Vírusy sú zväčša známe svojou agresívnou a nákazlivou povahou. Naše napredujúce vedecké poznanie by však mohlo zmeniť spôsob, akým liečime niektoré ochorenia.
Je pravda, väčšina vírusov má so svojimi hostiteľmi patogénny vzťah – čo znamená, že spôsobujú celý rad ochorení, počnúc miernou nádchou až po vážne stavy, ako napríklad ťažký akútny respiračný syndróm.
Fungujú tak, že napadnú hostiteľskú bunku, prevezmú jej bunkovú mašinériu a vylučujú nové vírusové častice, ktoré pokračujú v infikovaní ďalších buniek a spôsobujú ochorenie.
No nie všetky sú zlé. Niektoré vírusy dokážu v skutočnosti zabíjať baktérie, kým iné dokážu bojovať proti nebezpečnejším vírusom. A tak podobne ako ochranné baktérie (probiotiká), máme v našom tele aj niekoľko ochranných vírusov.
(Poznámka redakcie: Existuje aj teória, ktorá hovorí, že vírusy ako také neexistujú a ide len o takzvané exozómy, ktoré sú produktom samotných buniek určené na medzibunkovú signalizáciu. Túto teóriu však v tomto článku rozoberať nebudeme.)
Ochranné „fágy“
Bakteriofágy (alebo tiež „fágy“) sú vírusy, ktoré infikujú a ničia konkrétne baktérie. Nachádzajú sa v sliznicovej výstelke tráviaceho, respiračného a reprodukčného traktu.
Sliz je hustá, želatíne podobná hmota, tvoriaca fyzickú bariéru proti útočiacim baktériám a chrániaca pred nakazením bunky, ktoré sú pod ňou. Nedávny výskum naznačuje, že fágy prítomné v slize sú súčasťou nášho prirodzeného imunitného systému, chrániaceho ľudské telo pred útočiacimi baktériami.
Fágy sa v skutočnosti takmer sto rokov využívajú na liečbu dyzentérie, sepsy spôsobenej zlatým stafylokokokm (Staphylococcus aureus), salmonelových a kožných infekcií. Záujem opäť pritiahli vďaka pokračujúcemu nárastu infekcií vzdorujúcich antibiotikám.
Nedávno fágy úspešne použili na liečbu závažnej infekcie rezistentnej na antibiotiká u tínedžera vo Veľkej Británii, ktorý bol údajne na pokraji smrti.
Dnes sa fágy geneticky upravujú. Jednotlivé kmene fágov sa testujú proti cieľovým baktériám a tie najúčinnejšie kmene sa purifikujú do silnej koncentárie.
Tie sa ukladajú buď ako bakteriofágové zásoby (koktaily), ktoré obsahujú jeden alebo viac kmeňov fágov a dokážu sa zamerať na širokú skupinu baktérií, alebo ako prispôsobené bakteriofágy, ktoré sa zacieľujú na konkrétne baktérie.
Pred liečbou sa z nakazenej oblasti pacienta spraví výter, ten sa kultivuje v laboratóriu kvôli určeniu bakteriálneho kmeňa a testuje terapeutickými fágovými koktailami.
Liečbu je možné bezpečne podávať orálne, aplikovať priamo na rany alebo bakteriáklne lézie, či dokonca natierať na infikované povrchy. Prebiehajú klinické testy intravenózneho podávania fágov.
Prospešné vírusové infekcie
V mladom veku sú vírusové infekcie dôležité na zaistenie správneho vývoja našich imunitných systémov. Okrem toho je imunitný systém stále stimulovaný systémovými vírusmi v nízkych hladinách, postačujúcich na vytvorenie odolnosti voči ďalším infekciám.
Niektoré vírusy, s ktorými sa stretávame, chránia ľudí pred nakazením inými patogénnymi vírusmi.
Napríklad, latentné (nesymptomatické) vírusy herpesu môžu pomáhať prirodzeným ľudským zabijáckym bunkám (konkrétnemu druhu bielych krviniek) identifikovať rakovinové bunky a bunky infikované inými patogénnymi vírusmi.
Vyzbrojujú prirodzené zabijácke bunky antigénmi (cudzou látkou, ktorá dokáže v tele vyvolať imunitnú reakciu), čo im umožní identifikovať nádorové bunky.
U vírusov tu ide jednak o taktiku prežitia, aby dlhšie vydržali vo svojom hostiteľovi, a tiež aby sa zbavili konkurenčných vírusov a zabránili im hostiteľa poškodiť. V budúcnosti by mohli byť modifikované verzie takýchto vírusov potenciálne využité k zacieleniu na rakovinové bunky.
Pegivírus C alebo tiež GBV-C je vírus, ktorý nevyvoláva klinické symptómy. Viaceré štúdie dokázali, že pacienti s HIV infikovaní GBV-C žijú dlhšie v porovnaní s pacientmi ním neinfikovanými.
Vírus spomaľuje postup ochorenia tým, že blokuje hostiteľské receptory, požadované pre vstup vírusu do bunky a podporuje uvoľňovanie vírus detekujúcich interferónov a cytokínov (bielkovín vytváraných bielymi krvinkami, ktoré aktivujú zápal a odstraňovanie nakazených buniek či patogénov).
V inom prípade bolo dokázané, že norovírusy chránia črevá myší, ktorým boli podávané anitibiotiká. Po zabití ochranných črevných baktérií antibiotikami sa myši stali náchylné na črevné infekcie.
V neprítomnosti dobrých baktérií však boli tieto norovírusy schopné chrániť svojich hostiteľov.
Budúcnosť liečivých vírusov
Súčasná technológia nám umožnila lepšie pochopiť zložitosti mikrobiálnych komunít, ktoré sú súčasťou ľudského tela. Teraz vieme, že okrem dobrých baktérií existujú aj prospešné vírusy, prítomné v čreve, koži a dokonca i krvi.
Naše chápanie tejto vírusovej zložky je zatiaľ zväčša len v plienkach. Má však obrovský potenciál pomôcť nám pochopiť vírusové infekcie a, čo je dôležité, ako bojovať s tými zlými.
Mohlo by tiež osvetliť evolúciu ľudského genómu, genetických chorôb a vývoj génových terapií.
Pridaj komentár