Dlhodobá štúdia uskutočnená na veľkej skupine starších dospelých objavila bežnú dennú aktivitu, po ktorej mali účastníci približne polovičné riziko demencie v porovnaní s ich kolegami v rovnakom veku, ktorí túto aktivitu nevykonávali.
No a najlepšie na tej aktivite je, že si nevyžaduje žiadnu fyzikú námahu, ktorá by mohla byť pre mnohých starých ľudí prekážkou. Ide o pravidelné používanie internetu.
Holdovanie internetu je často označované za negatívum, no v tomto prípade výskum zistil presný opak – a najmä pokiaľ sa jedná o starších používateľov.
Účastníci výskumu používajúci internet od 6 minút do 2 hodín denne mali podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Journal of the American Geriatrics Society (Žurnál americkej geriatrickej spoločnosti) najnižšie riziko rozvoja demencie.
Autori uviedli, že verejná diskusia o používaní internetu sa často točí okolo problematického používania internetu – najmä medzi deťmi a dospievajúcimi.
Vedci si ale všimli, že rozdiel v riziku demencie u starších ľudí v závislosti od ich používania internetu zostal aj po vylúčení vplyvu vzdelania, etnickej príslušnosti, pohlavia a známok kognitívneho poklesu na začiatku štúdie.
Štúdie často spájajú veľké množstvo času stráveného na internete s rôznymi nepriaznivými stavmi. Internet však tvorí aj chrbticu modernej ekonomiky a zábavy – poskytuje množstvo kognitívne pútavého obsahu, ku ktorému je relatívne jednoduchý prístup.
Okrem toho vedci už predtým ukázali, že online angažovanosť môže spôsobiť, že jednotlivci budú odolnejší voči mentálnemu úpadku a fyziologickému poškodeniu mozgu, ktoré sa rozvíja, keď ľudia starnú. To môže zase pomôcť starším ľuďom kompenzovať starnutie mozgu a znížiť riziko demencie.
Takýmto spôsobom používanie internetu dokáže pomôcť predĺžiť kognitívne zdravú dĺžku života.
Predchádzajúce štúdie tiež ukázali, že používatelia internetu majú tendenciu mať lepší celkový kognitívny výkon, verbálne uvažovanie a pamäť ako ľudia, ktorí internet nepoužívajú.
Väčšina z týchto štúdií však nesledovala zmeny v priebehu času alebo ich sledovala veľmi krátko. Nedalo sa teda určiť, či používanie internetu pomáha udržiavať kognitívne funkcie alebo či jednotlivci s lepšími kognitívnymi funkciami využívajú internet častejšie.
Vo svojom článku autorka štúdie Dr. Virginia Changová a jej kolegovia chceli preskúmať, ako je riziko rozvoja demencie spojené s tým, či dospelí pravidelne používajú internet. Zaujímalo ich aj to, ako sa táto súvislosť mení v čase a ako vplýva celkové obdobie používania internetu v neskorej dospelosti na zníženie rizika demencie.
Nakoniec chceli zistiť, či môže dôjsť aj k nepriaznivému účinku nadmerného používania internetu, a to skúmaním súvislosti medzi rizikom demencie a denným počtom hodín strávených na internete.
Ako prebiehala štúdia
Výskumníci sledovali viac ako 18 000 dospelých bez demencie a analyzovali údaje zo štúdie s názvom The Health and Retirement Study (Štúdia zdravia a dôchodcovského veku) a z pokračujúceho prieskumu reprezentatívnej vzorky starších dospelých v USA vo veku 50 a viac rokov.
Všetkých 18 154 účastníkov sa narodilo pred rokom 1966 a na začiatku obdobia analýzy boli vo veku 50 až 65 rokov. Stredná doba sledovania účastníkov, ktorých údaje boli analyzované v tejto štúdii, bola osem rokov, ale u niektorých to bolo až 17 rokov.
Analýza údajov sa uskutočnila od septembra 2021 do novembra 2022. Výskumníci skúmali vzťah medzi používaním internetu a vzdelaním, etnickou príslušnosťou, pohlavím a generáciou.
Okrem toho skúmali, či sa riziko demencie líšilo podľa kumulatívneho obdobia používania internetu, aby zistili, či začatie alebo pokračovanie používania v starobe moduluje následné riziko.
Štúdia uskutočnila rozhovory s účastníkmi každý druhý rok od roku 2002, ktoré sa pýtali na ich používanie internetu, vrátane frekvencie, trvania a účelu používania internetu.
Hodnotenie demencie sa tiež vykonávalo každý druhý rok prostredníctvom upraveného telefonického rozhovoru pre vyhodnotenie kognitívneho stavu. Autori štúdie vypočítali, ako dlho účastníci žili bez demencie. Vo svojej analýze použili aj rôzne demografické údaje o účastníkoch.
Čo ukázala štúdia
V priebehu rokov sa monitorovalo používanie internetu, ako aj pokles kognitívnych funkcií. Analýza údajov ukázala nasledovné:
- 65% účastníkov boli pravidelní používatelia internetu a 35% boli nepravidelní používatelia
- 21% zmenilo svoje návyky pri používaní internetu počas sledovaného obdobia, zatiaľ čo 53% ich nezmenilo
- 26% vypadli z prieskumu
- 8% zomrelo počas obdobia sledovania alebo prekonalo inú príhodu, preto boli vylúčení z ďalšej analýzy
- u 5% účastníkov sa počas skúmaného obdobia rozvinula demencia
Pravidelní používatelia internetu mali 1,54% pravdepodobnosť, že sa u nich rozvinie demencia. Toto riziko bolo až 10,45% pre nepravidelných používateľov internetu.
Keď sa analyzoval čas do rozvoja demencie, výsledky ukázali, že jej riziko u bežných používateľov internetu bolo o 57% nižšie ako u nepravidelných používateľov.
Zistenia ukázali, že vzťah medzi rizikom demencie a dennými hodinami používania internetu bol v tvare U.
Dospelí, ktorí používali internet medzi 6 minútami a 2 hodinami denne, mali najnižšie riziko demencie. Toto riziko bolo oveľa vyššie u dospelých, ktorí nepoužívali internet vôbec, ale tiež sa postupne zvyšovalo s každodenným používaním internetu nad 2 hodiny denne.
Autori štúdie uviedli:
„Naše zistenia poukazujú na dôkaz digitálnej priepasti v kognitívnom zdraví dospelých vo vyššom veku. Konkrétne dospelí, ktorí pravidelne používali internet, mali približne polovičné riziko demencie ako dospelí, ktorí tak nerobili.“
Poznámka
Štúdia má aj isté obmedzenia, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Je pozoruhodné, že použité hodnotenie demencie nemusí úplne súhlasiť s klinickými diagnózami demencie.
Štúdia navyše zahŕňala iba jedincov bez demencie na začiatku štúdie a vylúčila jedincov, u ktorých sa demencia vyvinula príliš skoro. Výsledky by teda nemuseli byť rovnaké, ak by do štúdie boli zahrnutí aj títo jedinci, ktorí sú súčasťou bežnej populácie.
Pridaj komentár