Kto chce umrieť,nech sa nechá hospitalizovať.
Barbara
Súhlasím! A to nielen pre sestry, sú aj iné aspekty, prečo do nemocnice nie! Už dávno som pochopila, že naše babičky prečo sa bránili hospitalizácii! Naposledy, čo som bola v nemocnici, nechali ma celú noc zvýjať sa v bolestiach brucha od infúzie (proti bolestiam chrbtice), lebo službukonajúci lekár sa ani neunúval pozrieť na mňa a na neurologickom oddelení nemali Nospu… veľa veci nemajú. Doma som ju mala a aj harmančekový čaj + termofor by mi pomohol – od tej doby ani pohotovosť, ani nemocnica neprichádza do úvahy, radšej smrť doma ako u nich sa trápiť!
maria
Prosím ozvite sa nám, založili sme o.z.
Eva Gemeriová
Mám záujem pomáhať
maria
Zažili sme niečo podobné. Založili sme o.z. Hľadáme dobrých ľudí aj zo zdravotníctva. Prosím napíšte nám
Barbara
Mária, komu adresujete tú výzvu? Redakcii, či komentujúcim? A kam a ako sa majú ozvať?!
redakcia
Ak redakcii, tak je to zvláštny spôsob komunikácie a zanechávania výziev cez komentáre namiesto priameho kontaktovania.
Navyše, ak máte nejaký podnet, tak mali by ste s ním osloviť vy toho, komu ho chcete predstaviť. To akože my máme zavolať vám, že teda „ozývame sa“. Nezdá sa vám to divné? Nevieme prečo, načo, kvôli čomu – len tak sa máme ozvať? Mali by ste trocha popracovať na spôsobe komunikácie, lebo takto to neznie príliš profesionálne.