Moja babka mala pravdu: Po 40-ke som si každé ráno dala 1 lyžicu tohto oleja. Dnes naň nedám dopustiť

„To ti naozaj chutí?“

Túto otázku som babke položila nespočetnekrát. Každé ráno otvorila malú tmavú fľašu, naliala si na lyžicu hustý tekvicový olej (česky dýňový olej), prehltla ho a až potom si sadla ku káve.

„Nie všetko, čo je dobré pre telo, musí chutiť ako koláč,“ odpovedala vždy s úsmevom.

Dedko len pokrútil hlavou. „Raz to bude robiť tiež.“

Mýlil sa iba v jednom. Netrvalo to pár rokov. Takmer tridsať.

O mnoho rokov neskôr som stála pred regálom s olejmi. Nemala som žiadny veľký plán. Len som si čoraz častejšie uvedomovala, že rána vyzerajú stále rovnako. Káva do ruky, niečo narýchlo zjesť, odísť do práce.

A večer výčitky, že som sa o seba zase veľmi nestarala.

Keď som zbadala tekvicový olej, spomenula som si na babku. Kúpila som ho skôr zo zvedavosti než z presvedčenia.

Prvé ráno ma prekvapila jeho chuť. Nebola mastná, ako som čakala. Skôr pripomínala opečené tekvicové semienka s jemnou orechovou vôňou.

Prvé dva týždne som na svoju novú rannú lyžicu niekoľkokrát úplne zabudla. Potom sa z nej stal zvyk. A spolu s ním sa nenápadne zmenilo ešte niečo. Prestala som raňajkovať postojačky. Začala som si ráno na pár minút v pokoji posedieť.

Keď už som sedela pri stole, nechcelo sa mi k tej lyžici oleja otvoriť balíček sladkých sušienok. Častejšie som si pripravila jogurt, vajíčka alebo ovsené vločky.

Prečo ma tekvicový olej nakoniec presvedčil

O niekoľko mesiacov som si uvedomila, že som prvýkrát po rokoch prestala vynechávať raňajky. Začala som zisťovať, čo o tekvicovom oleji hovoria odborníci.

Najprv som si myslela, že ide len o ďalší módny trend. Čím viac som však čítala odborné zdroje, tým viac ma prekvapovalo, že vedci sa tejto potravine venujú už celé desaťročia.

Postupne som pochopila, že hodnota tekvicového oleja nespočíva v jednej výnimočnej látke.

Zaujímavá je práve kombinácia vitamínu E, antioxidantov, prospešných rastlinných látok a nenasýtených mastných kyselín. Presne takéto potraviny sa snažím mať vo svojom jedálničku čo najčastejšie.

Najviac výskumov sa zatiaľ venuje možnému vplyvu tekvicového oleja a tekvicových semien na zdravie prostaty (čo sa mňa síce netýkalo) a niektoré močové ťažkosti. Skúmajú sa aj jeho možné účinky na hladinu krvných tukov, krvný tlak či obdobie menopauzy.

Práve preto na tekvicový olej dnes nedám dopustiť. Nie je to kvôli jednej vlastnosti. Páči sa mi, že v jedinej lyžici spája kvalitné tuky, cenné rastlinné látky a výbornú chuť.

Vďaka tomu sa z neho stal jednoduchý spôsob, ako každý deň urobiť pre svoje zdravie niečo navyše.

Chyba, ktorú som urobila hneď na začiatku

Spočiatku som ho používala ako každý iný olej. Raz som ním pokvapkala rozpálenú panvicu.

Až neskôr som zistila, že kvalitný tekvicový olej patrí najmä na hotové jedlá alebo do studenej kuchyne. Vyššia teplota zhoršuje jeho chuť a môže znižovať obsah niektorých citlivých látok, pre ktoré je taký cenený.

Odvtedy robím jednu jednoduchú vec.

Pečenú zeleninu nechám minútu odpočinúť a až potom ju polejem lyžicou tekvicového oleja s pár kvapkami citrónovej šťavy.

Je to možno tridsať sekúnd navyše, ale zelenina chutí oveľa výraznejšie.

A keď mi chutí viac, jem jej prirodzene viac.

Vec, ktorej som kedysi vôbec nerozumela

Pamätám si, že babkina fľaša nikdy nestála na kuchynskej linke.

Raz som ju tam nechala celý víkend. Babka nič nepovedala. Len ju vzala, utrela a odložila späť do skrinky.

Až oveľa neskôr som sa dozvedela, že svetlo urýchľuje znehodnocovanie rastlinných olejov. Aj preto sa kvalitný tekvicový olej predáva v tmavých sklenených fľašiach.

Dnes si kupujem radšej menšie balenie. Nie preto, že by vydržalo dlhšie, ale preto, že ho spotrebujem v čase, keď si zachová najlepšiu chuť aj vôňu.

Práve antioxidanty a nenasýtené mastné kyseliny, ktoré robia z tekvicového oleja výživovo hodnotnú potravinu, si zaslúžia šetrné zaobchádzanie.

Zelený… alebo červený?

Jedného popoludnia som si naliala trochu oleja do pohára. Proti oknu bol tmavozelený.

Keď som pohár naklonila, zrazu sa objavil červenohnedý odtieň. Myslela som si, že sa pokazil.

Nepokazil.

Kvalitný tekvicový olej patrí medzi potraviny, ktoré vykazujú jav nazývaný dichromatizmus. Podľa dopadu svetla a hrúbky vrstvy môže meniť farbu. Spôsobujú to prirodzené rastlinné pigmenty.

Odvtedy sa na fľašu pozerám trochu inými očami.

Ochutnala som niečo, čomu som neverila

Keď som sa o tekvicový olej začala zaujímať viac, narazila som na zaujímavosť zo Štajerska.

Ľudia tam ním polievajú aj vanilkovú zmrzlinu. Zdalo sa mi to zvláštne. Kým som to neskúsila.

Orechová chuť oleja sa s vanilkou prekvapivo dobre dopĺňala.

Nebolo to niečo, čo by som robila každý víkend. Ale pripomenulo mi to, že niektoré zaužívané predstavy sa oplatí občas spochybniť.

Ako si dnes vyberám tekvicový olej

Za tie roky som si osvojila tri jednoduché pravidlá.

Vyberám si olej lisovaný za studena, balený v tmavej sklenenej fľaši a po otvorení ho uchovávam v chlade a tme.

Nie sú to zložité zásady. Práve naopak. Možno aj preto ich dokážem dodržiavať.

Dnes už rozumiem tej jednej lyžici

Keď ráno otvorím malú tmavú fľašu, nespomeniem si najprv na tekvicový olej.

Spomeniem si na babku. Na vôňu kávy. Na dedkov úsmev. Na kuchyňu, v ktorej sa deň nikdy nezačínal v zhone.

Tá lyžica mi dnes nepripomína zázračnú potravinu. Pripomína mi babku. A tiež uvedomenie si, že aj päť pokojných minút pri raňajkách môže byť začiatkom lepšieho dňa.

A možno práve to sa mi babka celé tie roky snažila povedať.

Nie slovami. Svojím každodenným príkladom.