Existuje druh minerálok, ktoré dokážu odstrániť toxický hliník z mozgu

V poslednej dobe sme zaznamenali dramatický nárast neurologických ochorení, ktoré sa spájajú s hliníkovou toxicitou.

Problém pri hliníku je, že mozgovo-krvná bariéra ho nedokáže zastaviť pred prenikaním do šedej mozgovej kôry. Následne tam hliník zostáva a akumuluje sa, pričom mozgové bunky nemajú schopnosť rýchlej obnovy.

Apoptóza je proces prirodzenej bunkovej smrti a jej následného nahradenia novou zdravou bunkou. Je typickou pre zdravé tkanivá, nie však rakovinové nádory.

Keďže u rakovinových buniek k apoptóze nedochádza, začnú sa zhlukovať do nádorov. Robia to až dovtedy, kým sa v nich buď neobnoví apoptóza, alebo kým nie sú usmrtené imunitným systémom či inými látkami – či už prírodnými alebo chemoterapiou.

Čo spôsobuje hliník v pomaly sa obnovujúcich bunkách

Hliník sa postupne akumuluje v tkanivách s pomalou obnovou a zníženou mierou apoptózy ako sú kostné tkanivá, srdce či mozog, až sa dosiahne jeho toxická úroveň.

No a práve v prípadoch, keď sa akumuluje v mozgu a nervovom systéme, dochádza k celému radu vážnych chronických ochorení.

Medzi najčastejšie z nich patria Alzheimerova a Parkinsonova choroba, skleróza multiplex, chronická únava a ďalšie degeneratívne a autoimunitné ochorenia nervovej sústavy.

Do tejto skupiny chorôb radíme aj autistické spektrum ochorení od miernych porúch učenia až po plne rozvinutý autizmus.

Kde všade sa nachádza hliník

O hliník v našom životnom prostredí nie je žiadna núdza. Nachádza sa v kuchynskom riade, nádobách a fľašiach na nápoje, alobale, cigaretovom dyme, kozmetike, antiperspirantoch, krémoch na opaľovanie, antacidách a neraz aj vo vzduchu, ktorý dýchame.

Hliník sa tiež nachádza vo všetkých vakcínach. Vstrekovanie hliníka priamo do tela tak obchádza všetky telesné bariéry, čím je mu znemožnené sa vyplaviť von z tela prirodzeným spôsobom.

Po očkovaní sa dostáva priamo do krvi a ňou potom putuje do mozgu, srdca a kostí, kde sa usadí.

Podľa Dr. Chrisa Exleya, PhD, žijeme dnes v dobe hliníka. Mnohí skeptici radi tvrdia, že hliník je najčastejšie sa vyskytujúci prvok na planéte a teda musí byť neškodný.

Dr. Exley s tým nesúhlasí. Výskumu hliníkovej toxicity sa venoval vyše dve desaťročia svojho života a obdobie od počiatku 20. storočia až po súčasnosť nazýva „Vekom hliníka“.

Predtým sa hliník nachádzal iba v útrobách zeme a bol jedným z mála minerálov, ktorý sa neťažil. Dôvodom bola technologická náročnosť jeho extrakcie. Kedysi bol kvôli tomu doslova drahší ako zlato.

Až neskorší rozvoj technológií umožnil jeho lacnú výrobu vo veľkom množstve.

Odkaz Dr. Exleya na Konferencii o bezpečnosti vakcín v roku 2011

Kľúčovým bodom tejto konferencie bola snaha pomôcť deťom postihnutých očkovaním zmierniť ich neurologické poškodenia.

Ironicky, na odstránenie hliníka je vhodný druhý najčastejšie sa vyskytujúci prvok na Zemi – kremík.

Dr. Exley podával deťom poškodeným hliníkom s autistickými a inými neurologickými ochoreniami kremík vo forme kyseliny kremičitej a dosahoval tým výborné výsledky.

Kyselinu kremičitú považuje za najlepší spôsob, ako dostať kremík do krvného behu a potom do mozgu, kde sa viaže na molekuly hliníka a následne ich odvádza von z mozgu do krvi a napokon obličkami a močom von z tela.

Pri svojich výskumoch používal minerálnu vodu z Malajzie pod názvom Spritzer s veľmi dobrými výsledkami.

Neskôr túto minerálnu vodu úspešne použil aj na 15 pacientoch s Alzheimerovou chorobou. Podával im 1 liter minerálky denne počas 13 týždňoch.

Výsledky podávania minerálnych vôd s kremíkom

U spomínaných pacientoch s Alzheimerovou chorobou došlo k zníženiu hladiny hliníka v rozmedzí od 50 do 70%.

Z 15 pacientov sa 8 zastabilizovalo a nedochádzalo u nich k zhoršovaniu stavu. U 3 pacientov sa dokonca preukázalo výrazné zlepšenie kognitívnych schopností.

Na zlepšenie funkcií mozgu je tiež vhodné užívanie kokosového oleja či omega-3 mastných kyselín EPA a DHA, ktoré pomáhajú regenerovať mozgové bunky. Avšak na zníženie hliníkovej toxicity sú lepšie minerálky s obsahom kremíka.

Slovensko má šťastie v tom, že u nás máme obrovské množstvo minerálnych vôd. Nemal by byť preto problém zohnať takú, ktorá obsahuje kremík.

Aké minerálky použiť na kúru

Pri výbere minerálky sa zamerajte na tie, ktoré majú obsah kyseliny kremičitej nad 15 mg/l alebo oxidu kremičitého nad 30 mg/l.

Denná dávka takejto minerálky je aspoň 1 liter. V prípade, že obsahuje väčšiu koncentráciu kremíka, tak môže byť aj proporcionálne menší objem minerálky na deň.

Pri vysoko mineralizovaných vodách si však dávajte pozor, aby ste si neprivodili obličkové kamene. Za vysoko mineralizované vody sa považujú tie, ktoré majú obsah všetkých rozpustných látok vyšší než 1500 mg na liter.

Platí to hlavne o minerálkach s vysokým obsahom vápnika. Preto to s nimi nepreháňajte a kúru po čase prerušte. Ideálne by boli také minerálky, ktoré obsahujú veľa kremíka a horčíka, no menej vápnika.