Celé týždne ste žili pod veľkým tlakom. V práci sa kopili termíny, doma pribúdali povinnosti a voľného času bolo čoraz menej. Napriek tomu ste fungovali. Každý deň ste zvládli všetko, čo bolo treba.
A potom to zrazu skončilo.
Projekt bol odovzdaný, dovolenka sa začala alebo sa konečne uzavrelo náročné obdobie. Človek by čakal úľavu. Namiesto nej sa však dostavila únava. Rozbolela vás hlava, objavilo sa prechladnutie a namiesto prívalu energie ste mali chuť celý deň prespať.
Možno ste si povedali, že ste ochoreli práve vo chvíli, keď ste konečne mohli začať oddychovať.
Ak ste niečo podobné zažili, nie ste sami. Mnohí ľudia totiž nepociťujú najväčšie následky stresu v čase, keď sú pod najväčším tlakom, ale až po jeho odznení. Tento jav si už dávnejšie všimli lekári aj psychológovia a v posledných rokoch sa mu venuje čoraz viac výskumov.
Ako stres dokáže udržať telo vo výkone
V stresovej situácii sa organizmus prepne do pohotovostného režimu. Mozog vyšle signály, ktoré vedú k uvoľňovaniu adrenalínu a kortizolu – hormónov pripravujúcich telo na vyšší výkon.
Adrenalín zrýchľuje tep a zvyšuje pripravenosť svalov na okamžitú akciu. Kortizol zasa zabezpečuje dostatok energie pre mozog aj svaly. Popritom dočasne obmedzuje procesy, ktoré nie sú v danej chvíli nevyhnutné, napríklad časť imunitných reakcií, trávenie či opravu poškodených tkanív.
Je to veľmi účinný mechanizmus. Vďaka nemu dokáže človek zvládnuť aj situácie, ktoré by sa za bežných okolností zdali nad jeho sily. Aj preto počas náročných období často fungujeme lepšie, než by sme čakali, a únavu si takmer neuvedomujeme.
Stres nás zvyčajne nevyčerpá vtedy, keď bojujeme. Skutočný dopad pocítime až vo chvíli, keď telo zistí, že boj sa skončil.
Skutočný účet prichádza až neskôr
Len čo napätie povolí, hladiny stresových hormónov začnú klesať. Väčší priestor dostane parasympatický nervový systém, ktorý riadi oddych, trávenie a regeneráciu.
Práve v tejto chvíli si organizmus akoby dovolil priznať, koľko energie počas uplynulých dní alebo týždňov spotreboval.
Objaviť sa môže výrazná únava, bolesti hlavy, napätie vo svaloch, horší spánok alebo väčšia náchylnosť na infekcie.
Dobré prirovnanie ponúka fungovanie firmy počas krízy. Všetci riešia len to, čo je nevyhnutné. Menej naliehavé úlohy zostávajú bokom. Až keď kríza pominie, príde čas dobehnúť všetko odložené.
Naše telo sa správa veľmi podobne.
Stres dokáže na čas utlmiť aj bolesť
Málokto vie, že stres môže dočasne zmeniť aj spôsob, akým vnímame bolesť. Okrem adrenalínu totiž organizmus uvoľňuje aj endorfíny – látky, ktoré prirodzene tlmia bolestivé podnety.
Nie je preto nič nezvyčajné, ak si počas náročného obdobia takmer nevšimnete bolesti chrbta, napätie vo svaloch alebo drobné zranenia. Keď však pohotovostný režim skončí, tento ochranný účinok postupne mizne a zrazu máte pocit, akoby vás bolelo celé telo.
Niečo podobné sa deje aj v psychike. Emócie, ktoré sme počas stresu potláčali, sa často ozvú až vo chvíli, keď sa situácia upokojí. Smútok, úzkosť alebo plač preto nemusia znamenať, že sa niečo zhoršilo. Skôr môžu byť dôkazom toho, že mozog už nemusí všetku energiu venovať zvládaniu krízovej situácie.
Keď ochorieme práve počas voľna
Lekári si tento jav všimli už dávnejšie. Niektorí ľudia ochorejú práve počas prvých dní dovolenky alebo krátko po skončení mimoriadne náročného obdobia. Označuje sa ako leisure sickness, teda „choroba vo voľnom čase“.
Hoci nejde o oficiálnu lekársku diagnózu, viaceré štúdie naznačujú, že sa častejšie objavuje u ľudí s vysokou pracovnou záťažou, ktorí majú problém úplne vypnúť aj po skončení stresového obdobia.
Za týmto javom pravdepodobne stojí viac mechanizmov naraz. Jedným z nich je zmena fungovania imunitného systému.
Počas dlhodobého stresu bývajú niektoré funkcie imunity utlmené. Keď napätie ustúpi, telo sa začne vracať do svojho prirodzeného nastavenia a práve vtedy sa môžu naplno prejaviť vírusy alebo zápalové procesy, ktoré boli dovtedy pod kontrolou.
Svoje robí aj nahromadená únava, nedostatok spánku a celkové vyčerpanie. Preto zvyčajne nejde o jedinú príčinu, ale o kombináciu viacerých faktorov.
Nie každý reaguje na stres rovnako
Hoci je únava po náročnom období bežná, neznamená to, že ju zažije každý. Organizmy reagujú rozdielne a rozhoduje o tom viac faktorov.
Svoju úlohu zohráva dĺžka aj intenzita stresu, kvalita spánku, fyzická kondícia, stravovanie či genetické predispozície. Veľa závisí aj od toho, či si človek počas náročných dní našiel aspoň krátky priestor na oddych. Aj niekoľko minút vedomej regenerácie denne môže znížiť následky dlhodobého vypätia.
Aj preto môžu dvaja ľudia prežiť tú istú situáciu úplne odlišne. Jeden sa po jej skončení rýchlo zotaví, zatiaľ čo druhý zápasí s únavou alebo dokonca ochorie.
Čo môžete pre svoje telo urobiť
Po skončení náročného obdobia máme často chuť dobehnúť všetko, čo sme odkladali. Práve vtedy však telo potrebuje niečo iné – čas na obnovu.
Ak ste boli dlhší čas pod výrazným tlakom, skúste prvé dva či tri dni vedome spomaliť. Nemusíte ležať celý deň v posteli, no nemusíte ani okamžite plánovať ďalšie veľké úlohy.
Regeneráciu podporí najmä:
- dostatok kvalitného spánku,
- pokojný pohyb, napríklad prechádzka alebo ľahká turistika,
- pravidelná strava s dostatkom bielkovín, vitamínov a minerálov,
- obmedzenie alkoholu, ktorý zhoršuje kvalitu spánku,
- niekoľko minút pomalého dýchania, meditácie alebo pobytu v prírode.
Nejde o lenivosť ani o stratu času. Ide o prirodzenú súčasť procesu, počas ktorého organizmus opravuje to, čo musel počas stresu odsunúť bokom.
Únava je niekedy len účet, ktorý telo vystaví za výkon podávaný celé týždne.
Kedy je namieste spozornieť
Ak únava trvá niekoľko dní, býva to po náročnom období celkom bežné. Ak však pretrváva celé týždne, opakovane sa vracia alebo ju sprevádzajú ďalšie výrazné ťažkosti, netreba všetko automaticky pripisovať stresu.
Podobné príznaky môžu súvisieť aj s poruchami spánku, ochoreniami štítnej žľazy, anémiou, depresiou alebo inými zdravotnými problémami. Ak výrazne ovplyvňujú každodenný život, je rozumné poradiť sa s lekárom.
Telo sa neláme počas boja
Keď sa po náročnom období cítite horšie než počas neho, nemusí to znamenať, že sa s vaším telom deje niečo zlé. Je celkom možné, že práve teraz začína robiť to, na čo dovtedy nemalo priestor.
Počas stresu smeruje väčšina energie tam, kde je najviac potrebná. Obnova organizmu ide dočasne bokom. Keď tlak povolí, telo sa môže konečne venovať tomu, čo celé dni alebo týždne odkladalo.
Možno teda nie je najväčším problémom samotný stres. Často podceňujeme skôr obdobie, ktoré prichádza po ňom.
Preto si po veľkom vypätí doprajte oddych bez výčitiek. Regenerácia nie je odmena za dobre vykonanú prácu. Je to biologická potreba, bez ktorej telo nedokáže dlhodobo fungovať.
Telo sa najčastejšie neláme vtedy, keď bojuje. Až po boji nám ukáže, koľko síl ho víťazstvo stálo.
Keď vás teda po skončení náročného obdobia zaplaví únava, skúste sa na ňu pozrieť inak. Nemusí byť znakom slabosti. Môže to byť prvý okamih po dlhom čase, keď si vaše telo konečne dovolilo prestať bojovať a začať sa zotavovať.
Pridaj komentár