Nedávny výskum publikovaný v odbornom medicínskom žurnále JAMA Oncology odhaľuje, že mamografia je zodpovedná za ohromujúcu, až o 84% vyššiu mieru úmrtí na rakovinu prsníka počas sledovaného 20-ročného obdobia.
Zdá sa, že vzhľadom na veľmi vysokú mieru falošných pozitívnych nálezov, mamografy zabíjajú oveľa viac žien, než by inak zomrelo na rakovinu prsníka, ak by sa nikdy nezúčastnili mamografického vyšetrenia.
Mamografia spôsobuje pacientkam traumu, a to tak fyzicky v prsnom tkanive, ako aj psychicky, emocionálne a dokonca aj duchovne u tých žien, ktorým sa nakoniec povie, že musia podstúpiť ešte invazívnejšiu „liečbu“, aby prežili.
Fyzický tlak, ktorý mamografia vyvíja na prsné tkanivo, môže byť sám osebe príčinou rakoviny, nehovoriac o všetkej chemoterapii, ožarovaní a chirurgických zákrokoch, ktoré zvyčajne nasledujú po pozitívnej diagnóze.
Pre ženy je to hrozne traumatizujúci zážitok, ktorý mnohým z nich zanechá jazvy na celý život, teda za predpokladu, že vôbec prežijú.
(Súvisiace: V roku 2016 niektorí chirurgovia publikovali štúdiu, ktorá ukázala, že mamografia nie je bezpečná ani účinná a že ženy by nemali chodiť na toto „zastarané“ vyšetrenie.)
Rakovina je ziskový priemysel
Mamografia je nebezpečná aj v tom, že je založená na röntgenovej technológii, ktorá ožaruje prsné tkanivo v prístroji a fyzicky ho stláča. Samotné lúče sú pre prsník známym karcinogénom, ktorý sa týka najmä žien s takzvanými „mutáciami génov BRCA1 alebo BRCA2“.
Oficiálne odporúčanie medicínskych postupov definovaných v US Preventive Services Guidelines (Predpisy pre preventívne služby) tlačí ženy k tomu, aby začali byť vyšetrované mamografiou každý druhý rok od veku 40 rokov.
„Tieto usmernenia vystavujú milióny zdravých žien riziku nežiaducich zmien prsníkov spôsobených žiarením, ako aj psychobiologickým škodám, ktorým sa venuje tento článok,“ tvrdí Sayer Ji z portálu GreenMedInfo.
V podstate sa lekársky establišment snaží predstierať, že mamografia je bez rizika, ignorujúc mnohé známe riziká, ako sú vystavenie röntgenovému žiareniu, falošne pozitívne diagnózy, nadmerné diagnózy a samozrejme všetky invazívne „liečby“, ktoré nasledujú.
Asi pred desiatimi rokmi sa zistilo, že viac ako 1,3 miliónu žien v USA bolo nesprávne odstránené prsné tkanivo v dôsledku nerakovinového stavu nazývaného duktálny karcinóm in situ (DCIS), ktorý sa v súčasnosti považuje za benígny (nezhubný).
Príliš dlho sa však DCIS liečil ako rakovina a mnoho žien kvôli tomu podstúpilo mastektómiu (odstránenie prsníka) bez dobrého dôvodu.
„Nadhodnotená diagnóza sa od falošne pozitívnej líši v tom, že pri nadmernej diagnóze sa u asymptomatických a zdanlivo zdravých žien pozorujú abnormality zistené skríningom, ktoré by nespôsobili poškodenie zdravia, ak by sa nedetekovali.
Prípadne, ak diagnostikovanie a následné liečenie takýchto zmien spôsobí viac škôd, ako keby zostali neobjavené alebo ponechané bez liečby (takzvané ‚bdelé čakanie‘),“ píše ďalej Ji.
„Na druhej strane k falošným pozitívam dochádza vtedy, keď vyjde pozitívny skríningový mamografický posudok, ktorý vedie k ďalším diagnostickým vyšetreniam, ale nie k diagnóze rakoviny prsníka.
Aj keď sa falošne pozitívne výsledky nakoniec ukážu ako falošný poplach, už medzičasom mohlo dôjsť poškodeniu zdravia pacientky, ktoré spôsobila sila podvedomia a takzvaný nocebo efekt, čo je opakom placebo efektu.
Nocebo efekt môže spôsobiť hlbokú emocionálnu a telesnú ujmu tým ľuďom, ktorí si myslia, že majú život ohrozujúcu diagnózu rakoviny, ale v skutočnosti chorí nie sú.“
Alebo povedané v krátkosti – kým placebo efekt lieči, nocebo efekt poškodzuje.
V Spojených štátoch amerických má približne 11% žien falošne pozitívny výsledok len z jedného mamografického skríningu.
V Európe je toto číslo nižšie, len asi 2,5%, ale stále zodpovedá oveľa väčšiemu kumulatívnemu riziku v tom, že už po 10 skríningoch dostane približne 20% európskych žien aspoň jeden falošne pozitívny výsledok.
Záver
Rakovina prsníka zostáva jednou z najobávanejších a najčastejšie diagnostikovaných onkologických chorôb.
Každý rok je len v USA hlásených približne 240 000 nových prípadov a 42 000 úmrtí ročne. Na Slovensku je to približne 3 000 nových prípadov a 300 úmrtí ročne.
Pridaj komentár