Na polostrove Nicoya sa ľudia bežne dožívajú 100 až 110 rokov. Čomu za to vďačia?

Podobne ako v Okinawe v Japonsku, na Kaukaze v Arménsku alebo na Sardínii, aj na malebnom polostrove Nicoya v stredoamerickej krajine Kostarika sa ľudia môžu pochváliť jednou z najvyšších mier dlhovekosti na svete.

Nie je nič neobvyklé, keď sa obyvatelia tohto polostrova dožívajú v starobe 90, 100 alebo aj 110 rokov.

Nicoya sa nachádza v severozápadnej časti Kostariky, južne od nikaragujskej hranice. Polostrov Nicoya (asi 130 km dlhý a 48 km široký) je panenskou krajinou plnou pláží, luxusných dovolenkových stredísk, zalesnených kopcov, fariem a pasienok.

Podľa televízie ABC News je väčšina zo 75.000 ľudí, ktorí tu žijú, zamestnaných predovšetkým v poľnohospodárstve alebo ako robotníci či kovboji. Takto to tu funguje už po stáročia.

Nicoya patrí tiež medzi najsuchšie časti krajiny a zároveň je pomerne izolovaná.

Dan Buettner je autor, ktorý sa venoval štúdiu takzvaných modrých zón na celom svete (Poznámka redakcie: Termín „modré zóny“ (blue zones) sa používa na označenie tých miest vo svete, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku).

„60 ročný v Kostaričan má viac ako štvornásobne väčšiu šancu dožiť sa 90 rokov v porovnaní so 60 ročným Američanom,“ povedal Dan Buettner pre National Geographic.

„A pritom, kostarická vláda minie na účely verejného zdravotníctva iba jednu pätnástinu v porovnaní s vyspelými krajinami.“

Tajomstvo dlhovekosti Nicoya

Tajomstvo dlhovekosti v Nicoyi je podľa neho ukryté v stravovaní, vykonávanie aktivít s nízkou intenzitou a obklopení sa počas svojho života blízkymi – rodinou a priateľmi.

Kostaričania celkovo (nielen v Nicoyi) majú oficiálne najnižšiu úmrtnosť v strednom veku na svete, ale aj vysokú pravdepodobnosť dožitia sa 100 alebo viac rokov.

Z celkového počtu obyvateľov asi 4,5 milióna je oficiálne hlásených 417 storočných a väčšina z nich žije práve v Nicoyi. Pre Kostaričanov je charakteristická dlhovekosť, nízka miera rakoviny, znížený výskyt kardiovaskulárnych chorôb a nízka miera obezity.

Takže, aké je tajomstvo nielen Kostaričanov, ale všetkých ľudí žijúcich v modrých zónach?

Podľa Buettnera a jeho výskumu dôvodom ich dlhovekosti sú:

1. Pitie minerálnych vôd. Miestne vody v Nicoyi sú mimoriadne bohaté na vápnik a horčík. Tým posilňujú kosti a svaly.

2. Miestni ľudia veria v Boha a táto viera je súčasťou ich denných návykov.

3. Spia osem hodín denne.

4. Súčasťou ich každodennej stravy je ryža, kukurica, skorocel, fazuľa, ako aj ovocie bohaté na vitamín C.

5. Neprejedajú sa.

6. Nekonzumujú príliš veľa červeného mäsa.

7. Nie je pre nich typické fajčenie.

8. Trávia denne dostatok času na slnku, aby získali potrebný vitamín D.

Majú dôvod žiť, takzvaný „reason to live“. Čiže dôvod, prečo ráno vstať z postele.

Záver

V širšom kontexte, Kostarika predstavuje idylickú oázu pokoja a stability v regióne.

V skutočnosti má dobre prepracovaný systém sociálnej starostlivosti, nemá žiadnu stálu armádu (tú zrušili v roku 1948) a vysokú životnú úroveň v porovnaní s ostatnými stredoamerickými krajinami.

Málokto tuší, že Kostarika patrí medzi najstaršie demokracie vo svete. A aj to je jeden z dôvodov, prečo je často označovaná za Švajčiarsko Strednej Ameriky.